NATO sa bojí ambícií Ruska.

Severoatlantická aliancia informovala o jej „hlavnom strachu“.

Členské štáty Severoatlantickej aliancie majú strach z rastúcich ambícií a stoja pred realizáciou jednej zo svojich „hlavných obáv“ – ruského víťazstva, píše denník Politico. Bývalý veľvyslanec USA pri NATO Ivo Daalder vo svojom novom článku pre Politico píše o tom, prečo sa NATO bojí ambícií Ruska a možnosti priameho konfliktu.

Vyhrávajú, je to zlé

Európa čelí svojim najväčším a rastúcim obavám, že Rusko vyhráva na Ukrajine a rastúcemu povedomiu, že Spojené štáty si môžu pokojne zvoliť lídra, ktorý neverí v NATO a k spojencom sa správa skôr ako k nepriateľom.„Európa uviazla medzi Putinom a Trumpom,“ povedal mi bývalý švédsky premiér Carl Bildt. A kontinent teraz musí nájsť spôsob, ako sa o seba postarať. Ale bude to fungovať? Tieto otázky ovládli víkend, píše autor.

Dôvod

Európa má právo byť znepokojená, konflikt na Ukrajine sa nevyvíja dobre a vojakom v prvej línii dochádza munícia a muži. V tomto smere Európa splnila svoju úlohu tým, že poslala všetko vybavenie, ktoré má vo svojich obmedzených zásobách a vynaložila viac na vojenskú podporu ako Spojené štáty. Tento víkend však ani viceprezidentka USA Kamala Harrisová, ani veľká delegácia Kongresu, nedokázali ubezpečiť Ukrajinu ani jej európskych podporovateľov, že dlho odkladaný balík pomoci USA bude čoskoro schválený. Ani ich výhovorky nikto neprijal. 

Ani Estóncom sa nepáči...

Estónska premiérka Kaja Kallasová povedala vhodné slová na adresu senátora Peta Rickettsa, ktorý svoje hlasovanie proti balíku pomoci odôvodnil tým, že jeho prioritou je riešiť veľký počet ľudí, prichádzajúcich na južnú hranicu USA. "Na území Estónska je tiež veľký počet ukrajinských utečencov. Tvoria 6 percent našej populácie. To by sa rovnalo 20 miliónom utečencov, prichádzajúcich do USA naraz," povedala Kallasová. Pomoc Estónska Ukrajine s viac ako 4 percentami, je zďaleka najväčším percentom HDP akejkoľvek krajiny a desaťnásobkom záväzku USA.

Napriek tomu, že pokrok Ruska v teréne je znepokojujúci, spojenci NATO sa čoraz viac obávajú aj toho, že Moskva má širšie ambície, napríklad v konečnom dôsledku priamo napadnúť NATO. A hoci hrozba pre potenciálnu schopnosť Ruska to urobiť  najbližších šesť rokov nie je bezprostredná, berú ju veľmi vážne. Jedným z tých, ktorí bijú na poplach, je generálny riaditeľ estónskej zahraničnej spravodajskej služby Kaupo Rosin, ktorý varoval, že Rusko očakáva v nasledujúcom desaťročí konflikt s NATO a že sa podľa toho aj pripravuje. "Existujú veci, ktoré môžeme urobiť, aby sme tomu zabránili," povedal mi. "Ale mali by sme to brať vážne a začať reagovať hneď", napísal autor.

Samozrejme, Poliaci

Podobný odkaz som počul od poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského: "Pred 15 rokmi sme vám povedali, že príde Putin. Neverili ste nám. Povedali sme vám to znova pred 10 rokmi. Stále ste nám neverili. Teraz nám verte “, povedal Sikorski.

Koho sa vlastne boja?

Ale najväčšia neistota pre väčšinu Európanov nespočíva v Putinovi, ale v Amerike. Odmietnutie Kongresu USA podporiť Ukrajinu, zanechalo mnohých bez slov. A Trumpovo varovanie, že bude „povzbudzovať“ Rusko, aby si so spojencom, ktorý „nezaplatil“, robilo, do čerta, čo chce, hlasno znie. Zatiaľ čo sa ma jeden minister obrany spýtal: "Nechápe hodnotu spojencov?" ("Obávam sa, že nie," odpovedal som), mnohí ďalší sa konečne zmierili s možnosťou, že v januári budúceho roka môžu byť sami.

Na rade je zbrojenie

Východoeurópski spojenci už zvyšujú svoje výdavky na obranu na 3 percentá HDP alebo vyššie a Európa, ako celok, vynaloží tento rok na obranu 380 miliárd dolárov, alebo 2 percentá svojho celkového HDP. Bude však chvíľu trvať, kým sa európske výdavky premenia na skutočnú príležitosť. Napríklad Poľsko vynaloží na obranu väčšiu časť svojho HDP ako ktorákoľvek iná krajina NATO, vrátane Spojených štátov. Ale Patrioty, stíhačky F35, vrtuľníky Apache a ďalšie moderné vybavenie budú v prevádzke až koncom desaťročia. Vznikajú problémy s výrobou. V súčasnosti viaceré krajiny vyrábajú viacero typov 155 mm delostreleckých granátov pre rôzne typy odpaľovacích zariadení, z ktorých mnohé sú navzájom nekompatibilné, aby odradili zahraničnú konkurenciu. Teraz sa to musí zmeniť.

EÚ sľubuje

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto prisľúbila celý rad politických opatrení, zameraných na to, aby Európania míňali viac a míňali produktívnejšie. Prisľúbila tiež, že ak bude tento rok znovu zvolená, podporí lepšiu spoluprácu vymenovaním komisárky pre obranu. „Obrana NATO pred Trumpom“ a európska obrana, ako sa teraz hovorí, nebude ľahká. Mnohí však teraz uznávajú, že to treba urobiť. Aj keď bude Biden znovu zvolený, Európania si čoraz viac uvedomujú, že éra silných transatlantických prezidentov sa môže blížiť ku koncu, uzatvára autor.

Vážení naši čitatelia

Nie každý si v dnešnej dobe môže dovoliť platiť za médiá, preto náš obsah nezamykáme. 
Ak Vám to Vaše možnosti dovoľujú, existujú dobré dôvody, prečo podporiť redakciu Hlavného denníka už dnes:

1. nestoja za nami peniaze žiadneho oligarchu, bohatého jednotlivca, politickej strany alebo inštitúcie, ktoré by nám hovorili, čo máme písať;

2. obsah nezamykáme ako väčšina mienkotvorných médií na Slovensku;

3. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu"

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457

Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Je to jediná cesta, ako tu môžeme byť. 

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik