Advokátka Viktória Hellenbart pred zhruba rokom dala verejnosti o sebe vedieť, keď odstúpila z predsedníctva Slovenskej advokátskej komory (SAK). V Rozhovoroch s Mimi Šramovou si svoje členstvo vyhodnotila tak, že úsilie pri dochádzaní z Lučenca do Bratislavy a jej hodnotové nastavenie nedosahujú želaný efekt v SAK. Táto inštitúcia by podľa nej mala vystupovať razantnejšie v prospech tých, ktorých práva sú porušované.
V Rozhovoroch s Mimi Šramovou hovorila aj o tom, prečo SAK reaguje a selektívne pristupuje ku kauzám, ktorých súčasťou sú advokáti alebo bývalí advokáti-politici, čo ju prekvapilo v kauze advokáta Krivočenka, ako vníma politikov, ktorí sa vyjadrujú k živým kauzám, čo si myslí o karikatúre, ktorú dostal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a prečo podľa nej ľudia protestujú za zachovanie ÚŠP.
Hellenbart pripomína, že advokáti sa zasadili o zmenu Trestného poriadku aj kvôli nedostatočnej právnej úprave prehliadok nebytových priestorov, teda napríklad aj advokátskych kancelárií. Tu by podľa nej mali byť dodržiavané práva advokátov, čo napríklad v prípade zosnulého Krivočenka podľa novej právnej úpravy nebolo. V prípade jeho väzby boli nie len jeho ľudské práva porušené, no nemal kto obhajovať ani jeho klientov.
„Advokátska komora je zo zákona založená nie len na to, aby hájila nezávislosť advokátov podľa Charty OSN. Mala by vystupovať veľmi razantne nie len na ochranu svojich členov, ale aj na ochranu tej úlohy, ktorú advokácia plní v spoločnosti. A to je ochrana spravodlivého procesu a práva občana na poskytovanie právnych služieb zo strany nezávislých advokátov,“vysvetľuje Hellenbart s tým, že tam nejde len o členov SAK a ich nejaké výhody, ale ide aj o práva občana. Keď už je jej člen vo väzbe, už je podľa jej slov viac občan, ako advokát.
Hellenbart čiastočne vyvracia názor, že advokát musí byť apolitický. Riadi sa totiž pokynmi klienta, ktoré sú v medziach zákona. Nemôže teda klamať, či predkladať falošné dôkazy, ale na naklonenie verejnej mienky v prospech svojho klienta smie využívať verejný priestor.
„Nie je vylúčené, že kolegovia advokáti sa aj názorovo a inak stotožňujú so svojimi klientami. Tu by sme hovorili skôr o porušovaní povinnosti nezávislosti advokáta. Mal by byť nezávislý od klienta, nenechať sa do prípadu vtiahnuť osobne a nevnímať problém klienta, ako svoj osobný problém,“priblížila Hellenbart. U mnohých advokátoch, pracujúcich na mediálne exponovaných kauzách vidí prekročenú práve túto hranicu. Tu vidí problém aj zo strany OČTK, ktoré veľakrát obvinia nie len klienta, ale aj jeho obhajcu, takže sú automaticky „na jednej lodi“.
Prísna politická nezávislosť sa podľa advokátky vzťahuje na SAK ako stavovskú organizáciu. Tá by mala vo verejnom priestore vystupovať politicky nezávisle. Takže hoci sa jednotliví advokáti politicky angažujú, ale SAK by mala byť schopná tlaky ustáť a byť principiálna voči všetkým rovnako.
Hellenbart je presvedčená, že vo vyspelej spoločnosti by mediálny tlak na SAK a advokátov nemusel byť problémom, ak by nebol účinný aj na rozhodovanie sudcov. Ako veľmi dobrý príklad toho, že na Slovensku je tento tlak účinný uvádza nového člena Súdnej rady. Sudcovia v médiách môžu vidieť, ako reagujú médiá na prípadné rozhodnutia súdov. Vytváranie negatívneho obrazu jedného, mediálny lynč rodiny, či démonizácia jeho osoby vytvára tlak aj na ostatných.
„Nikto nechce byť pertraktovaný v médiách, nikto nechce čeliť takému tlaku. Len potom nehovoríme o zákonnom procese pred nezávislými orgánmi, ale o procese, ktorý je manipulovaný a niekedy aj zmanipulovaný na určitý výsledok,“ upozorňuje advokátka.
Hellenbart kritizuje to, ako sa prezentujú mnohé médiá. Práca ich redaktorov so serióznou žurnalistikou nemá nič spoločné, keď mnohé už zašli tak ďaleko, že odporúčajú čitateľovi nezaujímať sa o kauzy, lebo oni si to naštudovali za čitateľa a preto stačí, keď si vypočuje názor redakcie.
Ak by Daniel Lipšic chcel po zrušení ÚŠP obnoviť svoje členstvo v SAK, komora nemá dôvod mu v tom brániť.
„Tam je len otázka, že musí splniť kritériá: musí byť bezúhonný z tej trestnoprávnej roviny. Komora môže skúmať spoľahlivosť, čo už je širší pojem, ako bezúhonnosť,“poznamenáva Hellenbart s tým, že diskvalifikovať ho môže správanie v občianskom živote, či výkon v inom povolaní. Karikatúra, ktorú Lipšic dostal na 50-te narodeniny je niečo, čo v advokácii nemá obdobu. V sfére slobodnej advokácie by to malo určitú výpovednú hodnotu o nastavení advokáta. Ak sa to týka prokurátora ÚŠP, odkrylo to vnútorný mentálny svet darcov, ktorí sa týmto absolútne diskvalifikovali z toho, aký post zastávajú.
„Trestné právo nie je založené na princípe pomsty, ale ani na osobnom triumfe jedného nad druhým. Tam absolútne nepatria takéto pocity. Nehovoriac o tom, že na tom obrázku bol ako obeť aj jeho bývalý klient,“ dodáva Hellenbart.
Hellenbart tu vidí dve roviny. Jednak paralelu s Ukrajinou v roku 2014, kedy ľudia protestovali proti legálne zvolenému prezidentovi a neskôr vyšlo najavo, aké peniaze boli do tých protestov naliate zo zahraničia.
Druhá rovina je to, že protestujúci vidia len jednu stránku toho, za čo sú do ulíc hnaní, tá je však zväčša spriaznenými médiami „nasvietená“ tak, aby sa ľudia postavili na želanú stranu. Keď sú podľa advokátky ľudia takto zmanipulovaní, väčšinou protestujú za niečo, čo vôbec nie je v ich prospech.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik