Ukrajina prepadá do takého zúfalstva, že si pozvala ako poradcu na to, ako sa má začleniť do euroatlantického priestoru druhého najznámejšie cyklistu na Slovensku, Mikuláša Dzurindu. Nepozvala si ho kvôli jeho „odborným radám“ do svojej krajiny prvýkrát. Predtým tam bol so svojim kamošom Ivanom Miklošom, aby našich východných susedov spasil z ekonomického bahna, do ktorého ich dostalo ich „odborné“ vedenie. Nie, že by im v niečom pomohli, no aspoň sa nabalili.
„Náš bývalý premiér, pouličný bojovník, ide teda na Ukrajinu, kde svištia rakety každému okolo hlavy dvadsaťštyri hodín denne. Áno, Mikuláš Dzurinda, ktorý v minulosti, konkrétne v marci 1999 viedol ako predseda slovenskej vlády utajené zasadnutie, v rámci ktorého bol odsúhlasený prelet bojových lietadiel NATO cez náš vzdušný priestor, aby sa vzápätí mohla začať havlovsky povedané „humanitárna operácia,“ známa ako bombardovanie Juhoslávie,“ podotkol na sociálnej sieti poslanec NR SR za stranu Smer – SSD.
I keď dvaja bývalý členovia jeho kabinetu, Ján Čarnogurský, minister spravodlivosti za KDH a Pavel Koncoš, minister pôdohospodárstva za SDĽ za dané uznesenie vlády nehlasovali, prešlo a naša krajina tak v podstate neprejavila nesúhlas voči takémuto agresorskému aktu a suverénna Juhoslávia ľahla popolom bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Tento požehnal vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999 a americký generál Wesley Clark tak začal juhoslávsku genocídu. Pardón, humanitárne bombardovanie.
Aké je Dzurindovo krédo? „Putin musí vidieť hrubú silu!“ Chlapík, tento piadimužík. Aspoň tak sa prejavil pre SME o svojom pôsobení v tejto medzinárodnej pracovnej skupine, zapálenej „pre novú bezpečnostnú architektúru Európy“.
„Čakal by niekto od Dzurindu, poznajúc jeho názor na bombardovanie bývalej Juhoslávie niečo iné ako bubnovanie na vojenské bubny?“ pýta sa Kéry. „Kým Putin neuvidí, že sme sformovali 150-200 tisícovú európsku armádu, ktorá bude pripravená Európu brániť, vážne nás brať nebude. Raz treba začať!“ vyjadrila sa táto komická politická mŕtvola, leva stojaca na svojich vetchých nožičkách.
„Bývalý predseda slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda sa mentálne, žiaľ, vôbec nezmenil. Vojnový štváč, toto spojenie ho asi najpresnejšie vystihuje. V rozhovore naznačil, že na júlovom aliančnom samite predloží „jeho“ skupina aktívnejší a agresívnejší prístup ku Kremľu. Príčetnému človeku sa na jazyk tlačí otázka – prečo nevolil Dzurinda aj v roku 1999 agresívnejšiu pozíciu voči agresorovi menom USA/NATO? Aký je tu rozdiel oproti Ruskej federácii, ktorá, a to hovorím tak ja, ako aj celá strana SMER-SSD od začiatku, vo februári 2022 preukázateľne útokom na Ukrajinu porušila medzinárodné právo? Rozdiel tam nie je žiadny. A vysvetlenie jednoduché. Vojnový bumerang, ktorý v roku 1999 vyhodili USA a NATO, sa im vrátil a Putin si cynicky povedal, že ak oni mohli, môže aj on,“ sumarizuje trápne výlevy Dzurindu Marián Kéry.
„Inak ten rozhovor Dzurindu pre Sme je k nemu neuveriteľne ústretový a jednostranný. Redaktor Daniel Huťka akoby netušil nič napríklad o spomínanom bombardovaní Srbska. Rovnako sa neunúva konfrontovať Dzurindu s jeho často povrchnými odpoveďami, nerozporuje jeho tvrdenia, a to ani vtedy, keď Dzurinda v odpovedi na jednu otázku povedal: „Ukrajinci už v roku 2008 podali prihlášku do NATO a čím im je ťažšie, tým viac na to tlačia. Otázka je, čo má prijať aliancia vo Washingtone,“ vyjadril sa vo svojom statuse poslanec za Smer – SSD.
Marián Kéry ešte podotkol, že tento redaktor toho o samite NATO v Bukurešti v roku 2008, na ktorom sa de facto začal tento problém s expanziou NATO k ruským hraniciam stávať pre Rusov neakceptovateľným, zrejme veľa nevie. Ale keby čítal napríklad nedávny rozhovor exprezidenta Českej republiky Václava Klausa pre Reflex, dozvedel by sa, že Václav Klaus povedal aj nasledovné: „To, čo sa stalo na Ukrajine, je nešťastie, hrôza a tragédia. No celé sa to začalo už v apríli 2008 na sumite NATO v Bukurešti, kde americký prezident George Bush a britský premiér Gordon Brown pretlačili to, že Ukrajinu je potrebné prijať do Severoatlantickej aliancie. Ja som tam vtedy sedel, rokovalo sa o tom do ranných hodín, panovala tam obrovská nejednota. Vedelo sa, že ide o vychýlenie doterajšieho systému a že to celé bude mať nedobré následky. Mnohí politici argumentovali proti tomuto návrhu, aj ja som bol proti. Tam by som hľadal problém. Všetko ostatné už bolo následkom tohto rozhodnutia. Rusko sa cítilo ohrozené a chová sa tak, ako keď je niekto zahnaný do kúta.“
Dôvod konania redaktora a samotného denníka SME nehľadajú hlbšie po príčinách situácie na Ukrajine nie je známy. Pýtať sa, prečo nespomenú Dzurindovi jeho kvitovanie „humanitárneho bombardovania“ by bolo asi zbytočné, a keby aj, určite by takéto vyhlásenia neuverejnili. Absurdná predstava. Chlapácke rečičky Dzurindu o krvavej odvete korporátnym médiám nevadia. Pretože ruská krv je asi o mnoho menej červená než ukrajinská.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik