Diviaky na prechádzke Dúbravkou, utekajúce po električkovej trati, či dokonca „ponáhľajúce sa“ k Slovenskému národnému divadlu, či črieda, pasúca sa priamo pod panelákmi na Dlhých dieloch... To je len pár záberov, ktoré v uplynulom roku-dvoch obleteli sociálne siete. Slovensko šokovali diviaky dokonca aj v areáli nemocnice Kramáre a obyvatelia sa dožadovali, aby s tým kompetentní niečo robili. Samospráva mesta preto naplánovala hromadný odchyt diviačej zveri v hlavnom meste.

Jednotlivé samosprávy v Bratislave poznajú aj jednu z príčin, pre ktoré diviaky chodia mestom. V súčasnosti nie sú výnimočné ani stretnutia s diviakom v zimnom období, kým kedysi k nim dochádzalo hlavne v lete. Pluska informuje, že samospráva preto zorganizovala odlov, na ktorom sa zúčastnilo do sto ľudí. Aj lov diviakov však má svoje pravidlá. Rovnako, ako to, ako sa pri prípadnom strete s diviakom treba zachovať.

K stretom dochádza hlavne v lete

Pre Plus 7 dní obyvatelia mestskej časti Vinohrady hovoria, že k stretom dochádza hlavne vo večerných hodinách a v minulosti to bolo hlavne v letných mesiacoch. Ich slová dávajú za pravdu starostovi v tom, že po sídliskách hľadajú potravu.

„Raz, keď som bol so psom trochu vyššie pod lesom, pri viniči, vbehol do kríkov. Zrazu odtiaľ vyletel, ako keby ho trampolína vystrelila. To ho diviak odhodil, no našťastie sa mu nič nestalo. Rýchlo sme odtiaľ utekali preč,“dokresľuje pre Plusku obraz Július.

Sedem hodín uzávery mestských lesov

MČ Nové Mesto preto koncom januára pristúpilo k ráznemu kroku a rozhodlo sa pre odlov. Ten prebiehal v Mestských lesoch Bratislava, v oblasti Krásny vrch, kde 24. januára uzavreli všetky prístupové cesty. Na odlove sa podieľalo 56 strelcov, 50 honcov a asi 20 poľovných psov, pričom všetci strelci prešli dychovou skúškou na alkohol.

„Odstrelili sme tri kusy. Na jednej strane si hovorím, že to je málo, no na druhej strane je to výsledok predchádzajúcej práce poľovníkov. Minulý rok v poľovnej sezóne sme odstrelili 500 kusov na troch tisícoch hektárov,“ozrejmil námestník primátora Bratislavy Jakub Mrva, ktorý sa na poľovačke aj sám zúčastnil ako honec.

V meste len pasce

„Poľovačky sú jediný nástroj, ako zabrániť diviakom tlačiť sa bližšie k ľudským obydliam, kde majú dokonalé podmienky. Navyše v meste a okolí nie je žiadny ich prirodzený predátor ako vlk. Ich rozmnožovaniu pomáhajú aj teplé zimy,“vysvetľuje Mrva. Podľa neho v meste nemôžu diviaky strieľať, no používajú klietky, ako pasce.

„V klietke je spúšťacie zariadenie na váhu a len čo diviak vbehne dnu, zavrú sa za ním pevné dvere. Jedinec zostane uväznený, čo veterinár vidí na fotopasci a príde mu aj SMS,“ približuje Mrva s tým, že  privolaný veterinár diviaka uspí a následne injekciou usmrtí.

Nie, nemajú plné mrazničky

Takto ulovená diviačina sa nesmie konzumovať, kvôli chemickým látkam musí usmrtený jedinec do kafilérie.

„Ak sa pamätáte na 70-členné stádo, ktoré chodilo po Kramároch, tak 50 kusov z nich sme takto odchytili,“ skonštatoval Mrva.

Prečo len Kramáre a Koliba?

Takéto riešenia môžu urobiť len poľovné revíry. Pod mestskú samosprávu patrí len jeden, zasahujúci práve tieto lokality, pričom v Bratislave funguje 11 poľovných revírov.

„Mestské lesy sú oprávnené riešiť lokality, ktoré priamo susedia s naším poľovným revírom, to znamená mestskú časť Kramáre a Kolibu,“uviedol riaditeľ mestských lesov Marek Páva. Mrva však hovorí, že pokiaľ mestské časti nevyvinú tlak na čistenie pozemkov, tento problém sa nevyrieši.

Vedia, kde je problém

Starosta MČ Bratislava – Nové mesto Matúš Čupka vidí hlavný problém v zanedbaných a opustených pozemkoch na hranici lesa. Tie sú pre diviaky ideálnym úkrytom plným potravy z ovocných stromov. V noci ich na sídliská priláka pach z odpadových nádob.

„Chcel by som preto požiadať vlastníkov najmä záhrad na Kramároch či Kolibe, aby celoročne udržiavali zeleň na svojich pozemkoch. Ak nebude dochádzať k pravidelnému koseniu a čisteniu týchto miest, diviaky budú mať stále miesto, kde sa uchýliť a problém bude možné len utlmiť, nikdy sa však naplno nevyrieši,“ píše Čupka na sociálnej sieti.

Nestrieľajú hlava-nehlava

„Napríklad v revíri Devínska Kobyla je normový kmeňový stav diviačej zveri asi osem, čiže do konca poľovnej sezóny by tam mal zostať taký počet. To jednoducho nie je možné. Môj odhad je, že tam žije okolo 50 kusov,“ zhodnotil Eduard Pokorný, predseda Mestskej organizácie poľovníckeho zväzu v Bratislave. Dodáva, že dnes sa loví ďaleko menej, ako kedysi a pre poľovníka to bol zážitok. Ani nie tak zo samotného lovu, to už je len záver. Pôsobivá bola príprava a čakanie na posede v lese. Navyše nepoľujú ani na samice s mladými. Podľa poľovníka je to nedôstojné, pretože najskôr by musel uloviť mladé. Jediná výnimka je premnoženie a početné stavy, no aj to robia poľovníci veľmi radi.

Diviaka nezaujímate

Ak sa človek stretne s diviakom, podľa Plusky treba pomaly začať cúvať a odísť preč. Diviak, ak nejde o samicu s mladými, či zraneného jedinca, pre človeka neznamená bezprostredné nebezpečenstvo.

„Vtedy po vás vyštartuje naplno. Hryzie a šklbe. Tak pred desiatimi rokmi som videl načatý zadok jedného poľovníka. Ešte dlho potom nemohol sedieť,“ uzavrel Pokorný.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik