Prekvapenie? Ako pre koho. Igor Matovič sa podujal okoreniť prezidentskú kampaň. „Prihlášku“ si podal už tradične o päť minút dvanásť. Hoci sám vyhlasuje, že nemá žiadnu šancu stať sa prezidentom a nechce touto predstavou strašiť ľudí, predsa sa do súťaže zapojil. Prečo? Vraj pre pravdu. Skonštatoval to v komentári pre denník Pravda publicista Igor Daniš.
To najmenej dôveryhodnému politikovi uverí iba hŕstka jeho verných. Ostatní dobre vedia, že mu ide stále o to isté: predvádzať sa, byť stredobodom pozornosti, šokovať, robiť estrádu. Je to ako droga. No zároveň to poukazuje na pohŕdanie funkciou prezidenta republiky. A to by malo byť hlavné posolstvo, ktoré nám predseda Slovenska (OĽaNO) odkazuje svojou kandidatúrou.
A to si ešte môžeme vydýchnuť, že prezidentský súboj nakoniec pre nedostatok podpisov ešte viac neokorenia oveľa väčšie „esá“ ako Matovič – youtuber Martin Daňo a „influencer“ poklesnutej zábavy Peter Kuťka. No aj tak o „zábavu“ v kampani určite nebude núdza. Už teraz naberá na otáčkach.
Ak pred dvomi týždňami nebolo jasné, či kresťanskí a národní konzervatívci budú mať aspoň posla svojich hodnôt, dnes ich majú piatich – Andreja Danka, Štefana Harabina, Igora Matoviča, Patrika Dubovského a Mariana Kotlebu. Boj o konzervatívneho voliča bude teda veľmi „tuhý“. No uvidíme, či budú zápasiť medzi sebou, alebo sa budú líškať voličovi strašením liberalizmom a „strieľaním“ po Ivanovi Korčokovi a Petrovi Pellegrinim.
Pokiaľ chceme dať prezidentským voľbám dôstojnosť, ktorá im prináleží, nie ich meniť na estrádu, musíme si najprv vyjasniť, kto sa na rolu prezidenta hodí.
Výzva to bude najmä pre Danka, ktorý si v poslednom čase zaumienil, že najviac bodov nazbiera útokmi na predsedu NR SR. No tak sa iba ocitá na jednej lodi s opozičnými kandidátmi, čo je iba strieľanie do vlastnej nohy. A posledné prieskumy to potvrdzujú, lebo zatiaľ čo Smer a Hlas rastú, SNS klesá.
To, že prezidentské voľby sľubujú skôr estrádu, ako vážny súboj, napovedali viacerí „uchádzači“, ktorí rovnako ako Matovič vyhlasujú, že prezidentom sa ani nechcú stať. A pritom sa im zjavne uľaví. Pred verejnosťou tak iba degradujú inštitút prezidenta a podkopávajú dôveru v demokraciu.
V Česku rok po zvolení prezident Petr Pavel vyhlásil, že už o ďalšiu kandidatúru nemá záujem, stačilo mu. Podobné signály o znechutení vysielali aj Andrej Kiska i Zuzana Čaputová. Namieste je preto otázka, prečo niekto kandiduje, keď tuší, že ho prezidentovanie nebude baviť. Je to aj dôsledok priamej voľby, ktorá v krátkom čase dokáže „vyrobiť“ z kohokoľvek politika na jedno chutné zahryznutie.
No ani návrat k parlamentnej voľbe by nebol vykúpením. Spomeňme si na voľby v rokoch 1993 a 1998, či na tvrdé zákulisné obchody v Česku pri druhej voľbe Václava Havla či na obe voľby Václava Klausa (alebo posledné voľby v Taliansku).
Jedno je však zrejmé, pokiaľ chceme dať prezidentským voľbám dôstojnosť, ktorá im prináleží, nie ich meniť na estrádu, musíme si najprv vyjasniť, kto sa na rolu prezidenta hodí. Či stranícky kandidát hrajúci sa na nezávislého či nositeľa hodnôt, rýchlo uvarená politická „jednohubka“ alebo rešpektovaný „vyslúžený“ politik respektíve diplomat so skúsenosťami z ťažkých politických bitiek. Jeden by sa aj teraz našiel, no bez straníckej podpory bude zahlušený prekrikovaním straníckych jarmočných predavačov. To je smutný obraz toho, ako si vážime úrad prezidenta.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik