Otvorený list Ivanovi Korčokovi
31 | 01 | 2024 I Mária Škultétyová

Vážený pán Korčok!

Už vtedy, keď ste neoficiálne ohlásili záujem bojovať o prezidentský palác, už vtedy som vedela, že mojím kandidátom nebudete. A keď potom liberáli začali spievať chvály o Vás,  keď vykrikovali Korčok na Hrad a Fico do basy, keď začali útočiť na Pellegriniho, pochopila som,  že Vy nie ste človek, ktorý si zaslúži byť prezidentom. Po  Kiskovi  a Čaputovej tretieho z rovnakej fajty už nechceme. My potrebujeme slovenského prezidenta. Prezidenta, ktorý spája, je slušný a robí všetko pre svoj národ.

Poviem Vám to ináč.

Vy nie ste človek, ktorému srdce bije pre krajinu, v ktorej sa narodil a v ktorej žije.  Hlásiť sa k európanstvu je síce pekné, ale Vy chcete byť slovenským, nie európskym prezidentom. Nestačí založiť si podcast Hovorme o vlastenectve. Nestačí o vlastenectve hovoriť. To je málo nato, aby ste lovili aj vo vlasteneckých vodách.  Vlastenectvo nosíme v sebe, cítime ho,  nech sme kdekoľvek vo svete.

Cítime ho tak, ako to cítila jedna moja známa. Zo sveta si okrem suvenírov priniesla aj tieto krásne zážitky:

„Bolo to ešte pred rozdelením Československa, naši chlapci boli malí. Na Staromestskom námestí prišiel za nami jeden pán a hovorí: „No jo, Slováci! Jánošík, Dubček, máte být na co hrdí!

Veľmi silný zážitok som si priniesla zo Zimbabwe. Predavač suvenírov sa pýtal, odkiaľ sme, a na moje Slovakia odpovedal: „ Slovakia? Peter Dvorský.“ Bola  som prekvapená. Tak on pozná nášho Petra Dvorského!  Oblial ma príjemný pocit, cítila som hrdosť na svoju krajinu  a ľudí v nej. 

 Človek musí počúvať srdcom, aby vnímal silu a krásu slova. Poznala som to aj v Grécku. Pri tejto spomienke mi je aj teraz teplo na srdiečku. Slovenka, vydatá za Gréka, podávala mi drobné so slovami: „ Dám vám toto šušomätie.“ Odkiaľsi od Nitry pochádzala a ona mi v Grécku povie toto krásne slovenské slovo. Nuž, krásna je naša reč, doma si to možno ani neuvedomujeme. A v cudzine, tam sa zdá ešte krajšiaAle nebude to len zdanie. Rovnako pekne som v Dubaji vnímala celkom obyčajný pozdrav: Dobrý deň, Slováci! Obzriem sa za hlasom a tam naši známi. Svet je malý, a keď v ňom nájdeš kúsok Slovenska, je ti dobre. Asi tak, ako keď naživo obdivuješ tatranskú krásu a dýchaš tatranský vzduch.

 A ešte jeden z Grécka. Prechádzali sme sa s mojím krásnym krstniatkom Sofinkou, keď sme započuli poznámku: „Aké krásne dievčatko!“ Poďakovali sme  za kompliment a dostali sme odpoveď: „A ešte aj zo Slovenska! Darmo, Slovenky sú najkrajšie!“  

Vlastenectvo, pán Korčok, nie je zásterka!

Je to cit, ktorý sa nasáva s materským mliekom, výchovou v rodine,  v škole. Aspoň v mojich detských časoch to tak bývalo. Pre lepšie pochopenie pripomínam, že v živote som toho zažila dosť, ťahá mi na osemdesiatku.

Poviem Vám príhodu, ktorú si  z detstva pamätám. Možno sa Vám bude zdať vtipná, možno sa aj zasmejete. Ale o to nejde. Na nej Vám chcem ukázať ducha doby, v ktorom som vyrastala, ducha doby,  ktorý ma formoval.

Nikdy som sa nehanbila za svoj dedinský pôvod. Veľa som sa naučila od ľudí vo svojom okolí. K nim patrili aj starý richtár. Pod týmto menom ho poznal každý v dedine. Pre nás deti to boli sváko. Dodnes si pamätám výrok, ktorý tohto muža preslávil aj za hranicami dediny. „Kšinná, Praha, Bratislava,“ to bola tá slávna veta, ktorú sme si ako deti medzi sebou pokrikovali. Na prvom mieste bola naša rodná dedina, až potom tie dve veľké mestá, ktoré sme ani nepoznali. Bol to taký náš detský vlastenecký prejav a ten nás istým spôsobom aj poznačil. Možno vo Vašom prostredí, pán Korčok,  takýto človek chýbal.

A možno ste vlastenectvo, ktoré Vám je cudzie,  chceli nahradiť už spomínaným podcastom. Aj keď to vyznieva komicky a trápne, aspoň ste sa snažili hovoriť o ňom. Len neviem, prečo ste ho rámcovali rokmi 2023/24.

Na rozdiel od Vás pochvalu si zaslúži Vaša hostka.

Pani Kohútiková sa v rozhovore s Vami ukázala ako skutočná vlastenka. V odpovediach vyzdvihla aj význam Ľudovíta Štúra a P.O. Hviezdoslava. A čo si zvlášť cením,  známa finančníčka kladie dôraz na vzdelanie a poznanie minulosti. Lebo je hanbou, ak mladí ľudia nevedia, kedy vznikla Československá republika, a je hanbou, keď nepoznajú jej prezidenta. Ja som v jej odpovediach medzi riadkami počula aj kritiku PS a poslankyne Tamary Stohlovej. To je tá poslankyňa, ktorá v besede so študentmi nevedela, kedy vznikla ČSR a kto bol je prezidentom.

Každý Vás pozná ako diplomata. Ibaže Váš slovník hovorí čosi iné.  Výrazom žumpa slušný človek a zvlášť diplomat neoznačí ľudí. Potom v tej žumpe nehľadajte svojich voličov. Zasmradili by Vaše pekné meno a uškodili by Vašej hrdosti a pýche. Ani slovo p**a nepatrí do úst diplomata. Možno sa páči tým, ktorí Vám zbierali podpisy, ale nepáči sa slušným ľuďom. A slovo podržtaška na adresu protivníka vo Vašom podaní vyznieva veľmi nepresvedčivo, až falošne.

V koľkých vládach ste slúžili? Koľkým pánom ste za tridsať rokov poslušne ako psík z Vášho videa podržali tašku? Ste tvárny ako plastelína, pán Korčok! Ste vymodelovaná figúrka. Vy nemôžete byť prezidentom. Vaše reči o tom, že chcete byť protiváhou vlády , sú len sprostými rečami. Prezident nemá rozbíjať, on má byť tmelom, ktorý dá dokopy to, čo Kiska s Čaputovou rozbili.

Na záver Vás poteším vyjadrením Vášho priateľa, vulgárneho diplomata Káčera k Vášmu odchodu zo zahraničnej služby:

„Ivan dnes končí v Zahraničnej službe. Keďže ho poznám a viem, že vlastenectvo nie je pre neho sezónny kabát, ktorý podľa potreby prevracia (a tu by som mohol napísať celý zoznam tých cynických hoviad a niektorých slaboduchých chudákov, ktorí to robia presne naopak) – viem, že Ivan ostane robotníkom svojej vlasti. A čohokoľvek sa chytí, bude to robiť dobre.“

Hlas ľudu: Mončičák Miško s IQ húpacieho koníka
Berte to ako názor, nie ako urážku toho panáčika. Skôr by sa mohol nahnevať jeho koník. Aj ten už vie, že keď si naň chlapča sadne a začne spievať hijo heta, musí sa rozhúpať, aby mu urobil radosť. Veď nato je tam. Koník to vie, koník si to... Čítať ďalej
30 | 01 | 2024 | Mária Škultétyová

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!