Ivan Korčok, ktorý sa nedávno vyjadril na adresu potenciálnych voličov Petra Pellegriniho ako o odpade, keďže tvrdil, že predseda Národnej rady a jeho najväčší súper sa bude musieť pochlapiť a „aktivovať žumpu,“ asi zabudol, že chce byť pokračovateľom čaputovskej tradície v zmysel prezidenta všetkých Slovákov, čiže žumpa-nežumpa... Rýchlo si osvojuje slovník skutočnej žumpy, ktorá ho pri „apolitických“ protestoch vynáša do výšin.

Korčok nikdy nepatril k stelesneniu úprimnosti, vždy poskakoval ako šašo, bozkával topánky mocných a držal tašku komukoľvek, kto mu dal ochutnať aj ten najlacnejší pamlsok, iba v prospech rozvoja svojej kariéry. Najrenomovanejšia a najvytrénovanejšia podržtaška medzi kandidátmi na post prezidenta vedel vždy panáčkovať. Jeho škodou však je, že si nikdy veľmi pri svojom naháňaní chvostíka neuvedomil, čo štekal včera.

Humanista a viac ako prešedivený sympaťák sa netajil ani obdivom k Balkánskej mäsiarke Madeleine Albrightovej, patriacej do rodinky, ochotnej kvôli záchrane krku pristúpiť k takému porušeniu princípov, ako je konvertovanie z jednej viery na druhú. Takýto pragmatizmus a oportunizmus bol jednou z vecí, ktorú obdivoval na Albrightovej. Bol taký pyšný, keď mohol stáť po boku tejto cynickej obludy. „Zomrela bývalá americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albright. Mal som možnosť veľakrát ju osobne stretnúť,“ popýšil sa Korčok, po jej skone.

„Vždy bola prítomná silná emócia k Československu odkiaľ emigrovala do USA, ktoré jej dali slobodu ale aj priestor na politickú kariéru. Veľmi zaujímavý bol jeden náš rozhovor v jej kancelárii vo Washingtone, kde mala na stene zarámované dva dôležité dokumenty. Jeden bol palubný lístok z lode, ktorou ako utečenci prišli s rodičmi do USA v roku 1948 a druhým bol menovací dekrét prezidenta B. Clintona za ministerku zahraničných vecí," povedal vtedy Korčok. Zarámovať si mala však aj menný zoznam obetí, na ktorých smrti participovala pri bombardovaní bývalej Juhoslávie. O tom však už Korček nikdy, nikomu a nikde nehovoril. Nehovoril ani o tom, že sa Albrightová nebála bezcitne vyjadriť aj k smrti pol milióna detí v Iraku, obetí amerických sankcií voči tejto krajine na Blízkom východe. Tento počet prekročil počet obetí bombardovania Hirošimy.

V interview, počas jej pôsobenia na poste veľvyslankyne USA pri humanitne orientovanom OSN, sa jej novinárka opýtala práve na túto genocídu. Po otázke „Stálo to za to?“ odpovedala vypočítavo a s prehľadom: „Bola to ťažká voľba, ale stálo to za to...“ čo dodať... Albrightová, milujúca matka a stará mama má pozoruhodný vzťah k deťom. Dôležité je, aby krv nevinných nebolo vidno priamo na jej rukách. Svedomie kohosi, kto ho vlastne ani nemá, sa poškvrniť krvou nedá.

Obdivom k Albrightovej sa netajila ani prívrženkyňa Korčoka, ešte stále prezidentka Zuzana Čaputová. “Bola to skutočná americká vlastenka, zohrala kľúčovú úlohu v našej transformácii národa spoza železnej opony k národu žijúcemu a presadzujúcemu slobodu a demokraciu. Náš región bol vždy v jej srdci a ona bude vždy v našom. Nech odpočíva v pokoji,“ povedala po jej smrti s jej tak typickým transparentným pátosom Zuzana Čaputová. Ak takto zmýšľajú všetci korčokofili, treba pouvažovať, či ich volebné lístky so zakrúžkovaným menom propagátorov masových vrážd pôjdu správnym smerom.

"Na Slovensku je zapamätaná svojim výrokom z ťažkého obdobia rokov 1994-1998 keď povedala, že kvôli politike V. Mečiara je Slovensko čiernou dierou v Európe. Viackrát sa sama k tomuto výroku v našich rozhovoroch vracala a akoby sa ospravedlňovala za tieto tvrdé výroky, ktoré, ako sama pripúšťala, sa mohli Slovákov dotknúť z úst Češky. To všetko je už minulosť, odvtedy bola na Slovensku nespočetnekrát a opakovane povedala, že ju o to viac teší, že Slovensko je dnes demokratickou krajinou a súčasťou slobodného sveta," vyjadril sa k jednému zo svojich vzorov Ivan Korčok, ktorý tak rád a verne držal tašku aj Vladimírovi Mečiarovi, jednému z prvých politikov, prostredníctvom ktorých sa začal etablovať na slovenskej diplomatickej scéne.

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik