"Tou najpodstatnejšou je však otázka, čo sa stane s touto spoločnosťou, ak stratíme cit pre mieru. Keď dovolíme, aby akademická obec a národné kultúrne inštitúcie boli spolitizované, stratíme životne dôležitý priestor pre porozumenie, hlbšie poznanie, a tým aj pre kultiváciu nás samých. Nedopusťme to." Citát Eduard Chmelár.

Eduard Chmelár reaguje na výzvu VŠMU

Akademická obec Vysokej školy múzických umení (VŠMU) vyzvala predstaviteľov Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá na transparentnú verejnú diskusiu k navrhovaným zmenám v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Je pripravená poskytnúť na takúto odbornú diskusiu aj svoju akademickú pôdu.

  "Akademická obec VŠMU so znepokojením vníma úsilie zvýšiť vplyv politikov na nezávislú kultúru aj na verejnoprávne inštitúcie, ktoré aktívne pôsobia v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku," píše sa v stanovisku. VŠMU upozornila, že rozhodovanie o kultúrnych obsahoch nezávisle od politickej moci a od ideologického či straníckeho vplyvu je základom kultúrnych politík demokratických štátov aj znak slobodnej spoločnosti. Aktuálne návrhy predstaviteľov vládnej koalície a viaceré ich verejné vyjadrenia tento základ podľa nej výrazne ohrozujú.

Umenie, kultúra ani verejnoprávne médiá nie sú podľa VŠMU majetkom politikov. Preto by podľa nej nemali o návrhoch ako napríklad rozdelenie RTVS, zlúčenie verejnoprávnych fondov či zmeny v spôsobe riadenia kultúrnych inštitúcií rozhodovať bez odbornej diskusie.

VŠMU sa ponosuje, že novému vedeniu ministerstva kultúry vraj ide "o ovládnutie umeleckých fondov".

Názor politológa Eduarda Chmelára s názvom: KDE BUDE PRIESTOR PRE POROZUMENIE A POZNANIE, AK DOVOLÍME SPOLITIZOVANIE AKADEMICKEJ PÔDY? zverejnený na sociálnej sieti prinášame v plnom znení.

Nevedel som si spomenúť, kde som sa už so súčasnou rektorkou Vysokej školy výtvarných umení stretol. Môj kamarát akademický sochár Laco Sabo mi pripomenul, že to bolo pred desiatimi rokmi v panelovej diskusii o propagande v umení. Vtedy na mňa Bohunka Koklesová urobila dojem príjemnej vzdelanej dámy otvorenej pre dialóg. O to viac som zhrozený, kam sa uberá VŠVU pod jej vedením.

Aby som bol pochopený správne: pani rektorke neuberám právo na vlastný politický názor.

No je niečo iné, keď ho prezentuje ako súkromná osoba v médiách a keď na to zneužíva svoju alma mater, na pôde ktorej pretláča jednostranný ideologický pohľad a navyše pomerne agresívnym štýlom. Okrem toho, všimnite si ten rozdiel. Keď povie svoj rýdzo ideologický názor na politiku ministerstva kultúry progresívne orientovaná rektorka VŠVÚ, je to úplne v poriadku. No keď vysloví svoj odborný postoj k zrušeniu špeciálnej prokuratúry dekan Právnickej fakulty UK, opozícia protestuje, že nemôže hovoriť za celú školu (čo nikdy netvrdil) a akademický senát mu zakáže verejne sa vyjadrovať. A aby toho nebolo málo, rektorka VŠVU Koklesová sa cez Denník N oborila na dekana PF UK Burdu, ako to, že ešte neotvoril k téme budúcnosti ÚŠP odbornú diskusiu...

To už hraničí s bezočivosťou. Len si predstavte, že by sa dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského miešal do toho, kedy rektorka Vysokej školy výtvarných umení už konečne začne kritizovať architektúru v Bratislave pod vedením primátora Valla.

Vrcholom všetkého je však výzva Akademického senátu VŠVU na odstúpenie ministerky kultúry

Vrcholom všetkého je však výzva Akademického senátu VŠVU na odstúpenie ministerky kultúry a aktívna účasť školy na protestoch opozičných strán pod spoločnými transparentmi. Čo bude nabudúce? Prinesiete si aj mávadlá ako za minulého režimu? Ak to, čo títo ľudia zanechali na bráne ministerstva kultúry (viď tretí obrázok), má byť vyjadrenie ich kultúrnosti, tak vedenie VŠVU zabudlo, aké je jeho poslanie.

Trvám na tom, že rektorka VŠVU Bohunka Koklesová svojím dlhodobým správaním na akademickej pôde, vrátane politicky účelovej demagogickej kritiky vládnej koalície, na ktorú jej poslúžili imatrikulácie študentov, zneužíva svoje postavenie, porušuje zákon o vysokých školách, ktorý zakazuje vyvíjať v jej priestoroch politickú činnosť, a preto by mala odstúpiť z funkcie. Prečo k celej situácii mlčí ministerstvo školstva? Kde je teraz Študentská rada vysokých škôl, ktorá v minulosti vydala odporúčanie a žiadosť, aby sa rektori a prorektori vysokých škôl, ktorí vstúpia do politického diania, vzdali svojich postov? Prečo ju znepokojuje len odborný postoj dekana PF UK, a nie jednoznačne politický postoj rektorky VŠVU?

Samozrejme, neboli by to bratislavskí umelci, keby nedržali jednu lajnu s progresívnymi politikmi

Preto ma neprekvapilo ani ideologicky podobné vyhlásenie Akademického senátu Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, v ktorom obviňujú súčasné vedenie ministerstva kultúry zo "systémovej deštrukcie fungujúcich umeleckých a kultúrnych inštitúcií". Ja sa ich len pýtam, kde boli títo revolucionári, keď legendárna "neviditeľná" ministerka Natália Milanová za Matovičovej a Hegerovej vlády svojou nekompetentnosťou takmer zničila rezort, keď nevybojovala pre kultúru ani cent z Plánu obnovy, keď ministerstvo zahanbovala svojou totálnou neznalosťou legislatívy a prostredia? Prečo boli dnešní kritici vtedy "neviditeľní"?

Odpoveď nájdeme opäť vo vyhlásení FTF VŠMU, ktoré sa ponosuje, že novému vedeniu ministerstva kultúry vraj ide "o ovládnutie umeleckých fondov". A sme doma. Podstata tohto sporu nie je totiž v ničom inom ako v ruvačke o peniaze. Úspešný spisovateľ a môj vzácny priateľ Jožo Banáš opísal na sociálnej sieti svoje skúsenosti s Fondom pre podporu umenia. Nikdy od neho nedostal podporu, komisia jeho žiadosť zhodila zo stola s konštatovaním, že dielo je nekvalitné. Ponechajme tento argument bokom a pozrime sa na zoznam tých, ktorí finančnú podporu získali. Na "počudovanie" sú to samí progresívni autori, medzi ktorými je skutočných spisovateľov ako šafranu, zato premiera novinárov z červených denníčkov. Už chápete, prečo tak zúria? A to sa ešte nezačali preverovať zmluvy s externými firmami, ktoré vyciciavali RTVS...

Tou najpodstatnejšou je však otázka, čo sa stane s touto spoločnosťou, ak stratíme cit pre mieru. Keď dovolíme, aby akademická obec a národné kultúrne inštitúcie boli spolitizované, stratíme životne dôležitý priestor pre porozumenie, hlbšie poznanie, a tým aj pre kultiváciu nás samých. Nedopusťme to.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik