Základný dôvod k tejto vojne je skrytý v hlavách politikov a vojakov. Ako najvlastnejšiu, v mysli ľudí skrytú príčinu tejto vojny, vidím predsudky anglosaskej geopolitiky. To povedal politológ profesor Oskar Krejčí ohľadom vojny na Ukrajine v rozhovore pre Parlamentní Listy.cz. Tiež sa vyjadril k zabaveniu ruského majetku v Česku, medzinárodnej politike vlády Petra Fialu či osobnosti Vladimira Iľjiča Lenina.

"Základom 'neporážky' Západu by sa mohol stať plán, ktorý nebude definovať víťazstvo ako prehru či priamo zničenie Ruska, ale ako mier a spoluprácu medzi Rusmi a Ukrajincami," napísali ste pre web !Argument. Nemyslíte si, že je to iluzórna predstava, že sa po minimálne desiatich rokoch nenávisti tieto dva národy začnú opäť bratiť?

Predstava „neporážky“ je založená na tom, že Západ uzná nemožnosť poraziť Rusko na ukrajinskom bojisku a ako cieľ si vytýči dosiahnutie mieru – a v tomto znamení zvíťazí. Mieru, ktorý ponesie horkú príchuť v podobe nových hraníc. Avšak podstatné je, že sa ľudia prestanú zabíjať a problémy sa budú riešiť pri rokovacom stole. Je tu priama úmera: keď zlyhá diplomacia, nastupujú vojaci. A naopak. Je to vidieť aj v Česku: pretože zle vedené ministerstvo zahraničia nie je schopné definovať a presadzovať národné záujmy, je stále viac počuť generálny štáb.

Pokiaľ ide o budúce vzťahy Rusov a Ukrajincov, neverím, že je medzi nimi len nenávisť. Nezabúdajte, že najviac občanov – či donedávna občanov – Ukrajiny utieklo pred vojnou do Ruska, nie do Nemecka či Poľska. Aj keď si dnes nedokážeme predstaviť návrat sveta do predvojnového „normálu“, prax ukazuje veľkú schopnosť ľudí, keď nie odpúšťať, tak zabúdať. Spomeňte si, ako intenzívne sme prežívali rozbúrenie domácej i medzinárodnej politiky v čase pandémie COVID-19. Zdalo sa, že práve na tomto intenzívnom, podľa niektorých komentátorov priamo apokalyptickom zážitku budú utvárané vzťahy ľudí, národov, štátov. Vlani česká vláda schválila tri dokumenty týkajúce sa bezpečnosti - Bezpečnostnú stratégiu, Obrannú stratégiu a Koncepciu výstavby armády. Podľa týchto dokumentov vlastne žiadna pandémia nebola.  

Stále sa nemôžem zbaviť dojmu, že ste príliš veľký optimista – keď nie naivný…

Ale vôbec nie! To len hľadám cestu pre najlepšie riešenie. A nemyslím si, že dosiahnuť zlepšenie budúcich rusko-ukrajinských vzťahov bude ľahké. Predovšetkým je potrebné opätovne prepojiť kultúrno-informačný priestor, čo po desaťročiach násilnej ukrajinizácie kultúry, školstva, médií, cirkevného života a ďalších oblastí rozhodne nebude jednoduché. Ale nie je to ani dôvod na vojnu.

A potom je tu to podstatné: vojna na Ukrajine nemá objektívny základ. Keď sa v praveku stretli dve tlupy ľudí na území, kde bolo málo vody pre všetkých, násilný konflikt mal vecný dôvod. To v prípade vojny na Ukrajine neplatí. Základný dôvod k tejto vojne je skrytý v hlavách politikov a vojakov. Ako najvlastnejšiu, v mysli ľudí skrytú príčinu tejto vojny, vidím predsudky anglosaskej geopolitiky. Predstavy Washingtonu a Londýna, že čo nie je pod ich priamou vojensko-politickou kontrolou, to predstavuje nebezpečenstvo. A preto ako predpoklad stability vidí expanziu NATO na východ – nielen do postsocialistických krajín, ale aj indo-pacifického regiónu. Čo v Kremli vnímajú ako ohrozenie, dokonca existencionálne ohrozenie. Anglosaská geopolitika v sebe skrýva sociálno-darwinistický pohľad na svet, čo je veľmi nebezpečný atavizmus.  

Nečakajú navyše Rusi na výsledok amerických prezidentských volieb, kedy by "Donald Trump vojnu skončil za jeden deň" tak, ako sa domnieva mnoho politických komentátorov, že Vladimírovi Putinovi dá, čo si bude priať?

Kremeľ hneď na začiatku vojny sformuloval ciele svojej intervencie, ktoré sú ideovo-politické. Následne začlenil tri oblasti bývalej Ukrajiny – po pripojení Krymu – do zväzku Ruskej federácie. Aké ďalšie ciele si kladie, to sa dá len hádať. Vladimír Putin pravdepodobne pracuje s variantmi, pričom jeden z nich asi zahŕňa aj zmenu politiky USA v prípade víťazstva Donalda Trumpa. Má to svoju logiku. Vojna na Ukrajine je do značnej miery dieťaťom amerických demokratov, a to tak z hľadiska prevratu v Kyjeve roku 2014, ako aj dnešných bojov. Zlé jazyky by mohli povedať, že je to vojna Victorie Nulendovej, námestníčky ministra zahraničných vecí USA. Tá by v prípade víťazstva republikánov v novembrových prezidentských voľbách s najväčšou pravdepodobnosťou svoj post opustila. Ale to len hádam.  

Odborná skupina vedená poslancom Ondrejom Kolářom nedávno predstavila návrh zákona, ktorý by umožnil odňať majetky Ruskej federácie na území Česka. Zákon otvára cestu k tomu, aby Rusko prišlo o desiatky nehnuteľností na našom území. Ako hodnotíte tento návrh zákona z dielne TOP 09?

Česko sa zapojilo do súťaže o čo najmilitantnejšiu politiku voči Rusku už za minulej vlády a minulého prezidenta – dávno pred februárom 2022. Úplne zbytočne sa svojou tragikomickou politikou vyautovalo z pozície, ktorá by mu umožnila hrať nejakú úlohu pri vyjednávaní mieru. Navyše je pri dekadencii zahraničnej politiky na tento svoj „úspech“ hrdé. Zabavovanie majetku je len ďalší krok. Bude zaujímavé sledovať, čo na tento krok povedia súdy, a to aj medzinárodné, po tom, ako vojna skončí.

Premiér Fiala podľa svojich slov v zahraničnej politike razí "hodnotú politiku", teda jasnú podporu Ukrajiny a snahu byť Západu spoľahlivým partnerom. Jemu a jeho vláde je aj sympatizantmi vyčítaná zlá komunikácia. Je to zlou komunikáciou, prečo väčšiu časť obyvateľstva Fialove idey nezdieľa?

Vládnuca vrstva v Česku neberie ohľad na potreby a záujmy tejto krajiny. To, že sú možno niektorí príslušníci tejto vrstvy úprimne presvedčení, že sa nestarajú len o svoju kariéru v podmienkach začlenenia Česka do NATO/EÚ a konajú všeobecné dobro, je dané poväčšine slabým vzdelaním a malou životnou skúsenosťou. Preto si myslia, že problém je v komunikácii – skôr by sme povedali „v propagande“ – nie v obsahu ich hodnôt a politiky. Nemalé riziko takéhoto prístupu je v tom, že nervozita nasledujúca po neúspešnej „komunikácii“ mnohých z nich privádza k presvedčeniu, že chyba nie je v nich, ale v tých, ktorí im hádžu polená pod nohy. Potom už je len krôčik k presvedčeniu, že názory či médiá šíriace iné ako oficiózne či verejnoprávne postoje je nutné zakázať. To sa však deje nielen na úrovni Česka, ale aj v Európskej únii. Zatiaľ sa zdá, že bude horšie.  

V jazyku súčasnej propagandy – pardón, vládnej komunikácie – zdomácnelo poňatie populizmu ako politiky, ktorá sa podhadzuje voličom tým, že zámerne sľubuje niečo, o čom vie, že je nemožné uskutočniť. Vedľa tohto pejoratívneho poňatia sa snaží získať miesto na slnku iné vymedzenie populizmu. To tvrdí, že populizmus sa sústreďuje na bezprostredné oprávnené záujmy ľudu. Americký populizmus rozštiepený na ľavicový a pravicový však názorne ukazuje, že ani jedna z týchto dvoch charakteristík na pochopenie programu, politiky a možností takzvaných populistických strán nestačí. Bezprostredné vedomé záujmy ľudu nie sú totiž jediné záujmy a potreby ľudu.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik