Choďte ta na čele s vašimi tiežumelcami, ktorí ministerstvo kultúry okydali špinou a hnojom. Lebo taká je vaša kultúra,  takí ste vy a taký je váš obraz. Do pittchee choďte vy, čo na jednej strane obhajujete nedotknuteľnosť  Čaputovej, ale na  strane druhej  kopytami kopete do inej ženy. Do pittchee choďte aj vy, čo neuznávate národnú kultúru, čo sa vysmievate z krojov a toho, čo nám predkovia zanechali. Choďte ta vy všetci, ktorým slovo národ smrdí panslavizmom. Všetci, ktorí hovoríte, že národné povedomie neexistovalo, že bolo falošné, postavené na manipulácii našich dejín.  

To vy, historickí nevedomci snažíte sa národu vtlačiť pečať ľudí bez minulosti a bez dejateľov, ktorých urážate vrchovatou mierou. To vy multikultúrni, dúhoví a progresívni, bez štipky úcty ku všetkému národnému, vy choďte ta, kam posielate tých, čo s vami nesúhlasia.  Vy, ktorí nepoznáte históriu vzniku štátu, v ktorom sú vaše korene, to vy choďte ta, kam posielate ministerku Šimkovičovú.

Vám všetkým, ktorí sa o Slovensku a Slovákoch vyjadrujete nepekne a posmešne, hlavne vám posielam nasledujúce príbehy. Sú to postrehy ženy, ktorá precestovala kus sveta.  Okrem suvenírov si domov priniesla aj tieto nezabudnuteľné zážitky. Vy so svojím zmýšľaním nikdy nepocítite hrdosť na svoju krajinu, ako to pocítila žena z príbehov:

Bolo to ešte pred rozdelením Československa, naši chlapci boli malí. Na Staromestskom námestí prišiel za nami jeden pán a hovorí: „No jo, Slováci! Jánošík, Dubček, máte být na co hrdí!“

Veľmi silný zážitok som si priniesla zo Zimbabwe. Predavač suvenírov sa pýtal, odkiaľ sme, a na moje Slovakia odpovedal: „ Slovakia? Peter Dvorský.“ Bola  som prekvapená. Tak on pozná nášho Petra Dvorského!  Oblial ma príjemný pocit, cítila som hrdosť na svoju krajinu  a ľudí v nej.  Človek musí počúvať srdcom, aby vnímal silu a krásu slova. 

Poznala som to aj v Grécku. Pri tejto spomienke mi je aj teraz teplo na srdiečku. Slovenka, vydatá za Gréka, podávala mi drobné so slovami: „ Dám vám toto šušomätie.“ Odkiaľsi od Nitry pochádzala a ona mi v Grécku povie toto krásne slovenské slovo. Nuž, krásna je naša reč, doma si to možno ani neuvedomujeme. A v cudzine, tam sa zdá ešte krajšia. Ale nebude to len zdanie.

Rovnako pekne som v Dubaji vnímala celkom obyčajný pozdrav: Dobrý deň, Slováci! Obzriem sa za hlasom a tam naši známi. Svet je malý, a keď v ňom nájdeš kúsok Slovenska, je ti dobre. Asi tak, ako keď naživo obdivuješ tatranskú krásu a dýchaš tatranský vzduch.

A ešte jeden z Grécka. Prechádzali sme sa so Soničkou, Simonkou a mojím krásnym krstniatkom Sofinkou, keď sme započuli poznámku: „Aké krásne dievčatko!“ Poďakovali sme  za kompliment a dostali sme odpoveď: „A ešte aj zo Slovenska! Darmo, Slovenky sú najkrajšie!“

Pozn. redakcie HD: Tento článok  je výlučne názorom jeho autora. Obsah sa nemusí zhodovať s názormi redakcie.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik