Renomovaný a úspešný slovenský spisovateľ, bývalý diplomat, ktorého sa okrem iného pýtali, či by nemal záujem o post prezidenta Slovenskej republiky hovorí o „umeleckej obci“ zúčastňujúcej sa protestov zneužívajúcich „ochranu práv“ na politickú propagandu, ako o pokrytcoch, neschopných nastaviť si zrkadlo sebareflexie.

„Všimol som si ráznejšie diskusie ba dokonca protesty „umelcov“ proti novelizácii zákona o Fonde na podporu umenia,“ uviedol na svojom profile Banáš. „Poslaním Fondu na podporu umenia (FPU) ako verejnoprávnej inštitúcie je podpora umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu. A to v širokom názorovom spektre a hodnotovej rozmanitosti. Žiaľ, v ostatných rokoch túto svoju základnú úlohu nenapĺňa, a ak, tak zväčša smerom a v ústrety záujmovým skupinám, ktoré prezentujú a reprezentujú v svojich projektoch neoliberálne a progresivistické „hodnoty,“ zhodnotil chovanie umelcov, ktoré sa vyhýba akejkoľvek nestrannosti a prikláňa sa k im tak charakteristickej angažovanosti v oblasti politiky. Umelci, ako vždy, potrebujú rozdávať rozumy aj na tej pôde, o ktorej hĺbke nemajú ani poňatia.

„Stalo sa totiž, že krôčik po krôčiku sa do jednotlivých komisií FPU nanominovali (alebo boli nanominovaní) ľudia, ktorí, česť výnimkám, ochotne posluhujú týmto trendom. Je prirodzené, že najviac proti novelizácii kričia tí, ktorí na základe svojej politickej orientácie zo zákona jednostranne profitovali,“ pokračuje renomovaný spisovateľ.

V súvislosti s písaním románu o Aurelovi Stodolovi Banáš vyzval Fond na podporu umenia o pridelenie štipendia aspoň na pokrytie reálnych nákladov. Banáš nechcel z týchto peňazí vytunelovať nič vo svoj osobný prospech. Na použitie financií mal dobrý dôvod. „Aurel Stodola prežil väčšinu svojho života vo švajčiarskom Zürichu, čo je jedno z najdrahších miest na svete. Bol som tam v súvislosti s týmto románom dvakrát. Príslušná komisia však zhodila moju žiadosť zo stola s urážlivým a paušálnym odôvodnením, že ukážky z diela boli nekvalitné.“ Spisovateľ, ktorý je uznávaný nielen u nás a jeho publikácie sú tovarom, ktorý ide na odbyt a zo zisku z ich predaja podporuje výdatne aj štát je u „odbornej komisie“ zrejme literárny diletant. Banáš nepotrebuje sať fond pravidelne, vtedy to bolo vôbec po prvýkrát. Komisia nemienila strácať čas a spisovateľovi, ktorý vydal 44 kníh s predajom v počte 420. 000 kusov – z toho päť mimo našej republiky si asi svojou kritikou voči niektorým politikom nevyslúžil dobré meno.

Jozef Banáš si neodpustil ani iróniu na adresu kritikov.

„Je pôvabné, keď sa o mojom texte takto vyjadrili ľudia, z ktorých okrem niektorých netuším kto sú a čo v literatúre dokázali. Je mi ozaj ľúto, že napísanie románu o jednom z najvýznamnejších svetových vedccov – Aurelovi Stodolovi „slovenská“ komisia nepodporila. Na druhej strane rozdala štedro peniaze autorom a dielam marginálnym,“ neskrýva svoje rozhorčenie Banáš. Uviedol mená  ako Marcel Lacku, Emília Haughová, Vanda Rozenbergergová, Jana Juráňová, Ján Štrasser, atď. Týmto „literárnym modlám“ poskytla komisia takmer 200. 000 eur. „Pozorouhodné je, že medzi štyrmi najvyššími pridelenými sumami – zhodne 14. 532 € sú dvaja básnici, pričom si neviem dosť dobre predstaviť, aké sú náklady potrebné na vynaloženie básnickej zbierky...“ dodáva ironicky Jozef Banáš. Ešte doplnil, že medzi menami, ktoré mali to šťastie a získali finančné prostriedky bola i členka komisie.

„S úsmevom si spomínam, keď som na podobný prípad upozornil vtedajšiu riaditeľku inej organizácie spadajúcej pod Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky – Literárneho a informačného centra. Vysvetlila mi, že to bolo v poriadku, keďže autorka (poetka) členka trojčlennej komisie počas diskusie o nej vyšla za dvere...“

Banáš takmer nenašiel na takéto konanie slov.

„Čo k tomu dodať? Priatelia plačúci a protestujúci „umelci“ niet takéhé veľkého zrkadla, ktoré by ukázalo všetky vaše pokrytecké tváre. Aj preto som podporil výzvu Spolku slovenských spisovateľov za posilnenie demokracie a plurality v slovenskom umení,“ ukončil Jozef Banáš svoje vyjadrenie.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik