Západ nie je schopný Ukrajincom dodávať objem vojenskej pomoci, aký sľúbil, a Rusi sú vo výhode. Bezpečnostný expert a bývalý šéf vojenskej rozviedky Andor Šándor pre Parlamentné Listy.cz analyzuje súčasnú situáciu okolo vojny na Ukrajine. Podľa jeho odhadu sa Rusko chystá na nový cieľ, ktorý fakticky zhatí novú formu západnej pomoci. "Akonáhle sa Rusi dozvedia, kedy majú na Ukrajinu doraziť prvé stíhačky F-16, začnú likvidovať ukrajinské letiská, aby Ukrajinci nemali odkiaľ lietadlá prevádzkovať," varuje generál Šándor.

Generálny tajomník NATO Stoltenberg hovorí, že Putin Ukrajinu nezničí a Aliancia bude ďalej stáť po jej boku. Slovenský premiér Fico naproti tomu uviedol, že stratégia Západu voči Ukrajine zlyhala. Kto z nich má pravdu?

Putin Ukrajinu zničil už teraz tým, že okupuje 18 percent jej územia. Je, samozrejme, možné, že môže postúpiť ešte ďalej, ale ak vnímame Stoltenbergove slová, Putin nezničí Ukrajinu tak, ako by sme si pod slovom zničiť predstavovali. Teda že ju celú bude okupovať, celú ju rozbije, vyhladí občanov a odstráni vládu. Takto určite nie. 

Ak sa pozrieme na Ficove slová, tam je zase časť pravdy v tom, že my sme Ukrajine sľubovali, že ju budeme podporovať stále, ale teraz americký prezident Biden hovorí, že Ukrajinu budú podporovať, pokiaľ to pôjde. Vidíme, že západná podpora je limitná, a Ukrajine sme síce sľúbili ktoviečo, ale nie sme schopní alebo ochotní jej to dať. Sľúbili sme ako EÚ, že budeme Ukrajine dodávať milión delostreleckých nábojov ročne, ale dali sme len 300 tisíc. Problém je aj v tom, že ani banky nechcú výrobcom nábojov poskytovať úvery, aby bolo možné ich začať vyrábať. Zároveň výrobcovia nemajú istotu v tom, ako dlho budú schopní tie náboje vyrábať. To je evidentné zlyhanie Západu. Putin si môže povedať, otvorte takú a takú továreň, a urobia to. V tom je veľký rozdiel. 

Ficove slová som nepočul alebo nečítal celé, ale evidentne je to o tom, že podpora Západu je čím ďalej menšia, čo sa bohužiaľ prejavuje v tom, že Ukrajina nielenže nemá ani peniaze na chod štátu, ale nemá peniaze na ďalšie vedenie bojovej činnosti, ktoré by mohlo vyústiť do toho, aby získala späť časť okupovaných území a vylepšila si tým vyjednávaciu pozíciu. 

 

Stoltenberg ani nič iné hovoriť nemôže, pretože stojí na čele Aliancie a musí udržiavať podporu Ukrajine. Z druhej strany je jasné, že v nejakej blízkej dobe sa Ukrajina členom NATO nestane, tomu predsa nikto neverí. To isté platí v prípade, že došlo k zahájeniu prístupových rozhovorov do Európskej únie. Ani to neznamená, že by sa Ukrajina v nejakej dohľadnej dobe členskou krajinou EÚ stať mohla. Z tohto hľadiska vnímam Ficovo hodnotenie tak, že západná stratégia sklamala a je tu veľká disproporcia medzi sľubmi a medzi realitou. 

Robert Fico sa stretol so Stoltenbergom. Ich názory sa rozchádzajú

Názory Slovenska a NATO o vojenskej pomoci Ukrajine sa rozchádzajú, lebo slovenská vláda neverí, že to pomôže vyriešiť situáciu na Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok predseda vlády SR Robert Fico počas spoločnej tlačovej besedy s generálnym... Čítať ďalej

14 | 12 | 2023 | Gabriela Fedičová/TASR

Pravda je, že už dlhší čas vidíme postupné ochladzovanie mnohých západných krajín voči neochvejnej podpore Ukrajiny, ktorej sa nepodarila toľko očakávaná protiofenzíva, na ktorú mnohí vsádzali. Kam to celé vedie? Možno reálne očakávať vrátenie Ukrajiny do pôvodných hraníc, ako predovšetkým naši politici zdôrazňujú?

Osobne som skeptický k tomu, že by Ukrajina kedy mohla obnoviť svoju celistvosť tak, ako sme ju poznali pred rokom 2014. A už vôbec si neviem predstaviť, že by sa Rusi vzdali Krymu. Rozhodujúce je, ak by došlo k mierovým rozhovorom, kto a z akej pozície na nich bude vystupovať. Ak by ukrajinské vedenie bolo ochotné pristúpiť na brutálne mierové podmienky Rusov, teda žiadne NATO, žiadna veľká armáda atď., konflikt by mohol skončiť relatívne skoro, pretože si nemyslím, že snahou Ruska je okupovať celú Ukrajinu. Na to nemá silu a spôsobilo by mu to obrovské problémy. 

Ak Ukrajina na takéto podmienky nebude ochotná pristúpiť, čomu sa vôbec nedivím, bude Rusko ďalej pokračovať v opotrebovávacej vojne, ničení ukrajinskej infraštruktúry a celkovom rozpade krajiny, ako sme toho svedkami aj teraz. Kedy ale dôjde k nejakému skutočnému ukončeniu bojov? Rusi o to teraz žiadny veľký záujem nemajú, pretože sú na koni. Vidia, že Ukrajina je slabá a americký Kongres stále nie je ochotný pomoc Ukrajine znovu schváliť a vie, že Európa toho veľmi nemá a v prípade toho, čo má, zvažuje, či vôbec poskytne. To je celkový obraz stavu, v ktorom sa práve nachádzame.

 

Do akej miery môžu situáciu výrazne premeniť americké prezidentské voľby a prípadné víťazstvo Donalda Trumpa? 

Niektoré veľkohubé vyhlásenia Donalda Trumpa treba brať s rezervou. Je, samozrejme, otázka, čo sa môže ešte všetko odohrať, pretože ak vyhrá, príde Trump reálne k moci až na konci januára 2025. Joe Biden si nemôže dovoliť žiadny druhý Afganistan  a v jeho prípade nehrozí nejaký útek Spojených štátov z podpory Ukrajiny. Kompromisy sa očakávať dajú, ale obávam sa, že nepôjde o také čiastky, aké by Ukrajina potrebovala. 

Či by Donald Trump vojnu ukončil, ako hovorí, to si nie som istý. Podobne ako si nie som istý, že na to Rusi spoliehajú. Rusi v tejto chvíli hrajú hlavnú kartu v tom, že získavajú prevahu, a Ukrajina má problémy nielen so zbraňami a muníciou, ale aj s personálom. Preto budú Rusi pomaly, ale sústavne tlačiť a letecky likvidovať ukrajinskú zbrojnú infraštruktúru. A keď sa dozvedia, kedy majú na Ukrajinu doraziť prvé stíhačky F-16, začnú likvidovať ukrajinské letiská, aby Ukrajinci nemali odkiaľ lietadlá prevádzkovať. Preto ťažko povedať, kedy niečo skončí ani ako to skončí.