Vo veku 85 rokov zomrela divadelná a filmová herečka Jana Hlaváčová. Pražská rodáčka stvárnila desiatky úloh v Národnom divadle alebo Divadle na Vinohradoch. Známa bola tiež z filmovej série režiséra Dušana Kleina o básnikoch alebo z televíznych seriálov. „Človek i herečka zreje všetkým, čo stretáva. Zreje prekážkami, rovnako ako radosťami, bolesťami, prácou a všetkým tým dohromady,“ hovorievala.
Úmrtie potvrdil hovorca prvej scény Tomáš Staněk. „Jana Hlaváčová bola v Národnom divadle prvou herečkou a rozhodujúcou osobnosťou inscenácií niekoľkých generácií vynikajúcich tvorcov. Je nezabudnuteľnou súčasťou dejín českého divadla i statočným človekom našej spoločnosti,“ hovorí riaditeľ Národného divadla Ján Burian.
Hlaváčová, ktorá sa posledné roky stretala s problémami spojenými s Parkinsonovou chorobou, patrila k najvýznamnejším českým herečkám povojnovej éry. Zvládala komédie rovnako ako drámy a vďaka zaujímavému, kultivovanému hlasu sa výrazne presadila tiež v dabingu a rozhlase. Herecké skúsenosti predávala študentom ako pedagogička DAMU.
Okrem Parkinsonovej choroby ju trápili i depresie
Hlaváčovej diagnostikovali Parkinsonovu chorobu, čo ju obmedzovalo v hereckej kariére. Neskôr sa k tomu podľa webu Forum24.cz pridali aj depresie. Smrťou držiteľkou ceny Thálie za celoživotné dielo a majstrovstvo v činohre bol pohnutý i minister kultúry Českej republiky Martin Baxa, ktorý vyjadril úprimnú sústrasť jej blízkym.
Milovaná herečka bola manželkou tiež obdivovaného a rešpektovaného herca Luďka Munzara. Prvýkrát sa postavila pred kamery ešte počas štúdií ako tajomná Mefistofela v komédii s faustovskou tematikou Kam čert nemôže režiséra Zdeňka Podskalského z roku 1959. „Podskalský sa posťažoval kamarátke, že má začať s filmom a chýba mu hlavná predstaviteľka. No a kamarátka povedala: tu je také šibnuté dievča, možno by sa hodila. A tak som vďaka jej odporúčaniu dostala pozvanie na skúšky a vzali ma,“ spomínala v rozhovore pre Deník.
Držitelka řady cen a manželka již zesnulého herce Luďka Munzara poprvé stanula před kamerou ještě za studií jako tajemná Mefistofela v komedii s faustovskou tematikou Kam čert nemůže režiséra Zdeňka Podskalského z roku 1959. "Podskalský si postěžoval kamarádce, že má začít s filmem a chybí mu hlavní představitelka. No a kamarádka řekla: tady je taková trhlá holka jedna bláznivá, třeba by se ti hodila. A tak jsem díky jejímu doporučení dostala pozvání na zkoušky a vzali mne," spomínala v rozhovoru pro Deník.
Neskôr sa dostala i do prestížneho Národného divadla, kde sa zoznámila so svojim druhým manželom, hercom Luďkom Munzarom, po smrti prvého manžela Jiřího Michného, ktorého stretla v Divadle Jozefa Kajetána Tyla. Hovorila, že sa prvýkrát stretli v leteňských sadoch, kde ho ešte ako študentka DAMU pozdravila slovami „Dobrý deň, majstro.“ Munzar tvrdil, že od tej doby ho už tak nikdy neoslovila. „Je to správny chlap pre pekné chvíle i pre tie škaredé,“ hovorila o ňom Hlaváčová. Narodila sa im dcéra Barbora, ktorá sa stala tiež úspešnou herečkou.
Najspokojnejšia podľa svojich slov bola, keď sa narodily deti. "Keď som začala žiť s Luďkom, všetko to klapalo, mala som krásnu prácu," vyrozprávala v rozhovore pre server Idnes.cz. "Nazačiatku mi v Národnom divadle veľa pomáhal radami. Pre mladé dievča nebolo ľahké prísť z Plzne do Národného divadla a pritom mať malú dcéru. Luděk mi naozaj veľmi pomohol. Snáď nám to preto vydržalo. Nebola to láska na prvý pohľad, ale stretnutie dvoch ľudí , ktorí už mali niečo za sebou,“ uviedla. Pochvaľovala si tiež, že keď večer príde z divadla unavená a nebolo jej do slova, muž do nej nestrkal a nechcel po nej, aby mu uvarila večeru. "Vie, čo herecké remeslo prináša a že je to nesmierne tvrdá práca. Keď som nemohla nakupovať, tak on nakupoval, varil, staral sa o deti, a keď zase točil, rola sa obrátila. Lenže upratovať som ho nenútila. Akosi k tomu nemal talent,“ hovorila. S manželom si Jana Hlaváčová zahrala na javisku, napríklad v Našich furiantoch, i vo filmoch, ako boli Klobúk plný dažďa, Kráľovský omyl či Lev s bielou hrivou o skladateľovi Leošovi Janáčkovi.
Krátko po novembrovej revolúcii obaja požiadali o výpoveď z Národného divadla, keď vraj ani jeden z populárneho páru nemohol znášať ingrigy a podrazy, ktoré sa tam diali. „Cítila som, že v novom súbore prekážam. Nedostávala som prácu. Keď už, tak po tom, čo štyri kolegyne odmietly jednu malú úlohu, ponúkli ju mne,“ spomínala trpko po rokoch herečka.
Munzar sa vtedy zriekol divadla nadobro, ona zakotvila v Divadle na Vinohradoch, kam ju pozvala Jiřina Jirásková. „Dostala som krásnu úlohu v Gazdinej róbe. A bolo mi medzi nimi veľmi dobre. Keď mi dali kľúč od šatne a kľúče od stolíka, najprv sa so mnou totiž delila o svoj stôl Jirásková, tak som sa rozplakala. Ponúkli mi nový divadelný domov,“ hovorila Hlaváčová.
Na Vinohradoch vytvorila od roku 1994 mnoho postáv, napríklad v inscenáciách Smútok sluší Elektre, Kráska z Leenane alebo postavu Jeannete Burmeisterovej v hre Donaha, pričom za úlohu Agnes v Krehkej rovnováze od Edwarda Albeeho dostala divadelnú cenu Thálie za rok 1996.
Diváci poznali Janu Hlaváčovú tiež z televízie – účinkovala v dráme Ikarov pád, adaptácii V zámku a podhradí podľa poviedky Boženy Nemcovej, komediálnej fantasy film Ohnivé ženy či v seriáloch Dnes v jednom dome, Grófky a Dokonalý svet. Účinkovala v rozprávka ako Tretí princ alebo Anjel Pána, stvárnila aj mnoho historických postáv, napríklad Elišku Přemyslovnu v dráme Kráľovský omyl či Boženu Němcovú vo filme Veronika. Obzvlášť obľúbená bola ako zdravotná sestra Tonička zo série Dušana Kleina o básnikoch.
Pred kamerou sa Hlaváčová naposledy objavila v roku 2011 v psychologickej dráme Petra Krištúfka nazvanej Viditeľný svet. Dva roky nato prevzala Tháliu za celoživotné majstrovstvo. V roku 2012 získala ešte Cenu Františka Filipovského za najlepší ženský výkon v dabingu, o tri roky neskôr obdržala rovnakú cenu za celoživotné herecké majstrovstvo v dabingu. S Luďkom Munzarom, ktorý zomrel v roku 2019 spolu žili 54 rokov.
Ve věku 85 let nás včera krátce před půlnocí opustila herečka Jana Hlaváčová. Čest její památce! pic.twitter.com/yrJf568FSX
— Tomáš Staněk (@stanek_t) January 14, 2024
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik