Peter Pellegrini v pondelok vyhlásil voľby prezidenta republiky a oficiálne tak odštartoval kampaň, ktorá bude v 31-ročných dejinách Slovenskej republiky nielen najkratšia, ale už teraz si dovolím tvrdiť, že aj najšpinavšia. Skonštatoval to vo svojom komentári s titulom IVAN KORČOK BY NEBOL DOBRÝ PREZIDENT na sociálnej sieti politický analytik Eduard Chmelár.
Je príznačné, že sú to práve politici, ktorí sa v minulosti pokrytecky skrývali za značku "slušného Slovenska", ktorí dnes svojho hlavného súpera nazývajú podržtaškou, lokajom, o vulgárnych označeniach pasažierov Lode bláznov škoda hovoriť. No keď takéto výrazy používajú "politológovia" Samuel Abrahám a Radoslav Štefančík, diskvalifikujú sa ako nestranní odborníci a zaraďujú sa do šíku opozičných propagandistov a užitočných idiotov.
Osobitne je úsmevné, ak Samuel Abrahám bľaboce, že kým Pellegrini bude iba slúžiť Ficovi, Ivan Korčok je "dôstojný vážený politik". Ten Ivan Korčok, ktorý slúžil bez škrupulí úplne každému ako slovenský Joseph Fouché? Úplne vážne? Ako politický analytik by som sa musel pod zem prepadnúť, keby som robil niekomu namiesto triezveho hodnotenia takúto prvoplánovú kampaň, ale zdá sa, že médiá hlavného prúdu a takíto politruci sa už neštítia ničoho. Zvlášť je zábavné, keď sa Abrahám zamotáva do vlastných konštrukcií a najprv varuje pred konfliktom Pellegriniho s Ficom, a potom vyzdvihuje prospešnosť konfliktu medzi Korčokom a Ficom. Ale nechajme nekonzistentných propagandistov, nech si to v hlavách upracú a venujme sa dôležitejším veciam.
Ivan Korčok v pondelok v reakcii na vyhlásenie Petra Pellegriniho opäť potvrdil, prečo na najvyššiu funkciu v štáte nedorástol. Pôsobil ako epileptický ratlík, ktorý hystericky vyskakuje na pokojného bernského salašníckeho psa, ktorého nemôže nič vyprovokovať. A tak šteká, dobiedza, uráža, tára nezmysly a vymýšľa si. Napríklad ako jeho súper vraj ohrozuje naše miesto v slobodnom svete, ako bude slepo slúžiť Ficovi a ako potrebujeme v prezidentskom úrade "protiváhu". Je to nielen nesmierne primitívne očierňovanie, ale opätovné potvrdenie môjho opakovane vysloveného názoru, že Ivan Korčok tejto funkcii nerozumie.
V prvom rade, ak existujú nejaké reálne oprávnené obavy v prípade Petra Pellegriniho, tak nie v tom, že by slepo poslúchal Fica, ale že by sa stal "Čaputovou v nohaviciach". Verím, že Peter Pellegrini si svoje autonómne postavenie v prezidentskom úrade dokáže vytvoriť lepšie a profesionálnejšie ako Ivan Korčok, ktorý je v plnej miere závislý od opozície.
Dôležité z môjho pohľadu je aj to, že hoci je Peter Pellegrini maximálne oddaný nášmu západnému civilizačnému ukotveniu, nikdy by nešiel za hranicu medzinárodného práva. Ivan Korčok aj v tomto smere robil viackrát nadprácu v prospech USA. Napríklad ako štátny tajomník rezortu diplomacie za vlády Mikuláša Dzurindu otvorene podporil nezákonný vpád USA do Iraku bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. A ako minister zahraničných vecí za Hegerovej vlády urýchlil prijatie nevýhodnej a vo viacerých bodoch protiústavnej vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi. Práve tento človek vychýlil našu vyváženú zahraničnú politiku z proeurópskej na proamerickú. Nezabudnime na to, že práve zahraničná politika je najsilnejšou ústavnou právomocou prezidenta republiky.
Ešte nebezpečnejšia je Korčokova utkvelá predstava, že prezident má byť protiváhou vládnej moci. Odhliadnuc od toho, že mu nevadilo, keď sme tu mali tri a pol roka situáciu, že vládna koalícia mala v rukách všetky najvyššie posty - prezidentku, premiéra, šéfa parlamentu, ba aj predsedu ústavného súdu - takáto predstava o výkone funkcie hlavy štátu je primitívna a ohrozujúca ústavné základy nášho štátu. Prezident nemá čo bojovať proti vláde, to je absolútne nepochopenie systému bŕzd a protiváh. Ak nám kandidát namiesto celospoločenského zmierenia sľubuje prehĺbenie studenej občianskej vojny, treba ho hnať kade ľahšie.
Ja nehovorím o tom, že potrebujeme nejaké umelé "zjednotenie". To je v demokracii založenej na pluralitnej súťaži politických koncepcií nemožné a nežiadúce. Opakujem, že spoločnosť možno zjednotiť len veľkou myšlienkou, ktorú neočakávam od žiadneho zo súčasných kandidátov. Ale prezident má vášne v každom prípade tlmiť, nie rozdúchavať. Mal by rozumieť motiváciám oboch znepriatelených táborov. Mal by dokázať ponúknuť spoločnosti v kríze nádej a východisko. Preto je pre túto dobu vhodnejším kandidátom Peter Pellegrini, než Ivan Korčok.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik