4. januára objavili policajti v Ružinove obzvlášť brutálne zavraždenú Patríciu. Na druhý deň stotožnili a zadržali páchateľa, 47-ročného "kuchára" Jozefa. Exposlankyňa Monika Kozelová na sociálnej sieti zverejnila už druhé svedestvo o tom, ako sa správala zavraždená Patrícia a že išlo o ťažkú alkoholičku. Patrícia je nepochybne obeťou brutálnej vraždy, keď je vrah telo doslova vypitval, ale či bola skutočne aj obeťou domáceho násilia ukáže až dôkladné vyšetrovanie. Kozelová tvrdí, že je všetko inak, ako sa nám pokúšajú podsúvať niektoré médiá.
Vo štvrtok, 4. januára nie len Bratislavou otriasol nález tela mŕtvej ženy v jej byte. Páchateľa vraždy, jej priateľa policajti zadržali o deň neskôr. Bývalá poslankyňa NR SR Monika Kozelová býva v rovnakom bytovom dome, ako zavraždená. Na Facebooku preto tvrdí: Každá minca má dve strany, aj vražda. Podľa Kozelovej bola Patrícia ťažko chorá alkoholička, ktorej príbeh sa nikomu páčiť nebude. Zatiaľ zverejnila 1. časť. Sľubuje však aj jeho pokračovanie, ktoré aktuálne Hlavný denník prináša.
„Všetko možné som si už prečítala v súvislosti s vraždou Patrície v byte nado mnou,“píše na Facebooku Monika Kozelová, ktorá si svoj pobyt mimo hlavného mesta predĺžila len preto, aby mala čas vyrovnať sa s tým, čo sa stalo ďalej od miesta činu. Suseda, ktorá sa k nej pridala, je už po výsluchu, ju zatiaľ len čaká.
„A ako človek, ktorý mal priamy, susedský kontakt so zavraždenou a s ktorým zavraždená bola v neustálom spore, obávam sa, že vám naruším vaše predstavy o domácom násilí,“pokračuje Kozelová. Tá len krúti hlavou nad titulkami a článkami. Tie o Patrícii píšu ako o milej a ochotnej pomôcť, čo je podľa bývalej poslankyne „z kategórie sci-fi“. Tvrdenia o rozhovoroch so susedmi preto nepovažuje za relevantné, jedine že by na diaľku hovorili s povestnou Colombovou ženou.
„Patrícia bola chorá a potrebovala liečenie. Bola totiž ťažká alkoholička. Naozaj ťažká. Za 12 rokov, čo bývala nado mnou, som ju triezvu stretla presne dvakrát a to v skorých ranných hodinách, keď som išla do práce. Kam či odkiaľ išla ona netuším,“ približuje Kozelová osobu zavraždenej a vysvetľuje, že alkoholikov sa veľmi povrchne dá rozdeliť na vtipných a agresívnych.
Viac v článku:
„Na naše spolužitie to zhruba dva mesiace malo pozitívny vplyv. Prestali do horného bytu chodiť opilecké partie, nikto nevrieskal, ani netrieskal, len v noci som mala pocit, že hore sťahujú nábytok. Predpokladám, že rozťahovali posteľ. Síce vždy medzi 24,00 až cca 03,00 hod., ale to sa dalo vydržať. Až do prvej hádky. Kto pozná náš dom, vie, že v nočnom tichu počuť všetko. Napríklad babka čo bývala vedľa mňa, mala tak nahlas pustený televízor, že chtiac-nechtiac som musela pozerať to čo ona a v mojom TV stačilo aj s vypnutým zvukom. Bolo zreteľne počuť každé slovo,“ pokračuje Kozelová v príbehu vo štvrtok zavraždenej Patrície.
„Prvá hádka bola prelomová. Najskôr sa bavili normálne, takže to cez steny nešlo a neviem o čom sa bavili, až zrazu ona začala pridávať plyn. Najskôr len krikom, padalo tam Drž hubu lebo ťa vyhodím, výpadni ty k…. a podobne, až zrazu na zem lietalo sklo, ťažké predmety, ako za II. svetovej. On sa pridával postupne, vetami Buď ticho, Prestaň hulákať, alebo Čo ti j…?
Bola tak jedna v noci a keď to trvalo hodnú chvíľu, vyšla som na pavlač. V niektorých oknách v okolitých domoch už stáli ľudia a kričali nech Už držia hubu. No kovbojka. Po čase to ustálo a my sme konečne mohli ísť spať, len sme netušili, že to bol začiatok,“spomína ďalej bývalá poslankyňa za Matovičovo hnutie s tým, že podobné hádky časom aj prestali rátať.
„Moje peklo č.2 ale nastalo, keď som ju náhodou stretla po takomto nočnom extempore na druhý deň v bráne a povedala som jej, že nech v noci nehulákajú ako na lesy, lebo zavolám hliadku. Od toho dňa mi pravidelne v noci trieskali nad hlavou o zem, ani neviem čím a niekedy ich to bavilo aj dve hodiny. A od vtedy začalo aj to vykrikovanie z pavlače, kam chodili fajčiť. Po pravde vykrikovala len ona, či som bola na dvore, či nie, nikdy nezabudla k nadávkam pridať moje meno. A keď som bola so psíkmi vonku (fenku bola slepá, Jonatánko mal po rakovine len jedno očko, to bol iný mazec. Pravidelná veta bola Kozelová, ty p…, zbehnem dolu a podrežem ti tých čoklov, ty k…. vy……!,“ pokračuje Kozelová.
„Peak nastal mojim nástupom do parlamentu. Od prvého dňa, ako to zistila. Najskôr mi do schránky hádzala výhražné papieriky, potom mi párkrát zdemolovala schránku, dokonca sa ma dvakrát snažila napadnúť fyzicky. Prvýkrát bol pri tom aj On, ale zabrzdil ju a chytil ju zo zadu a kričal na ňu nech to nechá tak. Najhoršie to bolo v čase lockoutu. Vracala som sa z parlamentu, keď ma ožratá napadla druhýkrát, ale bola som silnejšia ako ona s tromi promile, a rýchlo som vybehla k sebe na poschodie. Vtedy vykrikovanie z pavlače naberalo na obrátkach. Obaja boli doma a pili ako za nároďak a slovné útoky sa stupňovali. To už sa začala Ona vyhrážať smrťou mne. Všetkými spôsobmi, každý deň iným mi vykrikovala, ako budem zomierať. A dokonca aj vtedy, keď som nebola doma, čo mi susedia dokonca aj z vedľajších barákov hneď oznamovali. Jasne, že po vzore všetkých Mazurekových a Sujových statusov a pod vplyvom webov aj médií do toho pridávala Matoviča, Lipšica a hlavného hygienika, lebo covid vymyslel Matovič a Lipšic dáva do basy čestných policajtov. A k…. hygienik nám kradne demokraciu,“ dáva tomu Kozelová aj politický kontext.
Keď sa v útokoch a vyhrážkach pridal aj on, Kozelová v strachu o život neraz požiadala aj suseda z prízemia, aby ju odprevadil domov. Snažila sa im vyhýbať, čiastočne si odhlučnila strop.
"Bitky a hádky pokračovali, aj keď - nikto z nás na nej nikdy nevidel žiadnu modrinu a za celú tú dobu ani nemala nič zlomené. Tak neviem. Ale to čo viem, že pri každej hádke tú mašinu štartovala Ona. Že na rozdiel od neho nechodila do práce, on určite áno, lebo si pravidelne každý týždeň pral mnoho kuchárskeho oblečenia, ktoré zo šnúry prevísalo nad našu pavlač. Občas som si v schránke našla kadečo, aj nábojnicu a keď som skončila v parlamente, tak to prestalo. Boli len hádky a rozbité sklo," dopĺňa bývalá poslankyňa.
„Poslednýkrát som Ju videla deň pred Vianocami a na moje obrovské počudovanie mi prvýkrát v živote zaželala Veselé Vianoce. A ja jej. Z domu som odišla 30.12.2023 a ešte som sa domov nevrátila. Čo sa stalo, ako mu tak strašne mohlo prepnúť, to snáď budú vedieť kriminalisti,“ uzatvára strašné rozprávanie bývalá poslankyňa Monika Kozelová.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik