Kto sleduje Juraja Štubniaka vie, že je priam zúrivým obhajcom slobody slova a tvrdohlavým zástancom demokracie v jej pôvodnom význame. To však nemôže platiť pri hlúpom, arogantnom a agresívnom jedincovi. Správanie takéhoto človeka je aj podľa videoglosátora potrebné regulovať právnymi predpismi. „Bohužiaľ nie každý je vyznavač hesla nečiň to, čo nechceš, aby činili tebe,“ konštatuje Štubniak na úvod svojho prvého videa v roku 2024. Reč bola o pyrotechnike, ktorá vôbec nie je zábavná a je regulovaná už aj zákonom.
Štubniak vo videu upozorňuje, v čom je tá „zábavnosť“ diskutabilná, niektorých neodradila ani hrozba pokút stanovených samosprávami. Glosátor si myslí, že keby sa vrátila vojenská služba, mnohých by ich náklonnosť k pyrotechnike prešla. Navyše by ich naučila aj tolerancii, ktorú vnímajú len jednosmerne. Aj sám Štubniak bol pred časom súčasťou bratislavskej iniciatívy Bez petárd, no je si vedomá faktu, že len iniciatíva pár ľudí nestačí. Na záver pripomína aj dnes veľmi preferovanú ekologickú stránku petárd a splodín z nich.
„Na jednej strane je možné, že u niektorých nedovyvinutých jedincov sa môže jednať o zábavu, ale o zábavu len pre nich samých. Iní pri nej trpia, čo vyššie menovaní spochybňujú a bagatelizujú. A nejedná sa tu len o domácich miláčikov, toľko opľúvaných v diskusiách na túto tému,“ upozorňuje Štubniak pričom pripomína aj seniori, ktorí majú z toho hluku hrôzu, ale aj bábätká, ktoré (ako Štubniak pripomína) sa nedá zavrieť do garáže. Dohľadať sa tiež dajú úmrtia zveri či už v ZOO, alebo vo voľnej prírode.
Štubniak síce hovorí o tom, že jednotlivé samosprávy majú používanie pyrotechniky ošetrené všeobecne záväznými nariadeniami, aj s pokutami. Tie sú pre niektorých akurát tak „pro forma“. Ani polícia nemá ktovie aké právomoci, preto je na mieste konštatovanie, že ide o spoločnosťou ak nie podporovaný, tak minimálne tolerovaný výsmech.
„Je všeobecne známe, že v intraviláne je obmedzená rýchlosť motorových vozidiel na 50 km/h. Teoreticky, ak by boli všetci vodiči natoľko rozumní, že by bez predpisu prišli na to, že vyššia rýchlosť je tam nebezpečná, tak by ten predpis vlastne ani nemusel existovať. Viete si predstaviť v praxi neobmedzenú rýchlosť v meste?,“ pýta sa Štubniak. Napriek tomu, že predpis existuje, mnohí vodiči ho vnímajú len ako odporúčanie. Paralela so zákonom obmedzujúcim zbytočný hluk je tu jasná.
Čo Štubniakovi napadlo urobiť takéto video? Ako už veľakrát – komentáre zástancov silvestrovských rachotov. On sám je pritom „priateľ ticha“, keďže celý život pracoval v hlučnom prostredí. Navyše nechápe tú pasiu z výbuchov.
„Naša prezidentka umožnila viacerých slovákom službu v ukrajinskej armáde, takže entity lačné po výbuchoch a tých, ktorých vzrušujú explózie – hláste sa na platený i keď asi krátkodobý pobyt. Počul som, že v tomto období sú v okolí Bachmutu, ale aj inde priam excelentné podmienky. Možno sa otvoria nové možnosti aj v pásme Gaza,“ dáva tip tejto skupine ľudí pokračujúc ironickými poznámkami, že „v cene zájazdu“ je aj ubytovanie a strava.
V tejto súvislosti ponúka paralelu s obnovením základnej vojenskej služby – tam sa podobným existenciám „prejedia“ aj maskáče, aj pyrotechnika.
„Neviem čím to je, ale odtrhnuté prsty, popálená tvár, vyhorený byt, zabitý milovaný pes, okamžite menia názor tvrdého zástancu rachotu. Takže tolerancii sa príslušníci tohto národa asi ťažko sami od seba naučia, ibaže by to vzali skratkou cez vlastnú skúsenosť,“ podotýka glosátor s tým, že sa to netýka len mladej generácie, pri ktorej je minimálne na skúsenosti ešte času dosť. Hovoriť by o tom vedeli Ružinovčania z Kozmonautickej – tí po prelome rokov určite nebudú fanúšikmi žiadnej pyrotechniky.
„Tak isto aj ten 22 ročný mládenec, ktorý v košickej nemocnici teraz bojuje o život a tiež tí s odtrhnutými prstami a popáleninami. Je nutné takto získavať skúsenosti? Komu to nedopriala vrodená inteligencia, alebo cielená výchova, tak je zrejme odsúdený na takýto ultimátny spôsob,“ prejavuje obavy Štubniak. V súvislosti s liečbou devastačných poranení pri takejto „zábave“ mu prichádza na um spomienka, že niektorí politici počas covidu horlili za platenie ošetrenia nezaočkovanými pacientmi. Uvažuje preto, či by sa takto nedalo jednať s „obeťami vlastnej hlúposti“.
„Pred necelými šiestimi rokmi som sa na bratislavskom magistráte zoznámil s iniciátorom petície Stop petardám Petrom Kočvarom. Spoločne sa nám podarilo presadiť obmedzenie používania pyrotechniky v Bratislave na jeden časový úsek. Samozrejme absolútne víťazstvo to nebolo, bolo nám jasné, že musí nasledovať celoštátny zákaz predaja. To sa podarilo až bývalej poslaneckej garnitúre a bývalej vláde v júni minulého roku. Aspoň niečo,“ hovorí Štubniak o vlastných iniciatívach v tomto smere a súhlasí s tvrdením, že novela je stále deravá.
Na druhej strane však vďaka zvláštnym názorom určitej časti obyvateľstva sa bez vynucovania litery zákona a udeľovania adekvátnych trestov neposunieme. A tresty by mali platiť aj na amatérskych výrobcov petárd.
„Ak si niekto právne zodpovedný za svoje činy vyrobí doma petardu a spôsobí ňou škodu sebe či iným, mal by byť posudzovaný podľa zákona o všeobecnom ohrození. Veď je to skoro to isté, ako útok so zbraňou. A mal by zaplatiť škodu na majetku a zdraví, žiadne poisťovne. Ak ho teda niekto nepoistí proti vlastnej hlúposti a arogancii, ale myslím, že to nepoisťujú ani u Lloyd insurance,“ dopĺňa Štubniak.
Tá podľa Štubniaka nebola namierená proti profesionálnym ohňostrojom, ktoré realizujú profíci vo vopred určenom čase – veď aj tak sa dá predísť úrazom. Ale aj hluku a smradu.
„Splodiny z petárd a ohňostrojov sú ďalším negatívnym parametrom, ktorý silno ovplyvňuje kvalitu nášho, už aj tak mizerného životného prostredia, v ktorom sme nútení prebývať. Na internete sa dajú ľahko dohľadať chemické zloženia petárd, ktoré sa po výbuchu šíria prostredím a tým aj dýchacími cestami účastníkov tejto pseudozábavy. A potom ich vietor roznáša do okolia a do pôdy, ktorú kontaminujú,“ upozorňuje Štubniak na ďalší aspekt, ktorý by mali brať na zreteľ hlavne ekoteroristi. Od tých však nič nezaznamenal.
„Hlavne, že je na svete fašistická norma Euro 7, ktorú aj tak nikto nedodrží,“ uzatvára Štubniak.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik