Medená veža, Tisícročná včela, Majster kat, Skrytý prameň a stovky ďalších úloh stvárnených vo filme či na javisku. Legendárny Štefan Kvietik (89) oslávi v máji deväťdesiate narodeniny. Herec je zároveň známy aj svojím pronárodným cítením. Čo Slovákom maestro Kvietik odkázal?
Rodák z Dolných Plachtiniec sa pre Plus sedem dní vyjadril, že s pribúdajúcimi rokmi čoraz viac myslí na kolegov, ktorí nemali to šťastie dožiť sa tak krásneho veku ako on a byť v pomerne dobrej kondícii. Za každý prežitý deň je vďačný, no predsa aj jeho občas prepadne nostalgia.
V takých chvíľach ho z čiernych myšlienok vytrhnú tie na svoje potomstvo. S manželkou Evou vychovali dcéry Ivicu, Ľubicu a syna Martina. Radosť má aj z dvoch vnukov a dvoch pravnučiek.
Vianoce, ktoré herec prežíval v detstve, sa mu spájajú s čistotou. Ako ale vraví, nešlo o čistotu týkajúcu sa poriadku v dome, ale o akúsi vnútornú, o čistotu duše jeho, jeho rodičov a starých rodičov. Vianoce sa mu spájajú aj s rómskou komunitou.
V pamäti mu utkvela takáto príhoda: „Jednou z milých chvíľ, ktorú som počas vianočného večera prežíval, bol čas, keď k nám pod okná prišli spievať naše rómske spoluobčianky. Spievali prekrásne falošne, ale vrúcne a zo srdca. Nikdy na to nezabudnem.“
Štefan Kvietik si počas vianočných sviatkov občas pozrel v televízii aj televízne programy, v ktorých rotovali legendárne filmy alebo zábavné relácie s legendárnymi umelcami.
„Dívam sa na to, ale nie kvôli tomu, aby som posilňoval svoje ego. Pred televíznu obrazovku si sadám, pretože sa znovu aspoň týmto spôsobom stretám s ľuďmi, s ktorými som často pracoval a priatelil sa,“ povedal pre Plus sedem dní.
„Poviem vám, v tých chvíľach mi je strašne smutno. Je tam napríklad scéna, kde je nás trebárs deväť, no živý som už len ja. Generácia desať rokov nižšie po mne, to už je všetko preč. Taký je život, nič sa nedá robiť. Preto ich sledujem aspoň v televízii a som šťastný, že som s nimi hoci len takýmto spôsobom,“ neskrýval legendárny herec smútok.
Štefan Kvietik patrí ku generácii, ktorú formovali pedagógovia ako Ján Borodáč, Oľga Borodáčová, Gustáv Valach alebo Július Pántik. Jeho generácii pokora nechýbala na rozdiel od tej súčasnej. Niektorí dnešní mladí herci sa však podľa neho správajú ako veľké hviezdy s maniermi.
„Možno sa teraz viacerí mladí herci urazia, ale mnohí z nich si hádam ani nezaslúžili toľko príležitostí, koľko ich dostali. A hneď sa cítia a správajú ako veľké hviezdy. K hercovi neodmysliteľne patrí jedna veľká cnosť, skromnosť. Všetci velikáni, výrazné umelecké osobnosti, si to uvedomujú. Čím väčší je herec, tým je normálnejší, pokornejší a skromnejší ako človek.“ vyjadril sa.
Z mladšej generácie napokon však predsa len spomenul dve mená, ktoré sa hviezdnymi maniermi nevyznačovali , išlo o Janka Kronera a Mariána Geišberga.
„Máme v náture zabúdať. Česi by to nedopustili. Nehovorím, aby sa stavali sochy a piedestály, ale hádam títo umelci niečo pre to naše slovenské divadelníctvo urobili. No, ale asi sa treba zmieriť s tým, že u nás je iný trend. Ale nepomôžeme si,“ povedal na margo toho, že spomienky na skutočných umelcov akosi vybledli.
Legendárny herec venoval všetkým Slovákom takéto prianie:„Spoločne prosme prichádzajúce posolstvo lásky, porozumenia a pokoja, aby rozprestrelo božské ochranné krídla nad naším krásnym Slovenskom.“
"Na Štefanovi Kvietikovi obdivujem okrem jeho obrovského umeleckého majstrovstva vskutku európskeho formátu jeho nefalšovanú ľudskosť, vľúdnosť a láskavosť, ktorú prejavuje za každých okolností a ku všetkým bez rozdielu. Okrem toho je to ten najrýdzejší vlastenec v najčistejšom chápaní tohto slova. On Slovensko miluje až otcovskou láskou, nikoho a nič z neho nevyčleňuje, má ho prechodené, pozná krajinu i dušu človeka. Rozpráva o ňom tak nádherne, že je jeho najlepšou reklamou," uviedol politický analytik Eduard Chmelár vo svojom statuse na prelome rokov.
Podľa neho Kvietik nakrátko vstúpil do politiky s jediným cieľom - pomôcť Slovenskej republike dosiahnuť nezávislosť. "Boli to časy, keď sa lámal chlieb, keď bolo historicky nevyhnutné odolať rôznym tlakom, otvorene sa postaviť a zahlasovať za Deklaráciu o zvrchovanosti SR i za Ústavu Slovenskej republiky. Dodnes ľutujem, že v roku 1992 odmietol kandidatúru na prezidenta, takejto hlave štátu by som sa aj poklonil," uzavrel Chmelár.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik