Plán predsedu radikálne pravicového zoskupenia Flámsky záujem Toma Van Griekena je jednoduchý. Vyhrá voľby, vytvorí v regionálnom parlamente väčšinovú koalíciu s ďalšou nacionalistickou stranou, prijme deklaráciu o nezávislosti Flámska a ponúkne Valónsku a Bruselu vyjednávanie o rozchode, predpovedá vo svojom komentári pre poľský denník Rzeczpospolita Jedrzej Bielecki.

Podobný plán sa ešte prednedávnom zdal ako číra fantázia, dnes je však všetko inak. Grieken vybudoval politickú stranu, ktorá je s 25-percentnou podporou vo Flámsku už niekoľko mesiacov na čele volebných prieskumov. Spoločne s Novým Flámskym zväzom môže v antverpskom parlamente získať absolútnu väčšinu. Flámsky záujem podľa Bieleckeho čerpá silu predovšetkým z odporu Flámov k narastajúcej vlne imigrácie. Ale hlasy mu pridáva tiež kritika zdražovania a chabých perspektív hospodárskeho rastu.

Griekovo zoskupenie bolo doposiaľ na politickej scéne izolované. Aj Nový flámsky zväz, ktorý tiež usiluje o nezávislosť Flámska, dával prednosť koalíciám s liberálmi a kresťanskými demokratmi. Lenže, pokiaľ sa dá veriť predvolebným odhadom, táto trojica už po voľbách väčšinu dohromady nedá. V tej chvíli bude stáť predseda Nového flámskeho zväzu a starosta Antverp Bart De Wever pred osudovým rozhodnutím, či sa stať Griekovym spojencom.

Na to, že je o budúcnosť Belgicka rozhodnuté, podľa komentátora neukazuje len volebná aritmetika antverpského parlamentu. Bez strany Flámsky záujem zrejme nebude možné vytvoriť ani federálnu vládu. V roku 2010 kráľovstvo čakalo na vytvorenie vládneho kabinetu dlhých 500 dní. Tentoraz by sa ho nemuselo dočkať vôbec.

Rastie aj ľavicový extrémizmus

Situáciu ešte komplikuje to, že sa na juhu krajiny vzmáha ľavicový extrémizmus, až na druhé miesto sa v prieskumoch prebojovala valónska Belgická strana pracujúcich, čo je zoskupenie s komunistickými, ak nie až stalinistickými koreňmi. „Nie je to tak, že by sa Belgicko rozpadalo kvôli flámskeho nacionalizmu. Naopak, nezávislé Flámsko sa rodí preto, že nefunguje Belgicko,“ cituje autor komentára známeho belgického politológa Ivana De Vaddera.

Dnešná situácia sa môže javiť ako logický dôsledok bezmála 200 rokov starého rozhodnutia. Belgicko vzniklo v roku 1830 doslova náhodou, ako kompromis s cárskym Ruskom, ktoré odmietalo ustúpiť čo len o piaď z dohôd o Viedenskom kongrese. V štáte len o niečo väčšou než je Morava sa tak ocitli národy, ktoré nemajú spolu takmer nič spoločné. Frankofónni Valóni sú svojim spôsobom súčasťou južnej Európy. Flámovia kultúrne spadajú do Európy severnej, germánskej. Tento kultúrny rozdiel ešte podtrhuje jazyková priepasť. Na juhu krajiny sa hovorí iba francúzsky, kdežto na severe iba flámsky. Iba metropola Belgicka, Brusel, je bilinguálna.

Práve Brusel predstavuje v dnešnej situácii najväčší problém. Odchod Flámska z kráľovstva by pre zvyšné časti krajiny znamenal hospodársku katastrofu. Bez finančnej podpory z Antverp by Valónsko, rovnako ako Brusel, prišli na mizinu. Stále častejšie sa ozývajú hlasy, že v takom prípade by sa Valónovia pokúsili pripojiť k Francúzsku. A k tomu sa katolícke Flámsko nechce pripojovať k protestantskému Holandsku.Grienken chce vybudovať silný samostatný štát, ktorý sa bude opierať predovšetkým o Antverpy – druhý najväčší európsky prístav. Ako jeho hlavné mesto vidí Brusel, ktorý je síce väčšinovo frankofónny, ale z 80 % leží na území Flámska.

Čo na to „všemocná Európska únia...

Zostáva otázka, či nezávislý Flámsky štát uznali ďalšie krajiny Európskej únie. Mnohí jeho odporcovia argumentujú neúspešným pokusom o osamostatnenie Katalánska. To je ale podľa Bieleckeho chybný pohľad na vec. Katalánsko bolo donútené vzdať sa svojich ambícií pod tlakom mocného Španielska. V prípade Flámska ale nie je nikto, kto by sa tejto úlohy ujal. Belgicko už totiž nebude existovať. Zánik nefunkčného belgického štátu by tak možno s úľavou prijala nejedna európska krajina. Avšak pod podmienkou, že sa nestane akousi „infekčným“ príkladom ostatným krajinám. To už by totiž nemusela únia prežiť.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik