„Dopísal som svoje novoročné zamyslenie a dal ho prečítať svojej mamičke, ktorá sedela pri stole neďaleko. Zaujímal ma jej názor. Radila mi celý život a vždy mi bola oporou. Dočítala a iba sa spýtala, či sa nebojím. Začala mi popisovať dobu, kedy sa osobné názory a pravda netolerovali a boli tvrdo trestané. Ja si ju pamätám už len hmlisto, som 81. ročník, ale tú dlhú frontu, ktorú som s ňou ako dieťa stál na tri banány, si stále ešte pamätám. Spýtal som sa svojej mamičky, či by na mňa bola hrdá, keby som sa bál hovoriť pravdu... Povedala ,nebola' a ja som do sveta pustil text, ktorý mnoho z vás čítalo," poznamenal Vágner k svojmu novoročnému zhrnutiu, ktoré zdieľali tisíce ľudí. Zamýšľal sa v ňom nad súčasným svetom.

„Pomaly, ale iste si nechávame kradnúť našu identitu, našu kultúru, našu históriu, našu tradíciu a nechávame extrémistické menšiny a ľudí bez rešpektu k ľudskému životu rozhodovať o väčšinovej populácii. O našich osudoch, našich rodinách, našej budúcnosti. Nechápem ale, prečo. Prečo musíme tolerovať niečo, čo bude celkom iste ohrozovať budúcnosť nášho národa? Je to pľuvnutie do tváre našich predkov,“ písal Vágner.

Viac v článku:

V aktuálnom texte sa potom vracia k reakciám. „Veľmi dobre som tiež vedel, čo mi hrozí, a tak sa aj stalo. Niektoré médiá sa okamžite snažili pošpiniť moje meno, prekrúcať môj text aj myšlienky a podsúvať vám klamstvá, prečo a za akým účelom som tento text napísal. Snáď som mal kandidovať aj za nejakú z politických strán. Lenže tentoraz sa bulvárne plátky prepočítali. Podcenili totiž tú vôbec najväčšiu silu. Silu vás ľudí. Pri stovkách komentárov pod ich vlastnými textami im prevažná väčšina ľudí naložila veľkú biedu. Mám obrovskú radosť, že sme stále ten národ, ktorý si klamstvá a kriváctvo páčiť dlhodobo nenechá. Presne tak, ako to hovorieval môj starý otec,“ podotkol Vágner.

„A o čom že som to vlastne písal? Snažili sa ma vlákať do ich rusko-ukrajinskej pasce, o ktorej ja som však vôbec nepísal. Písal som o ľuďoch, ktorí do Európy utekajú pred príkorím v ich vlastných krajinách a človek by tak celkom logicky očakával, že budú s pokorou vďační za prijatie a pomoc. Pevne dúfam, že väčšina týchto ľudí opúšťajúcich svoje domovy to takto vníma. Rovnako ako mnohí Česi a Slováci, ktorí historicky emigrovali napríklad do Spojených štátov. Teda emigranti, ktorí následne nemali vôbec ľahký život. A okrem toho, že sa museli veľmi oháňať, aby sa uživili, tak museli rešpektovať zákony a kultúru hostiteľskej krajiny. Rovnako tak mohli vždy ľudia emigrovať aj do Európy. Prečo by tiež nie, ak budú pracovať a dodržiavať zákony tej danej krajiny, sú vítaní. Je to vlastne dosť jednoduché. Na návšteve sa tiež nesprávame tak, ako keby nám „dom hostiteľov“ patril… Teda milý emigrant akejkoľvek národnosti, farby pleti a pohlavia. Pracuj, nauč sa reč krajiny v ktorej chceš žiť, dodržuj zákony krajiny, ktorá ťa živí, nezapaľuj autá na uliciach, nerozbíjaj obchody, nevytváraj kriminálne gangy a nerob násilia na ľuďoch. Ak tak budeš robiť, môžeš byť akejkoľvek národnosti, pleti a pohlavia, ale budeš trestne stíhaný. Rovnako ako ktorýkoľvek iný občan a nebude to mať nič spoločné s rasizmom ani xenofóbiou. Ver si v akého boha chceš, uctievaj vieru, v ktorej si vychovaný, ale rešpektuj a netrestaj vieru ľudí okolo seba. Potom si vítaný. Znie to aspoň trošku logicky? Snáď áno. Potom ale nerozumiem tomu, prečo by mala Česká republika len stotinou riskovať to, že sa tu budú odohrávať rovnaké nepokoje ako v Anglicku, Francúzsku a bohužiaľ už aj Nemecku. Každý slušný a pracujúci emigrant je vítaný. Vďaka svojim cestám po celom svete totiž viem, že aj v krajinách s tou najhoršou možnou povesťou nájdete väčšinu ľudí s dobrým charakterom,“ dodal.

„Veľmi vám ďakujem za takú obrovskú podporu, ktorú ste mi v minulých dňoch preukázali! Nesmierne si to vážim a sľubujem, že svoj chrbát nikdy neohnem. Nie som žiadny politik, nie som v žiadnej politickej strane, nenechám sa nikým kúpiť ani zastrašiť. Som to len ja, obyčajný chlapec s pomyselnou slávou, ktorá dnes je a zajtra byť nemusí. Jedno ale viem. Som hrdý Čech, občan Českej republiky s pre ňu otvoreným srdcom a nevidím na tom vôbec nič zlé. A vy všetci sa nebojte, priatelia. A keď vyjde ďalší článok o tom, ako ma väčšina ľudí odsúdila, tak tu máte dôkaz. Je to vaše pomyselné „hlasovanie“ o tom, ako si prajete, aby naša krajina v budúcnosti vyzerala. Respektíve ako by vyzerať nemala. Jo, a v žiadnej politickej strane nikdy nebudem:-). Je totiž fajn mať svoju hlavu. Teda hlavy a chrbty nahor, priatelia,“ zakončil Jakub Vágner.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik