Eliška Šťastná je invalidná dôchodkyňa žijúca v Trutnove. Ešte počas covidu pracovala, ako zdravotná sestra v zubnej ordinácií. Pred troma rokmi bola jednou z prvých ľudí v Česku, ktorí sa nechali očkovať proti covidu. Aj s kolegami z ordinácie sa nechali zaočkovať, keďže cítili zodpovednosť. Dnes hovorí aj o obrovskom tlaku, na ktorý si dnes už mnohí nespomínajú.
Očkovať sa dala aj kvôli zodpovednosti voči rodičom, aj kvôli tlaku v zamestnaní. Hoci podpísala aj „dobrovoľnosť“, celkom s tým stotožnená nebola. Vážne problémy prišli po druhej dávke, po ktorej prišiel anafylaktický šok. Dva roky chodenia po vyšetreniach. Priniesli diagnózu, ktorá nie je vôbec prebádaná, takže amatérska športovkyňa trpí na záchvaty podobné epilepsii a sú dni, kedy sa jej nedá poriadne ani chodiť. Prognóza? Nik netuší...
Dôvodov bolo viac
„V tom čase som bola jediná, kto z našej rodiny pracoval. Rodičia boli v karanténe a ja som dochádzala do zubnej ordinácie. Nechcela som si vziať na zodpovednosť, že ten covid donesiem domov ja,“spomína Šťastná. Ďalším dôvodom bolo, že systém ju do očkovania dotlačil. Povedala si teda, že sa nechá zaočkovať a bude pokoj. Navyše sa bála toho, že do budúcna kto nebude zaočkovaný, bude nejakým spôsobom obmedzovaný.
Prišiel veľký tlak – bolo to „nepovinne povinné“
Jej obavy vyplývali z toho, ako rýchlo boli vakcíny vyvinuté. Porovnávala si to, ako dlho sa vyvíjali vakcíny na iné ochorenia, tak ten výskum covidového očkovania trval veľmi krátko. Pôvodne chcela počkať, no prišiel obrovský tlak.
Hrozilo jej, že ak sa nedá zaočkovať, môže prísť o prácu, navyše aj oni zo zubných ambulancií museli slúžiť na covidových oddeleniach a v tom čase to vyhodnotila tak, že bez očkovania to nepôjde.
Podpísala... Aj dobrovoľnosť
V deň očkovania boli všetci zjavne napätí, no „prelomili“ to humorom a domov sa vrátili v pohode. Bolo jej čudné, že nik v očkovacom centre sa nezaujímal o jej diagnózy, ktoré mala starostlivo pripravené – veď ako zdravotníčka vie, že ako alergička si musí dávať veľký pozor.
„Položili predo mňa papier, tak som sa opýtala, kde mám vypísať, aké lieky beriem a na čo sa liečim. Sestrička hovorí: „Ale toto nikoho nezaujíma“. Povedala som, že som alergik a či to nepotrebujú vedieť. „Nie, to je úplne jedno, len nám sem napíšte vaše telefónne číslo a kontakt na blízku osobu, trebárs mamu. Pre prípad náhleho úmrtia,“ dostala som odpoveď a nech im to tam len rýchlo podpíšem,“popisuje dianie Šťastná. Hoci si tým nebola celkom istá, podpísala sa aj pod prehlásenie o dobrovoľnosti.
Problémy prišli po druhej dávke
„V ten deň sme si dali voľno s tým, že keby nám náhodou nebolo dobre, môžeme odpočívať,“ dopĺňa Šťastná s tým, že už po prvej dávke bývala veľmi unavená. Po druhej dávke prišiel anafylaktický šok. Skončila na pohotovosti a keďže mala problém s dýchaním, padlo podozrenie aj na covid. Ten sa nepotvrdil, no začali sa dlhodobé vážne zdravotné problémy. Krvné testy ukázali, že má nedostatok všetkých možných vitamínov a minerálov, bola aj hospitalizovaná, no na nejaký čas sa vrátila do zamestnania.
Maratón vyšetrení
Čoskoro sa objavili záchvaty, pri ktorých bolo podozrenie na epilepsiu. Tú však diagnostika vylúčila.
„V súčasnosti neprejde deň, kedy by som nemala kŕče, prípadne triašku. Pridalo sa obrovské potenie, neznášam vysoké teploty, takže dovolenka neprichádza do úvahy. Začali problémy so srdcom, všetky testy boli negatívne, tak som navštívila aj psychiatra,“ popisuje zdravotné útrapy Šťastná.
V lete 2023 sa Eliška dozvedela diagnózu Funkčná neurologická porucha hybnosti. Lekári pritom hovoria o jednoznačnom následku očkovania. Diagnóza je však nová a efektívna liečba zatiaľ neexistuje. „Epileptické“ záchvaty, kŕče, poruchy hybnosti pretrvávajú stále.
Invalidný dôchodok
Šťastná v súčasnosti nezvláda dlhodobo robiť akúkoľvek aktivitu, nemohla by sa osem hodín sústrediť na zamestnanie. Ak sa aj v niektorý deň cíti dobre, nesmie vyvíjať väčšiu aktivitu, pretože sa to odzrkadlí počas „horších“ dní.
„Je to ako na hojdačke. Jeden deň sa cítite dobre a na ďalší deň je problém aj umyť si hlavu, uvariť, ale aj chodiť – máte skrútené končatiny, podlamujú sa vám kolená. Máte pocit totálneho vysilenia,“ popisuje Šťastná stavy, s ktorými sa musela naučiť žiť. Žena, ktorá bola po celý život zvyknutá športovať netuší, ako bude onemocnenie pokračovať ďalej. Aby neskončila v úplnej paralýze, musí chodiť na rehabilitácie, no keďže ochorenie nie je prebádané, nik jej nevie povedať, čo bude ďalej.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik