O Slovensku často hovoríme, ako o malej, bezvýznamnej krajine v srdci Európy. Pravdou je, že naša krajina má od Tatier k Dunaju len niečo cez tristo kilometrov a od Moravy po Poloniny ani nie 600 km. Na glóbuse je Slovensko „veľké“ asi ako špendlíková hlavička, napriek tomu Slovensko nie sú len Tatry a bryndzové halušky. V minulosti Slovensko poznali v rôznych kútoch sveta vďaka výrobkom, ktoré vychádzali z našich závodov.

Zašlá sláva? Možno. Ale aj napriek tomu sa nemusíme tváriť, akí sme vždy boli bezvýznamní. Že sa Slováci za prácu svojich predkov nemuseli hanbiť ani na iných kontinentoch, pripomína stránka Mr. Slovák.

Babetta čo šla do sveta

„Babeta“ bola vyrábaná v Považskej Bystrici, neskôr aj v Kolárove. Na zahraničných trhoch sa predávala aj ako Jawa, FreeWheeler, Nippy, či Breeze.

Manet M90 sa vyrábal od polovice roku 1947. Premiéru mal na parížskom autosalóne v roku 1947 a do roku 1951 ich vyrobili 37 630. Technický riaditeľ podniku Jawa právnik Jaroslav Frei bol doslova vizionár. Pred nemeckými okupantami ukrýval tisíce ložísk a milióny valčekov a guľôčok do nich, ktoré využil závod po vojne. Vďaka tomu sa po vojne vyrobilo 8200 motocyklov a 700 áut a počas Freiovho šéfovania bol tajne vybinutý motocykel Jawa 250 a automobil Jawa Minor.

Naše babetty sa vyvážali do celého sveta. V Považskej Bystrici vyrobili tisíce motocyklov, vyvážali ich do osemdesiatich krajín sveta, pripomína Mr. Slovák.

Práčky z Popradu – revolúcia v socialistických kúpeľniach

Kým prišla Tatramat 246 mini, pranie bola riadna drina. Do tejto práčky sa zmestilo 4,5 kila bielizne a „ovládala“ pätnásť programov. Predchodcu závodu Tatramat v Potprade založil v polovici 19-teho storočia Carl August Scholtz. Jeho strojárska dielňa najskôr vyrábala klince, neskôr inú „plechárinu“.

Po vojne bol podnik znárodnený a vyrábal sa v nich smaltovaný tovar. Spojené smaltovne po roku 1950 premenovali na Tatrasmalt a závod začal vyrábať aj elektrospotrebiče pre domácnosť vo francúzskej, či juhoslovanskej licencii. Neskôr sa závod mení na Tatramat Poprad a špecializuje sa čisto na výrobcu práčok. Neskôr firmu kúpila americká spoločnosť Whirpool.

Vyrábali sa tu aj Adidasky. Áno, už „za socíku“

Po tom, ako v roku 1949 zanikla značka Baťa, nastúpili topánky Svit. (Áno, odtiaľ aj názov mestečka pri Poprade). Topánky na Slovensku sa okrem Partizánskeho, Svitu, či Bardejova, vyrábali aj v Snine, Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, či Komárne. Ročne sa na prelome 70-tych a 80-tych rokov navrhlo okolo štyri tisíc modelov obuvi a vyrobilo sa zhruba 1,3 milióna párov, z čoho šla polovica produkcie na export.

Už v 50-tych rokoch sa na Slovensku vyrábali topánky aj pre americký trh, začiatkom 80-tych rokov sa na Slovensko presunula výroba Adidasiek.  ZDA Partizánske a JAS Bardejov produkovali až 10-tisíc párov denne! Neskôr sa tu robili aj tenisky značiek Puma či Converse, ale aj topánky Caterpillar, pripomína Mr. Slovák.

Cukrovarnícka veľmoc

Na Slovensku sa cukrovarom darilo v podstate od začiatku 19-teho storočia až do roku 1989, kedy začali postupne upadať a slovenský cukor vytlačili iní výrobcovia. Ako „otcovia slovenského cukrovarníctva“ sú označovaní lekárnik Samuel Ján Gertinger a podnikateľ Mikuláš Lačný.

Na výrobu cukru sa najskôr používali nemecké technológie, ktoré lekárnik Gertinger neskôr zdokonalil. Neskôr bol v Trnave Augustom Stummerom postavený tamojší cukrovar, ktorý bol ešte v časoch monarchie najväčší a najmodernejší. Neskôr sa cukrová repa spracúvala v Šuranoch, Dunajskej Strede, Trebišove a na ďalších miestach.

Slovenská móda – žiadaný vývozný artikel

Šitie bielizne na Slovensku bolo do tridsiatych rokov minulého storočia výsadou menších krajčírskych dielní. Po roku 1948 sa podarilo odevný a módny priemysel zjednotiť pod značku Makyta. Tá vznikla ešte v apríli 1939 v Žiline, neskôr bol spustený závod v Púchove a vyrástla na základe trenčianskeho závodu baťovského typu Nehera. V januári 1969 vzniká výrobná organizácia Slovenské technicko podniky, ktoré zastrešovali mnoho miestnych závodov v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Revúcej, Lučenci či Vrbovom.

Portál Mr. Slovák uvádza, že do konca 80. rokov pracovalo v podniku približne 5 500 ľudí. Za rok sa im podarilo vyrobiť viac ako 3,5 milióna kusov odevov, z toho na export (ZSSR, Anglicko, Fínsko, Dánsko, USA..) šla takmer polovica produkcie. Textilný a odevný priemysel bol na vrchole produktivity v období rokov 1993 – 1997. Vtedy zamestnával viac ako 70 000 zamestnancov vo všetkých regiónoch Slovenska.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik