Na Nový rok koledovali pán farár, pán rechtor, sváko kostolník a mendík. Do chalúpky beží malé, uzimené dievčatko: „Mama, koledáši idú!“
Tento obrázok sa mi premieta pred očami ako film pre pamätníkov. Tým pamätníkom som ja. Aj to uzimené dievčatko, aj to som ja. Vtedy ešte malá školáčka s vrkôčikmi. Preto ak niekde pochybím, nemajte mi za zlé. Budem hovoriť tak, ako si z detstva pamätám, lebo zvyk koledovať skoro nato zanikol.
Keď som od tretích susedov začula spev nábožnej pesničky Rok nový zase k nám prišel, bežala som za mamou, že koledáši idú.
Ako sa koledovalo
Koledovať sa začalo na Nový rok po bohoslužbách. Začínalo sa na dolnom konci. Trvalo aj niekoľko dní, kým cirkevná vrchnosť povinšovala každému v dedine i na lazoch. A potom v susednej Závade, ktorá patrila do farnosti. Príchod koledášov oznamoval mendík zvončekom.
Domáci sa na túto príležitosť vyobliekali do sviatočných hábov. Všade muselo byť čisto, všade poriadok. Stôl sa prikrýval bielym obrusom a pre vzácnych hostí bolo prichystané pohostenie: koláče a pálenka.
Už predo dvermi pán farár s pánom rechtorom zaspievali kúsok pesničky Rok nový zase k nám prišel. Potom zaklopali, vošli dnu a domáci sa postavili vedľa seba. Pán farár odriekali modlitbu, zavinšovali a gazdiná nakoniec vinšovníkov pohostila. Gazda ich odmenil peniazmi podľa postavenia. V starších časoch, ale to si ja už nepamätám, dávali sa na „zôsyp“ naturálie: zbožie alebo fazuľa.
O tom, že naši predkovia neboli žiadne neviniatka a že aj vo vážnych situáciách si radi zažartovali na účet iných, svedčí aj táto príhoda.
Jedna tetka, s hlasom ako pán farár, prekvapila spevom novoročnej piesne babku v susednom dvore. Tá ešte koledášov nečakala, bola len tak podomácky oblečená, preto sa chytro išla prezliecť. Vtipná suseda nedbala na jej „počkajte ešte,“ vošla dnu a našla ju učupenú za posteľou iba v rubáči.
Nový rok chodili voľakedy vinšovať po rodine aj deti. Za vinš dostali jabĺčka, oriešky alebo pár halierikov. Aj dospelí na Nový rok poobede navštívili susedov, aby im pekne zavinšovali.
A keďže máme Nový rok, ja vám tiež tak pekne po kšiňansky zavinšujem:
Vinšujem vám šťastlivý nový rok,
aby vám dal pánboh zdravie, šťastie,
hojné božské požehnanie
a po smrti kráľovstvo nebeské!
A ešte jeden žartovný vinš. Odriekal sa v domoch, kde mali dospievajúce dievča:
Vinšujem vám šťastlivý nový rok,
aby vám odpadou z pece bok,
a z povala hrada,
aby sa vydala vaša dievka mladá!
Moja mamička si pamätala vinš, ktorý sa učili v škole:
Na ružovom prútku, bez obáv a smútku,
srdečnými slovy vítame rok nový.
A keď ho vítame, radostne voláme:
žehnaj, žehnaj, pane, naše putovanie,
žehnaj, žehnaj nám!
Obľúbený bol aj vinš, ktorý zložil Adam Beľan zo Závady. Vinšovali si ho susedia:
Vinšujem Kristu kráľovi, tak aj môjmu susedovi,
Aby v tomto novom roku nebolo žiaľu v tvojom oku.
Radosti a veselosti, to ti želám do hojnosti!
K tomu šťastia, zdravia veľa, aj to priblížení tela.
A ešte na dodatok aj rodinný prírastok.
Ver tomu, čo som ti navinšoval, že sa šecko stane.
A ja mám nádej, že za moje vinšovanie
budem, aj keď nie bohato, ale štedro odmenený.
Servus, boh nás poteš a udrž nás v radosti!
Požehnaný nový rok!