Joe Biden nie je ani originálny, ani hĺbavý mysliteľ. Je pravda, že len málokto, ak vôbec nejaká osobnosť, pracujúca v zákopoch súčasnej americkej politiky, môže tvrdiť, že ňou sú. Z tohto hľadiska by bolo nerozumné, aby sme proti Bidenovi postavili nedostatok hĺbky a originality. Je to predsa len Priemerný Joe.

Šikovný?

O niečo problematickejšia je Bidenova záľuba v privlastňovaní si slov iných bez citovania. Zvyk nezlepšil jeho povesť. Aby sme boli spravodliví, keď prezident nedávno označil Spojené štáty za „nepostrádateľný národ“, pripísal pôvod tejto frázy svojej „priateľke“ Madeleine Albrightovej. Takáto úprimnosť je chvályhodná. Napriek tomu, môže byť pre ostražitých Američanov Bidenovo vzkriesenie Albrightovej niekoľko desaťročí starej frázy viac, než trochu znepokojujúce.

Cynická dáma

V roku 1998, v národnej televízii, vtedajšia ministerka zahraničných vecí Albrightová využila túto príležitosť na vyjadrenie akejsi "Albrightovej doktríny". „Ak musíme použiť silu,“ vyhlásila so vznešenou sebadôverou, „je to preto, že sme Amerika; sme nenahraditeľný národ. Stojíme vysoko a vidíme do budúcnosti ďalej ako iné krajiny.“ Na obranu Albrightovej, toto veľkolepé vyhlásenie urobila v momente, keď si americké elity užívali predĺžené kolo víťazstiev po studenej vojne. V politických kruhoch sa triumfalizmus, ktorý sa bije do hrudníka, stal lingua franca. Nedoviedol pád Berlínskeho múru v roku 1989 zdanlivo samotnú históriu k zamýšľanému záveru? Nepotvrdila operácia Púštna búrka len o desaťročie neskôr verdikt histórie? V deväťdesiatych rokoch bola Amerika v kurze a zdalo sa, že zostane svetovou jednotkou na večnosť.

...a je po sláve

Čoskoro sa však toto všetko zdalo ako príliš horúci vzduch. Najprv prišli teroristické útoky z 11. septembra a v krátkom čase nasledovali hlúposti globálnej vojny proti terorizmu. Epické zlyhanie vojny v Afganistane, v spojení s nákladnými a zbabranými snahami o „oslobodenie“ Iraku, dostalo reputáciu Ameriky, ktorá hľadí do budúcnosti, do trosiek. Rôzne ďalšie prešľapy vyvrátili tvrdenia, že Spojené štáty disponujú nejakým zvláštnym talentom predvídať, čo príde ďalej. Potom prišlo zvolenie Donalda Trumpa, ktoré "tí zdanlivo znalí" nepredvídali.

Kde je realita?  

Dnes sa budúcnosť, o ktorej Albrightová s istotou hovorila v roku 1998, stala našou bezprostrednou minulosťou. Udalosti nás odvtedy priviedli tam, kde sme dnes. Poskytujú pozadie a referenčný rámec pre výkon americkej moci. To, že si Biden vybral náš prítomný okamih na oživenie Albrightovej doktríny, je, mierne povedané, znepokojujúce. Naznačuje to niekoho, kto je mimo reality. Berme však Bidena za slovo, ako skutočného veriaceho v americkú nenahraditeľnosť, ktorému radí káder podobne zmýšľajúcich civilných a vojenských predstaviteľov. Dokonca aj dnes je ich kolektívna dôvera v americké globálne prvenstvo nezmenšená, ako keby sa udalosti od roku 1998 buď nestali, alebo na nich nezáležalo.

Čo bude ďalej? 

Dnešné výzvy sú bohaté: vzostup Číny, patový konflikt na Ukrajine, priepustné hranice doma, naliehavá existenčná hrozba, ktorú predstavuje zmena klímy. Žiadna však nepredstavuje naliehavejšiu skúšku ako prebiehajúca vojna v Gaze. Tu, viac ako kdekoľvek inde, udalosti vyzývajú Spojené štáty, aby potvrdili svoj nárok na prvenstvo. Hneď, bez meškania. Urobiť to, by znamenalo využiť silu a vplyv USA na okamžité ukončenie tejto úbohej vojny.

"Zadarilo" sa

Podľa činov, nie rétorických gest, však Bidenova administratíva urobila pravý opak. Poskytnutím obrovského množstva munície jednej strane, zabezpečuje pokračovanie vojny a uľahčuje pokračujúce zabíjanie nebojujúcich. Tým, že vetuje snahy Bezpečnostnej rady OSN o vynútenie si prímeria, stojí prakticky sama v rozpore so svetovou mienkou. Zatiaľ čo americkí diplomati cestujú sem a tam, ich úsilie nemožno hodnotiť inak ako bezvýsledné.Na nedávnej ceste na Blízky východ poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan poznamenal: „Nie sme tu, aby sme niekomu povedali: ‚Musíte urobiť X, musíte urobiť Y‘. Ako sa to zhoduje s nejakou zmysluplnou koncepciou nevyhnutnosti, nie je jasné. Myslím, že Madeleine Albrightová by bola v rozpakoch. Joe Biden by mal byť tiež, uzatvára autor.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik