Rok sa začal optimizmom v súvislosti s ukrajinskou „jarnou protiofenzívou“, ale skončil sa všeobecným uznaním, že konflikt sa zvrhol do statickej zákopovej vojny, ktorá bola naposledy zaznamenaná pred storočím. A ktorá, bez technologického alebo taktického skoku, sa zdá byť pripravená dominovať konfliktu v roku 2024, informuje americký portál Breitbart.
To, čo bolo, je to, čo bude; a to, čo sa stalo, sa stane: a nie je nič nového pod slnkom.
Kazateľ 1:9
Vypuknutie horúceho konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 začalo ako veľmi mobilné, pričom pokusy ruských síl dobyť hlavné mesto Kyjev sa dostali na okraj mesta v priebehu niekoľkých hodín. To bolo následne rýchlo zatlačené spolu s čerstvými územnými ziskami Ruska na východe, ktoré do mája 2022 zrušil ukrajinský protiútok z Charkova.
Tvrdilo sa, že Ukrajine sa darí vo svojej oslobodzovacej vojne proti ruskej okupácii, pretože „spätne získala asi 50 percent“ pôdy v držbe Ruska, ale v skutočnosti drvivú väčšinu z toho Rusko vlastnilo iba niekoľko týždňov, resp. pár dní v prvých mesiacoch konfliktu. Keď sa tieto skoré manévre a protimanévre vyriešili, vojna sa odvtedy stala pozoruhodne statickou, pričom Ukrajina sa mohla pochváliť desiatkami oslobodených štvorcových kilometrov, ale desiatky tisíc štvorcových kilometrov bolo stále okupovaných kremeľskými silami.
Existovali veľké nádeje, že rok 2023 nebude stagnovať, a začiatok roka sa v hlavných mestách NATO niesol v znamení optimizmu, že vhodne vybavená a vycvičená Ukrajina zažije na jar rýchle prielomy. Súčasťou prípravy na toľko vychvaľovanú „jarnú ofenzívu“ bol masívny presun západnej štandardnej techniky NATO na Ukrajinu a výcvik ukrajinských jednotiek v taktike NATO na jej efektívne využitie.
Ukrajinský vojak v zákope na frontovej línii v smere na Kupiansku, kde napriek ťažkým zimným podmienkam pokračujú zrážky s ruskou armádou, v Kupiansku v Charkovskej oblasti na Ukrajine 21. novembra 2023. (Foto: Ozge Elif Kizil/Anadolu cez Getty Images)
Cárski vojaci bojujúci s boľševikmi v snehom naplnených zákopoch
Tento obrovský a rýchly presun umožnil NATO vyzbrojiť a vycvičiť deväť nových obrnených brigád podporovaných viac ako 1 500 obrnenými vozidlami, 230 tankami a miliónmi nábojov. Ale Rusko evidentne strávilo zimu zakopávaním svojich novo zabratých území a takzvaná jarná ofenzíva sa nakoniec odložila až na leto. Vedenie Ukrajiny napokon uznalo, že protiútok nesplnil svoje ciele.
Ako v novembri sucho poznamenal The Economist: „Päť mesiacov po protiofenzíve sa Ukrajine podarilo postúpiť len o 17 kilometrov“.
Ukrajinskí dôstojníci sa sťažovali, že ich západne vycvičené, ale inak čerstvé jednotky bez skutočných bojových skúseností zostali pri pokuse „duševne zlomené“ a mnohí z nich zahynuli. Veľa sa osočovalo, kto je vinný za neúspech jarnej protiofenzívy, a boli vyslovené divoké tvrdenia, že ukrajinské vedenie z veľkej časti pripísalo zlyhanie na svojich spojencov, pretože včas neposkytli dostatočné vybavenie.
Prezident Zelenskyj v septembri povedal, že ukrajinská protiofenzíva zlyhala, pretože krajina čakala príliš dlho na zbrane, a to dalo Rusku čas na zakopanie. Keďže protiofenzíva prebiehala, v júli povedal, že: „Úprimne povedané, nemáme dostatok munície, výzbroje, a máme málo brigád riadne vycvičených v týchto zbraniach“. Najvyšší ukrajinský generál Valerij Zalužnyj vtedy robil podobné poznámky, keď v tom istom mesiaci uviedol, že zlyhanie protiofenzívy bolo spôsobené nedostatočným vybavením, najmä prúdovými stíhačkami.
Generál Zalužnyj však ku koncu roka zašiel oveľa ďalej, keď uviedol, že nejde len o problém s vybavením, ale že doktrína NATO, podľa ktorej sa má protiofenzíva bojovať, zlyhala. Vo významných poznámkach v novembri generál uviedol, že doktrína NATO vyžaduje vysoko mobilné sily, aby sa zapojili do manévrovacej vojny s pokrokom 19 míľ denne, ako v Iraku v roku 2003.
Rakúsky vojak mieri cez dieru v jednej z predsunutých karpatských zákopov počas 1. svetovej vojny, približne v roku 1915. (Foto: R. Sennecke/Paul Thompson/FPG/Getty Images)
Ukrajinský vojak 67. brigády v zákope vo svojej bojovej pozícii na frontovej línii v smere na Kreminnu, Donecká oblasť, Ukrajina 15. novembra 2023. (Foto Diego Herrera Carcedo/Anadolu cez Getty Images)
Pri tomto tempe, povedal Zalužnyj, by protiofenzíva mala byť už dávno vyhratá a on mohol „dosiahnuť Krym, bojovať na Kryme, vrátiť sa z Krymu - jednoducho stihol by ísť tam a späť“.
Podľa najvyššieho vojenského predstaviteľa Ukrajiny sa vojna v súčasnosti viac podobá na bojisko Veľkej vojny spred storočia než na vysoko dynamický bojový priestor NATO. Uvažoval, že keď sa ukázalo, akým smerom sa vojna uberá, začal upravovať svoje vlastné myslenie, opustil modernú západnú taktiku a začal skúmať taktiky používané na prekonanie patovej situácie v zákopovej vojne počas prvej svetovej vojny.
Generál Zalužnyj povedal, že si v knižnici ukrajinskej vojenskej vysokej školy požičal kópiu traktátu zo sovietskej éry o prelomení opevnených obranných línií z roku 1941 a študoval ho. Poznamenal: „A kým som sa dostal čo i len do polovice, uvedomil som si, že presne tam sme, pretože tak ako vtedy, aj dnes úroveň nášho technologického rozvoja priviedla nás aj našich nepriateľov do strnulosti.“
Hoci ruská práca na kopaní a osádzaní mínových polí je veľkou časťou „patovej situácie“, ako to povedal generál, vyjadril tiež svoj názor, že vznik novej dimenzie technologicky vyspelej dronovej vojny je kľúčovým faktorom pri presadzovaní konfliktu do stavu podobného prvej svetovej vojne. Šírenie bezpilotných lietadiel znemožnilo prekvapivé útoky a pokroky, povedal, pretože spravodajstvo z bojiska je teraz také dobré. Povedal: „Jednoduchým faktom je, že vidíme všetko, čo robí nepriateľ, a oni vidia všetko, čo robíme my."
Nedôjde k žiadnemu hlbokému a zmysluplnému prelomu, povedal, pokiaľ sa niečo nezmení, ako napríklad ďalšia nová technológia alebo nepredvídaný vývoj v taktike na prekonanie súčasnej „patovej situácie“.
Ukrajinci fajčia v zákope počas bojových manévrov v Kreminskom lese 24. septembra 2023 pri Kreminne, Luhanská oblasť, hranica Doneckej oblasti, frontová línia ruskej vojny na Ukrajine, Ukrajina. (Foto Libkos/Getty Images)
Britskí vojaci z prvej svetovej vojny v zákope 1914. (Foto: Universal History Archive/Universal Images Group cez Getty Images)
Nie je to žiadna triviálna zmena ani historická kuriozita: zákopová vojna opotrebovania je návratom, ktorý maximalizuje ľudské utrpenie a smeruje k „víťazstvu“, ktoré nahrádza nezmyselnú smrť v priemyselnom meradle zmäkčovadlom hrdinstva. A opäť, pre Ukrajinu nie je triviálne stratiť generáciu mladých mužov kvôli vojne a ženy kvôli emigrácii.
Zákopy z prvej svetovej vojny sa pamätajú a pripomínajú ako špinavé, páchnuce a chorobami posiate miesta, ktoré zabili jemnú česť Európy fin de siècle s objavením sa divokých zbraní, pochmúrne starých aj strašne nových. Ako napríklad „dusivý plyn“:
V panike zachvátená chátra... so sivými tvárami a vyčnievajúcimi očnými bulvami, pri behu si zvierali hrdlo a dusili sa, mnohí z nich padali na zem a ležali na premočenej zemi s kŕčovitými končatinami a tvárami zdeformovanými smrťou.
A
[Sledoval som] postavy zmätene bežiace po poliach. Zvalili sa na nich zelenkavosivé oblaky, ktoré zožltli, keď cestovali po krajine, odpálili všetko, čoho sa dotkli, a scvrkli vegetáciu. . . . Potom sa do nášho stredu vpotácali francúzski vojaci, oslepení, kašľajúci, s dvíhajúcimi sa hrudníkmi, tvárami škaredej fialovej farby, perami bez slov od agónie a za nimi v plynom nasiaknutých zákopoch sme sa dozvedeli, že zanechali stovky mŕtvych a umierajúcich kamarátov.
A tak s vytvorením stále väčších zákopových systémov, údajným nasadením chemického plynu proti vojakom zo strany Ruska v týchto zákopoch a postavením frontových línií charakterizovaných skôr „stázou“ ako pohybom, vojna na Ukrajine uviazla tento rok do bodu, ktorý je viac známy študentom histórie ako praktikom modernej stratégie. Dokonca aj bojiská druhej ukrajinskej vojny sú známe a miestami sa ozýva ozvena histórie.
Jednou z doteraz najsmrteľnejších udalostí tohto konfliktu bolo zničenie priehrady Kachovka, ktorá bola pravdepodobne odpálená, aby doslova zmyla hlavný front ukrajinskej protiofenzívy pri pokuse o premostenie rieky Dneper (Dnipro). Len o niečo viac ako 100 rokov predtým, v roku 1920, sa armáda podporovaná Západom vybavená špičkovými britskými tankami pokúšala zatlačiť proti moskovským sovietskym „červeným“ na rovnakom mieste v okolí Kachovky.
Ruská občianska vojna nebola vo všeobecnosti ako Veľká vojna, ale v Kachovke v roku 1920 bola, pričom obe strany boli hlboko zakorenené v bitke trvajúcej mesiace. Nakoniec boli „bieli“, ktorí sa pokúšali premôcť početne silnejších – ale horšie vybavených – Sovietov, zničení, a dokonca prišli o svoje tanky v Kachovke, ako víťazný obraz zobrazujúci ich zajatie v držbe Štátneho ústredného vojenského múzea.
Západ musí dúfať, že v roku 2024 sa história ozve, a nie že sa bude opakovať, a jej zástupná Ukrajina si teraz počína lepšie ako Bieli proti sovietskym Červeným v roku 1921.
1921: Ruskí poľnohospodárski robotníci orali pole s ukoristeným britským tankom, po občianskej vojne zdecimovali technické zdroje v ruských vidieckych oblastiach. (Foto: Slava Katamidze Collection/Getty Images)
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik