Jeden z dvojice, o ktorých môžeme hovoriť ako o národnom poklade Slovenska, slovenského humoru i kultúry ako takej, tu už s nami nie je 21 rokov. Dva dni pred posledným dňom v roku nás opustil stelesnený optimizmus, alter ego Milana Lasicu, Július Satinský.

Človek, ktorého pre jeho láskavý a ľudový humor milovalo celé Slovensko a závideli nám ho aj bratia spoza Moravy, hedonista, optimista, humorista, klasik... skrátka ujo Julo, chýba Slovensku ako soľ. Spolu so sarkastickým stoikom Milanom Lasicom a ich neodmysliteľným hudobným spolupáchateľom Jarom Filipom tvorili klasické diela inteligentnej satiry, ktorej nechýbal ani vkus a skutočná myšlienka.

Rázovitý a nenapodobiteľný humor trojice L+S+F bol motorom národa desiatky a desiatky rokov. Keď sa Július Satinský dozvedel o svojej ťažkej chorobe, nepovedal o nej Milanovi Lasicovi ani slovo. Postavil sa k smrti svojsky. S úsmevom na tvári.

„Rozhodol som sa vziať po smrti do rakvy mobil. Keď začne počas môjho pohrebu v krematóriu cvrlikať, neotvárajte rakvu. Volajúci sa dovolá na záznamník, kde budem hovoriť ešte ja: Dovolali ste sa na číslo 7700859. Nemusíte nechávať odkaz. Nemá ho kto prevziať. Momentálne som mŕtvy.“ Takto vybabral „Ujo klobása“ so smrťou.

Optimista do poslednej chvíle

I v svojom vážnom stave neprestával byť optimista a čelil chorobe odhodlane. „Trpezlivosť, ja sa z toho dostanem,“ hovoril ešte dva dni pred smrťou manželke Vierke. Tá bola jeho najväčšou oporou. Nikdy sa neprestal pripravovať na plodnú starobu. Nepripúšťal si, že ho porazí kosatá tak ľahko. Plánoval o jeseni života so svojou manželkou vo veselom duchu. „Mali sme o nej rozličné predstavy. Jednou z Julových alternatív bolo, že budeme bývať na našej chalupe, pretože je tam aj psychiatrická liečebňa. Julo plánoval, že tam budem riaditeľkou a on bude sedieť na priedomí a čakať, kým prídem domov,“ spomínala Viera Satinská v knihe „Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr.“

Druhá možnosť bola z tých, z ktorých by Vám pri vianočnej večeri zaskočila kosť v hrdle. Manželia Satinskí si chceli totiž otvoriť verejný dom... „Ja budem bordelmama a postarám sa o ekonomické záležitosti. Julo bude umeleckým vedúcim a bude vyberať adeptky,“ opisovala pani Satinská ich podarené predstavy. No človek mieni a osud mení. Július Satinský odišiel. A pre ľudí, čo ho poznali, to bolo skoro. Osobnosti ako on tu majú zostať naveky. Zákerná rakovina si však urobila po svojom. Jeho pôžitkárstvo mu tiež nepomohlo. „Ten spôsob života, ktorý on viedol, si koledoval o nejakú chorobu. Tá katastrofa prišla úplne nečakane...“napísala vo svojej knihe jeho manželka.

O jeho stave sa dozvedel pri vyšetrení svojho brata

Niekto hovorí, kým nejdeš k lekárovi, nič ti nenájdu. Keď jeho brat Vojtech ochorel na rakovinu, bol s ním na klinike na Kramároch. Pán Vojtech spomína: „... mali sme tam známeho, urológa. Vyšetril ma a povedal, vyšetrím aj vás, Julo. Tak dobre... Naraz mu len zistili, že má niečo podozrivé. A už sme boli chorí obaja. Na tú istú chorobu...“

Július Satinský sa nebál. Bojoval so svojou diagnózou odvážne. Vedel, že je to vážne, no nemienil sa vzdať len tak. Choroba však bola silnejšia aj pri všetkej dobrej vôli Júliusa Satinského pred 21 rokmi porazila. Svet tak prišiel o dobráka od kosti s mrožími fúziskami. Milan Lasica raz povedal, že bez neho jeho existencia už nemá zmysel a pri otázke, čo by si ešte v živote želal povedal, aby to už všetko bolo konečne za mnou... Akoby tak potichu poznamenal Julov najlepší kamarát, že zohrával v jeho živote väčšiu úlohu, ako jeho "podarená" manželka, ikona slniečkarov, pani Magda... Humor, ktorým nás doslova vychovávali zostane navždy v našich srdciach.

Česť Vašej pamiatke, ujo Julo...

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!