Počuli ste od svojich mám, starých mám, prastarých mám i od tých mladších, čo nemáte robiť na Vianoce, Silvestra, Nový rok... a zostal vám nad tým rozum stáť? Na jednej strane, možno vám to príde absurdné, ale prečo nie? Tvorí to národný kolorit a má to určite svoje čaro... Tak si posvieťme naše staré tradície. Kto iný o nich vie viac, ako etnologička Katarína Nádaská.

Silvester sa v minulosti neoslavoval tak bujaro ako v súčasnosti

„V minulosti sa schádzali dedinčania, prišiel starosta a robil sa odpočet práce. Konštatovalo sa, čo sa v danej dedine za rok udialo a ako sa hospodárilo,“ začína svoje rozprávanie renomovaná expertka na zvyky a tradície. Na Nový rok sme sa nesmeli pohádať, jesť jedlá z hydiny (aby nám šťastie neuletelo), nevyhadzovať smeti. Zvykov bolo nespočetne. A všade trocha iné, alebo priam protichodné.

Kresťanské Slovensko si, samozrejme, vždy potrpelo na náboženské zvyklosti. Ľudia chodili do kostola, aby poďakovali za predošlý rok a prosili o úspech v roku novom. Dnes by to mal asi robiť každý, i ten neveriaci.

„Silvester sa v minulosti neoslavoval tak bujaro ako v súčasnosti. Stačí sa pozrieť na začiatok 20. storočia. V mestách ako Bratislava či Košice, kde boli väčšie hotely alebo reštaurácie, sa pripravila tanečná sála a robili sa silvestrovské tanečné zábavy spojené s novoročnou večerou,“ pokračuje Katarína Nádaská. Ani v socializme sa na tieto zvyky nezabudlo a nikto ich nezakazoval. Napokon, novoročný sviatok a Silvester samotný sa prezentoval aj v médiách prepracovanými estrádami za účasti renomovaných umelcov, čo naštartovalo dobrú náladu i v domácnostiach.

„Bola vec prestíže ísť na silvestrovskú zábavu do hotela Kyjev či Devín, dať si dobrú večeru a tancovať do rána.“ Takýto zvyk podľa jej slov pretrval až do socializmu. Na uliciach sa začalo s priam masovými zhromaždeniami až na začiatku 90. rokov.

Hodovalo sa, jedlo sa, pilo sa

Obligátne napchávanie si brúch však zostalo zvykom už po stáročia, čo sa podobalo už vianočným sviatkom. Kedy inokedy by si človek nedoprial, ak nie na Silvestra?  Podávali sa ťažké jedlá. Iba nie spomínaná hydina. „Ľudia verili, že ak sa dobre najedia, tak sa im bude dariť a po celý nadchádzajúci rok budú mať dostatok jedla,“ povedala etnologička. „Obyčajne sa celá rodina opäť zhromaždila pri jednom stole a jedli sa pokrmy najmä z bravčového mäsa.“ To, čo lietalo teda neprišlo o život. Aspoň nie v posledný deň roka.

Porekadlá ako „ako na Nový rok, tak po celý rok, na Nový rok o slepačí krok či na tri krále zima stále“ sú už notoricky známymi. „Nový rok sa vždy niesol v duchu pohody a lásky. Ľudia by sa nemali pohádať a povedať si niečo zlé,“ dodala Nádaská.

Podobných povier bolo niekoľko a viaceré pretrvali dodnes. Hádam najznámejšie je heslo „ako na Nový rok, tak po celý rok“. „Nový rok sa vždy niesol v duchu pohody a lásky. Ľudia by sa nemali pohádať a povedať si niečo zlé,“ povedala Nádaská. To by ale malo platiť stále, nielen na Nový rok. Škoda len, že sa realita nedrží dobrých tradícií a hádky, nenávisť a násilie sú už silnejšou tradíciou, ako láska, porozumenie a rozdávanie radosti.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik