Vianočné sviatky prinášajú v srdcia ľudí mnoho príjemných pocitov. Nie je však nič zvláštne, ak vyvolajú i mnoho bolestivých spomienok. Jednu z rán v srdciach rozjatrilo i pripomenutie tragédie, ktorá sa udiala pri Šakviach na Breclavsku.
Na Štedrý večer v roku 1953 narazil u Šakvíc rýchlik do stojaceho osobného vlaku. Výsledkom bola druhá najtragickejšia vlaková nehoda v Čechách. Vyžiadala si viac, než sto ľudských životov. Tragickejšia bola iba nehoda v Steblove so 118 mŕtvymi z roku 1960.
Bola už jedna hodina po polnoci 24. decembra 1953, keď pred vjazdovým návestidlom do šakvickej stanice vošiel osobný vlak číslo 718. Večerný spoj nabral cestou z Brna veľké oneskorenie. A tak musel dať prednosť protiidúcemu rýchliku zo Slovenska. Časť cestujúcich pospávala, ostatní sa už možno tešili na stretnutie so svojimi blízkymi pri vianočnom stromčeku. Zatiaľ čo osobný vlak stál, po tej istej koľaji sa k nemu zozadu blížil nočný rýchlik R4 z Prahy do Bratislavy. Za jeho bezpečnosť niesli zodpovednosť traja ľudia, ani jeden z nich však v tej dobe jazdnú súpravu nekontroloval. Strojvodcu a kuriča rýchliku premohla únava po predchádzajúcej dlhej službe,nevraviac o vplyve dva a pol litra červeného vína, ktoré behom dňa vypili. Jediným bdejúcim členom personálu tak bol vlakvedúci, ktorého pozornosť ale zamestnávalo vyplňovanie služobných papierov. Nikým neriadený rýchlik uháňal nocou navzdory príkazom návestidiel a aj napriek niekoľkým pokusom železničného personálu sa na tom nič nezmenilo.
Zaspávajúcu strojnú posádku prebudil až hluk protiidúceho rýchlika na vedľajšej koľaji. V tej chvíli ospalý strojvodca zahliadol kúsok pred sebou koncové svetlá osobného vlaku, ktorý sa práve začal rozbiehať smerom do zástavky Šakvice. Rýchliková lokomotíva narazila do zadných vozňov osobného vlaku v rýchlosti 86 kilometrov za hodinu. Posledné vagóny sa premenili na kusy trosiek, vozy v prednej časti súpravy sa vykoľajili a prevrátili sa nabok. Rýchlik dopadol o poznanie lepšie, silu nárazu totiž stlmil kotol parnej lokomotívy, takže poškodené boli len tri vozne.
Obetavosť zachraňujúcich ostro kontrastovala s hyenizmom zlodejov
Ako prví sa k miestu nešťastia zbehli tamojší obyvatelia a dobrovoľní hasiči, ktorých vzbudilo húkanie sirény. To, čo uvideli, bolo iba pre najsilnejšie povahy. Z trosiek zdemolovaných vozňov sa ozýval hlasný plač a stenanie zranených. Hoci vyťahovanie tých, čo prežili sa začalo prakticky okamžite, kvôli tme a nedostatku nástrojov museli niektorí zo zranených čakať na vyslobodenie vlaku aj niekoľko hodín. Len ťažko spochybniteľné hrdinstvo záchrancov bolo v protiklade k niekoľkým prípadom rabovania a okrádania mŕtvych, o ktorých sa zmieňuje historik Ladislav Valichrach. Pokiaľ ide o počet obetí, obvykle sa uvádzajú dve čísla. Podľa jedného variantu prišlo o život 106 osôb a 102 osôb bolo zranených. Druhá verzia hovorí o 103 mŕtvych a viac ako desiatke zranených.
Tak či onak, v histórii českej železnice ide dodnes o druhú najhoršiu nehodu. Počtom mŕtvych ju prekonala iba čelná zrážka vlakov pri Steblove na Pardubicku v novembri 1960. Po nej sa do svojich domovov nevrátilo 118 ľudí. Vinníci šakvickej tragédie vyviazli k počudovaniu zo zrážky živí a neskôr boli postavení pred súd. Verdikt padol v polovici júla 1954. Strojvodca Ambróz Růžička dostal päťročný nepodmienečný trest a desaťročný zákaz činnosti v dopravnej službe na železnici. Kuriča Štefana Adamca poslal súd do väzenia na štyri roky a stanovil mu päťročný zákaz činnosti. Najmiernejší trest, tri roky za mrežami si zo súdnej siene odniesol vlakvedúci Josef Hubač. Dnes je sotva uveriteľné, že o tragédii pri Šakviciach priniesla dobová tlač len stručnú a veľmi povrchnú správu. Nie sú žiadne fotografie z miesta nešťastia, nevraviac o prípadnom filmovom zázname.
Na nehodu sa jednoducho zabudlo. Až v roku 2011 bola na šakvickej stanici odhalená pamätná doska, ktorá túto udalosť pripomína. Zhodou okolností sa o tri roky skôr udiala neďaleko Šakvíc ďalšia tragédia. Na železničnom prejazde v Podivíne sazrazil rýchlik s autobusom ČSAD. Tragédiu zavinil zamestnanec dráhy, ktorý vo chvíli, keď po trati prešla nákladná súprava, vytiahol závory a neuvedomil si, že sa z opačného smeru blíži rýchlik z Bratislavy. Tri dni pred Štedrým dňom roku 1950 tak v dôsledku fatálnej chyby zahynulo 34 ľudí a ďalších 56 bolo zranených.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik