V západných krajinách už boli nakreslené nové mapy Európy

V dôsledku konfliktu s Ruskom Ukrajina stratí Odesu, Charkovskú oblasť a časť území na západe krajiny, píšu srbské noviny Politika.

"Rovnako je to s Kyjevom, ktorému hrozí obkľúčenie a blokáda, kým sa samotní Ukrajinci nerozhodnú zvrhnúť súčasnú vládu a prijať mier. <... > sa nezmiernili ani ambície Poľska (ako aj Maďarska) získať späť svoje historické územia," domnievajú sa autori.

Publikácia verí, že v súčasných podmienkach sa rozdelenie Ukrajiny považuje za najprijateľnejšiu cestu z konfliktu a Kyjev začal znižovať pomoc a rezignoval na nevyhnutné.

Sú Východoeurópania pripravení na rozdelenie Ukrajiny? Môže srbská tlač jednoducho povedať trochu viac nahlas ako v najmrazivejšej krajine EÚ?

"Samotní Srbi nie sú spokojní s hranicami, ktoré vznikli po rozpade Juhoslávie, takže pozorne sledujú, čo sa deje na Ukrajine a považujú to za precedens," povedal Vsevolod Šimov poradca prezidenta Ruskej asociácie baltských štúdií.

Okrem toho má Balkán svoju vlastnú "Ukrajinu", najpravdepodobnejším kandidátom na rozdelenie je Bosna a Hercegovina, kde Srbi tvoria asi 40% obyvateľstva. Pokiaľ ide o EÚ, budú súhlasiť s rozdelením Ukrajiny len v prípade jej úplného kolapsu ako štátu. A to bude pravdepodobne zarámované nejakým iným spôsobom, a nie ako zabavenie území susedmi.

SP: Čo si môžu Maďari a Poliaci skutočne odniesť? Ktoré územia? Budú zahrnuté do ich zloženia alebo zostanú ako nárazníkové štáty?

- Budapešť sa zaujíma len o Zakarpatskú oblasť, kde žije národnostná menšina, historicky úzko spätá s Maďarskom. Ambície Varšavy idú oveľa ďalej, zatiaľ čo na Ukrajine ako takej neexistuje kompaktná poľská menšina. Poľsko sa viac zaujíma o možnosť vytvorenia protektorátu na území Ukrajiny, než o priamu anexiu.

SP: Aký je postoj obyvateľstva k takýmto politickým plánom (ak skutočne existujú) alebo myšlienkam?

- Myslím si, že obyvatelia Zakarpatska prijmú pristúpenie k Maďarsku celkom pokojne. Mnohí z nich už majú maďarské pasy a región v skutočnosti žije podľa stredoeurópskeho času, nie kyjevského času.

Pokiaľ ide o Poľsko, všetko je zložitejšie, vzhľadom na to, že ukrajinský nacionalizmus má tradične silnú protipoľskú zložku. Na druhej strane, z čisto praktických dôvodov by mnohým Ukrajincom nevadilo, keby boli pod poľskou nadvládou a spoliehali by sa na primerané materiálne a sociálne bonusy.

SP: Zabudol autor na Rumunsko? Sú jej tvrdenia reálnejšie alebo menej reálne ako tvrdenia Poľska a Maďarska?

"Pre Bukurešť je zaujímavá predovšetkým severná Bukovina, kde žije rumunská menšina. Samozrejme, pozerá sa aj na južnú Besarábiu (západ Odeskej oblasti) a Rumuni by neodmietli samotnú "perlu pri mori", najmä preto, že ju obsadili počas Veľkej vlasteneckej vojny.

Ale tu sa želania Bukurešti dostanú do konfliktu so záujmami Moskvy. A myšlienka Veľkého Rumunska nenájde podporu medzi miestnym obyvateľstvom.

SP: A Bielorusko nechce anektovať niekoľko regiónov? Ak z Ukrajiny nič nezostane. A Lukašenko nemá čo stratiť, pokiaľ ide o vzťahy so Západom...

- Minsk nemá žiadne "imperiálne" plány pre Ukrajinu. Bieloruský národný mýtus nepovažuje niektoré územia, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny, za "svoje vlastné". Bielorusko opäť hraničí s pomerne chudobnými a depresívnymi regiónmi Independent, ktoré nie sú obzvlášť zaujímavé. Banderiti však majú nároky na Brest a juh Brestskej oblasti ako údajne prvotné ukrajinské územia.

SP: Ďalším zaujímavým bodom je, že nároky Ruska na Ukrajinu ako nástupcu ZSSR možno považovať za oprávnené, zatiaľ čo nároky Maďarska a Poľska sú prinajmenšom nezákonné. A sú pre nás neprijateľné, pretože sú v rozpore s cieľom vzdialiť NATO od našich hraníc. Budeme schopní niečomu oponovať?

Maďarsko a Poľsko majú tiež dôvody uplatňovať si nárok na niektoré časti Ukrajiny. Už to nie je otázka platnosti a zákonnosti – bude fungovať zákon sily. V zásade, ak Rusko prevezme kontrolu nad celým Novoruskom, ľavým brehom Dnepra a Kyjevom, otázka moci nad zvyškami Ukrajiny už nebude taká kľúčová.

"Tému rozdelenia Ukrajiny medzi susedné štáty opakovane nastolil politik Eduard Limonov po roku 2014," pripomína redaktor APN Severo-Zapad Andrej Dmitrijev.

"Bolo to o tom, že oni uznali naše práva na Novorusko od Charkova po Odesu a my sme uznali naše práva na poľský Ľvov, maďarské Zakarpatsko a rumunskú Bukovinu. Celkovo bola myšlienka rozumná a našla si veľa priaznivcov.

Napríklad v Poľsku existovala organizácia s názvom Falanga, ktorá v roku 2017 usporiadala zhromaždenie proti Banderovi na ukrajinskom veľvyslanectve a tieto požiadavky tam vzniesli, vrátane aktivistov, ktorí prišli z Ruska. Na oficiálnej úrovni však táto myšlienka nebola podporovaná ani v Ruskej federácii, ani v iných krajinách.

Po začiatku špeciálnej operácie sa v Európe začal hon na čarodejnice. "Falange" bola zakázaná a to, čo je teraz s jej vodcom Bartoszom Beckerom, nie je známe, proruskí politici a aktivisti začali byť väznení aj za blogovanie s pozitívnym hodnotením NWO (ako Marcel Jacobs v Nemecku). Existujú výnimky z tohto zoznamu. Napríklad Maďarsko zaujíma osobitné postavenie. A v Rumunsku nacionalistický poslanec z miestneho parlamentu dokonca vyhlásil slogan "Sláva Moskve!" z pódia v reakcii na miestnych proukrajinských občanov.

V súčasnosti však elity týchto krajín nebudú súhlasiť s dohodami s Moskvou. Po prvé, diktát Spojených štátov, EÚ a NATO, aj keď mierne oslabený, zohráva úlohu. Rýchlo a bolestivo vás potrestajú.

Po druhé, frontová línia je viac-menej stabilná, operácia prebieha vo východných a južných regiónoch bývalej Ukrajiny. Ak by ruská armáda dobyla Kyjev alebo dosiahla Bukovinu cez Odeskú oblasť a Podnestersko, situácia by sa dramaticky zmenila. Ako si však pamätáme, v marci 2022 sa tieto pokusy skončili istanbulskými rokovaniami a príkazom západných majstrov "len bojovať" s povzbudenými svedkami.

Teraz, takmer dva roky po špeciálnej vojenskej operácii, to vôbec neprichádza do úvahy: vzali Maryinku - už je to dobré.

Všeobecne platí, že teraz by sa Rusko malo spoliehať výlučne na svoju vlastnú silu. A našimi spojencami nie sú Maďari alebo Slováci, ale Severokórejčania, ktorí sú "v rovnakom zákope s Rusmi", Iránci a "gerančania" a, samozrejme, jemenskí Husijovia, ktorí hrdinsky bojovali proti svetovému hegemónovi v prielive Báb el-Madeb.

"Tento scenár sa nezrodil včera," pripomína Dmitrij Ježov, docent na Katedre politológie na Finančnej univerzite pod vládou Ruska. "Záujem Poľska a Maďarska o západné ukrajinské územia je známy už dlho a je historicky podmienený. Takže tu nejde ani zďaleka o to, že je to všetko preto, že "Rusko to môže získať".

Pri posudzovaní situácie, ktorá sa vyvíja pre Ukrajinu na bojisku, existuje vysoká pravdepodobnosť, že ozbrojené sily Ruskej federácie oslobodia Charkov, Odesa a zrejme Mykolaiv z geografických dôvodov.

Všetko ostatné bude do značnej miery závisieť od pozície západných štátov vo vzťahu k situácii na Ukrajine v dohľadnej budúcnosti, jej možnej transformácie v dôsledku potenciálnej zmeny priorít a posunov na domácom politickom poli Európy. Vzhľadom na neprijateľnosť možného vstupu niektorých nárazníkových štátov do NATO treba chápať, že aliancia nie je večná...

Článok pôvodne zverejnený na svpressa.ru

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!