Masívne zaujatie tých, ktorí sú na vrchole Európskej únie, zvyšovaním vlastnej moci a masívnym rozširovaním veľkosti Európskej únie na východ do bývalých sovietskych štátov, bolo odhalené v poznámkach šéfa zahraničných vecí bloku Josepa Borrella. Ten je jedným z mnohých, ktorí spochybňujú jednu z čŕt bloku, ktorá doteraz umožňovala únii prežiť.

V určitých kľúčových oblastiach pre Európsku úniu – ako je zahraničná politika – platí pravidlo jednomyseľnosti, čo znamená, že každý jeden členský štát musí súhlasiť s politikou, aby bola oficiálna, čo v skutočnosti dáva každému členskému štátu mocné absolútne veto. Bolo to neuveriteľne dôležité, aby Únia mohla absorbovať malé a menej majetné národy, pretože boli ubezpečené, že ich hlas v Rade má presne rovnakú autoritu ako hŕstka veľkých, bohatých národov, ktoré inak riadia a financujú Úniu. 

Kontrola moci eurokratov

Problém je však v tom, že pravidlo jednomyseľnosti často marí veľkolepejšie plány eurokratov. Ochota Maďarska uplatniť právo veta, aby zabránila Európskej únii uberať sa smerom, o ktorom sa domnieva, že je pre ňu i širší kontinent škodlivý, prešla od frustrácie v Bruseli k vytvoreniu patologickej nenávisti voči Viktorovi Orbánovi a jeho povahe medzi európskymi federalistickými skutočnými veriacimi.

Zatiaľ čo sa diskutovalo o vylúčení Maďarska z EÚ, medzi poprednými mysliteľmi EÚ sa zdá byť obľúbenejším prístupom zrušenie jednomyseľnosti, čím sa tieto húževnaté malé národy udržia v rodine no môžu sa ignorovať ich želania. Pokiaľpôjde o to, čo chcú Berlín a Paríž. 

Veto ohrozuje rozhodnutia európskej elity

Josep Borrell na piatkovej konferencii v Taliansku načrtol spoločný názor, že ruská invázia na Ukrajinu odhalila, ako Európa potrebuje reformu, pretože ústavné lepidlo, ktoré spája malé štáty s veľkými – jednomyseľnosť – znamená, že rozhodovanie môže byť pomalé.

Borrell jednoznačne proti jednohlasnosti

Borrell sa rétoricky opýtal, či je Európa „naozaj pripravená urobiť to, čo je potrebné“, a potom sa zamyslel: „Nie sme štát. Nie sme ani federácia štátov. Naša zahraničná politika a bezpečnostná politika sa určuje jednomyseľne“.

Európa by sa mala zreformovať, tvrdil Borrell, ktorý vo svojich názoroch na opozičné politické myšlienky v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 tiež hanil demokraciu. Skombinoval svoje predstavy o posilnení Únie na úkor členských štátov a zároveň hovoril o rozšírení EÚ a pokračoval: „Úprimne povedané, neviem si predstaviť, ako môže Európska únia fungovať s 37 [členmi] s pravidlom jednomyseľnosti. Viem, aké je to ťažké s 27, neviem si to predstaviť v 37.

„S rozšírením, ktoré je na stole, pretože sme magnetom, ktorý priťahuje štáty a priťahuje ľudí... to je niečo, čo je fakt, každý sa chce stať členom Európskej únie. V rade je desať štátov a mnohí ďalší by chceli.“

Desať potenciálnych členských štátov EÚ

Borrellove reči o „mnohých“ viac ako 10 potenciálnych členských štátoch obratne ilustrujú obrovskú ambíciu, ktorú pociťujú na vrchole Európy, posunúť úniu radikálne na východ, ďaleko za Ukrajinu a Čierne more a do bývalých sovietskych štátov na Kaukaze.

V súčasnosti skutočne existuje niekoľko štátov, o ktorých by sa dalo povedať, že sú potenciálnymi členskými štátmi EÚ. Najviac diskutovaná je Ukrajina – čiastočne okupovaná Ruskom a zapojená do horúcej oslobodzovacej vojny s miliardami dolárov podpory EÚ a NATO – a mnohé ďalšie v podobnom štádiu rokovaní sú na Balkáne vrátane Albánska, Čiernej Hory, Macedónska, Srbska a Moldavsko, ktoré je tiež čiastočne okupované Ruskom.

Ďaleko na východ

Čo sa týka „mnohých“ ďalších, o ktorých Borrell hovoril, zostáva len hŕstka ďalších krajín, ktoré sa podľa pravidiel EÚ môžu stať členmi, ktoré ešte nie sú na tomto eskalátore. Sú medzi nimi bývalé sovietske štáty Arménsko a Azerbajdžan na Kaukaze, východne od Čierneho mora, členovia EHP Nórsko a Island a dokonca aj samotné Rusko a Bielorusko.

Za súčasného stavu sa Európska únia už v skutočnosti snaží opustiť jednomyseľnosť, pričom verí, že jej nahradenie hlasovaním kvalifikovanou väčšinou bude stačiť na zachovanie záruk a spokojnosti členov. Už existuje pracovná skupina členov, ktorí chcú zmenu – Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Španielsko – a je asi prirodzené, že najväčšie národy v Európe, Nemecko a Francúzsko, sú najväčším podporovateľom, keďže v Európskej únii získajú najviac z hľadiska moci.

Ale tu je háčik

Táto záruka veta pre menších, novších členov Európy stále platí a vzťahuje sa na veľké ústavné zmeny, ako je zrušenie jednohlasného veta. Boli by národy ako Grécko alebo Maďarsko skutočne tými moriakmi, ktoré by na Vianoce hlasovali za zrušenie vlastného veta?

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik