Pápež František vo svojom aktuálnom výročnom príhovore k Rímskej kúrii použil aj ponaučenie, ktoré je v titulku medzi úvodzovkami. Je to ponaučenie síce nielen pre veriacich kresťanov, ale zjavne bolo určené najmä im. Teda, tým, ktorí nosia vieru vo svojom srdci a ňou si podmieňujú všetko svoje správanie a verejné vystupovanie.

Farizeji nepochopia, farizeji odmietnu, farizeji si potom sadnú do najbližších lavíc k oltáru a tam na výzvu „dajte si znak pokoja“ falošne napĺňajú slová kňaza. Aby hneď, ako opustia chrám, šírili nepokoj, nenávisť, zlobu, aby okolo seba a zo seba kydali morálne bahno. Veď farizej, to je iným jazykom pokrytec.

Nenávisť je zúfalstvo slabých

„Slnko je pravda, mesiac je pravda. Voda je pravda, oheň je pravda a aj láska je pravda… Lož a hnev, pýcha aj nenávisť je nepochopenie pravdy…Ide iba oblúdenie v labirinte ilúzii, oklamanej mysle… Je to chyba mysle, je to chyba zmäteného človeka… Je to koreň všetkého zla… Je to temná nevedomosť, nešťastného, iba a len do seba zahľadeného človeka…“ Pán spomína nenávisť v Kázni na vrchu: „Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd.“ (Matúš 5:22). Pán prikazuje, aby sme sa nielen zmierili so svojím bratom skôr, ako predstúpime pred Pána, ale aby sme to urobili rýchlo (Matúš 5:23-26).

Nenávisť je hriech

Nenávisť je hriechom „srdca“ a každá nenávistná myšlienka alebo čin je v Božích očiach činom vraždy, za ktorý sa bude žiadať spravodlivosť, možno nie v tomto živote, ale na súde. „Postavenie nenávisti pred Bohom je také ohavné, že o človeku, ktorý nenávidí, sa hovorí, že kráča vo tme.“ ( Ján 2:9,11). Najhoršia je situácia človeka, ktorý naďalej vyznáva náboženstvo, ale zostáva v nepriateľstve so svojím bratom. Písmo hovorí, že takýto človek je klamár a môže oklamať ľudí, ale nie Boha. Koľko veriacich žije celé roky v predstieraní, že je všetko v poriadku, tvária sa, že sú v poriadku, len aby sa nakoniec ukázalo, že sú nedostatoční, pretože prechovávajú nepriateľstvo (nenávisť) voči svojmu spoluveriacemu...

Nenávisť je jed

Nenávisť je jed, ktorý ničí, produkuje horkosť, ktorá rozožiera naše srdcia a mysle. Preto nám Písmo hovorí, aby sme nedovolili, aby v našich srdciach vyrástol „koreň horkosti“ (Hebrejom 12:15). Nenávisť ničí aj osobné svedectvo kresťana, pretože ho vyraďuje zo spoločenstva s Pánom a s ostatnými veriacimi.

Nenávistný hnev je nezlučiteľný s úprimnou vierou v Boha

Iba Boh pozná všetky súvislosti a preto iba on môže vyniesť súd. Žiaľ, mnohí sa ešte tu, na Zemi, hrajú na bôžikov. Čo je to hnev? Je to jeden zo siedmych hlavných hriechov. Čo to znamená hnevať sa? Sv. Tomáš Akvinský hovorí o troch druhoch hnevu: žlčový, ostrý a zbesilý. Hnev má sklon vyvolávať strach alebo ešte väčší hnev. Hnev viac poškodzuje toho, kto sa hnevá, ako toho, na koho je zameraný.

Hnev nás nesmie ovládnuť

Ozaj, Rómovia majú dodržiavajú počas Vianoc krásny zvyk. Rodina po štedrej večeri spomína na to, kto komu ublížil, a navzájom si odpúšťajú. A potom idú odprosovať svoje viny aj k susedom. (romano fórum). Čo keby tento zvyk nasledovali najmä tí, ktorí tak popdlo Rómov podviedli?

Pripomeňme nenávistným politikom

A to práve na Vianoce a najmä tým, ktorí sa vyhlasujú a považujú za konzervatívnych a zaštiťujú sa vierou ako kuchárka zásterou: Všeobecné smernice Rímskeho misála (Rímsky misál = Omšová kniha) hovoria o obrade dania si pokoja: „Ide tu o dve veci: 1. prosiť o pokoj pre všetkých a 2. prejaviť si lásku navzájom, lebo len milujúce srdce môže s úžitkom prijať Kristovo telo a krv.“

Nuž a čo srdcia plné nenávisti?...