„Farár zo Žakoviec“ Marián Kuffa v obci Žakovce vedie Inštitút Krista Kráľa (IKK), v ktorom býva nezriedka aj tristo ľudí. „Niečo zomrie, niečo sa narodí, niečo zoberú do basy „na služobku“, niečo pustia,“ hovorí sám otec Kuffa s úsmevom. Okolo Vianoc sa počet obyvateľov pravidelne zvyšuje – počas týchto sviatkov nik nechce byť sám. Prichádzajú tí, ktorí nikoho nemajú, ale ani tí, o ktorých nik nestojí. Mnohokrát ani najbližší.

Marián Kuffa vysvetľuje rozdiel medzi charitou a sociálnou prácou, hovorí tiež o tom, že kňaz má okolo sviatkov najviac práce, no v IKK má aj množstvo pomocníkov. Dnes už je aj mnoho darcov, ktorí pre ľudí v IKK pomôžu pripraviť aj nejaké skromné darčeky, či štedrú večeru. Pri tej sa stretávajú všetci naraz, hoci inokedy sa v jedálni striedajú. Pri výstavbe nik nevedel, že ich bude toľko, no všetko je v Božích rukách. Aj to, kto sa po smrti dostane do neba – a tam predsa nejdú len katolíci.

Charita a sociálna práca nie je jedno a to isté

„Stred toho všetkého je tu,“ ukazuje Kuffa na sochu Pána Ježiša s tým, že bez Neho by nič z toho, čo robí, nemalo zmysel. Vysvetľuje, že sociálna práca je starosť o telo a to on robiť nechce. Ako to teda robiť chce?

„Ako to robil Ježiš. Najprv sa postaral na púšti o duše, nasýtil ten zástup, tri dni ho počúvali. Keď nemali čo jesť, nerozpustili sa, postaral sa aj o telo. Najprv o duše, potom o telo, to sa volá charita,“vysvetľuje kňaz a vysvetľuje, že bývalý Sovietsky zväz ukázal, ako funguje sociálna práca, bez Boha. Kedysi veľa hesiel o mužíkoch a proletároch, no nefunguje to. Charita bude fungovať vždy.

Kňaz slúži aj cez sviatky

Otec Marián s úsmevom konštatuje, že kňazi majú sviatky až po sviatkoch.

„Ideme na plné pecky, ako sa hovorí – veľa spovedania, organizovania. Ale mám veľa spolupracovníkov, ktorých tu nevidno, ale pomáhajú mi,“nezabúda farár ani na to, že na toľko ľudí nie je sám. Dnes už je to o niečom inom, no v začiatkoch Inštitútu Krista Kráľa (IKK) aj tieto sviatky to bolo aj materiálne o niečom inom – chlieb, oškvarky, sedelo sa na neohobľovaných doskách.

Ľudia pomáhajú

Spomína, ako ho mama volala na Vianoce, nech príde domov. Odpovedal jej na to, že on je doma tam a pozval si rodičov na jeho faru. Keď mama videla tú chudobu, preplakala „celé sviatky“. Boli to však krásne Vianoce, hoci chudobné, lebo tam bol veľmi silný práve duchovný odkaz.

„Dnes už je to iné, ľudia nám pomáhajú. Ľudia, ktorých ja nepoznám, pozná ich Boh a tak môžeme aj po tej telesnej stránke ľuďom čosi poskytnúť, aj keď tá nie je rozhodujúca,“prízvukuje kňaz.

Neťahá, netlačí, volá

K Jasličkám s narodeným Ježiškom by sme mali pristupovať očistení od hriechu. Aj sviatosť pokánia, svätá spoveď je súčasťou tej duchovnej stránky Vianoc a dbá o ňu aj farár zo Žakoviec.

„Všetkých povzbudzujem na svätú spoveď. Neťahám, ani netlačím, volám. Tak to robí Pán Ježiš, rešpektuje slobodu. Ja všetkých povzbudzujem, aby šli na tú svätú spoveď a potom prežijú ozajstné Vianoce,“vysvetľuje kňaz s tým, že Vianoce bez Ježiša sú len farebná bublinka, ktorá po chvíli praskne a nič po nej neostane.

Vianoce v IKK

V Inštitúte Krista Kráľa trávi Vianoce aj niekoľko sto ľudí, preto je náročné zorganizovať večeru pre toľko ľudí naraz. Prispôsobili tomu aj šírku stolov a lavíc pre stravníkov, lebo jedáleň sa „nafúknuť“ nedá. Spoločná Štedrá večera však k Vianociam patrí. Nik nemohol pred rokmi vedieť, ako sa IKK rozrastie.

„Keby som pred dvadsiatimi rokmi vedel, že tu bude tristo ľudí, buldozérom by som tu všetko zvalil, urobil by som miesto pre mrakodrap a každý rok by som natiahol jedno poschodie,“ smeje sa Kuffa. Nik mu to však nepovedal a tak lepia, ako vedia, no je to v rukách Božích.

Na darčeky až taký dôraz nekladú, aj keď vždy sa snažia darovať nejakú drobnosť a zo začiatku vznikali aj vtipné situácie.

„Nebolo to ani tak o tom, čo v tom darčeku je, ale o tom, že myslíme aj na teba, že aj Otcovi Nebeskému na tebe záleží,“ pripomína kňaz. Vianoce prežívajú skutočne viac v tom duchovnom rozmere, hoci Kuffa si uvedomuje, že rodinných príslušníkov nenahradí.

„Pán Boh nehľadí na výsledky, ale na veľkosť snahy,“ myslí si kňaz, ktorému je jasné, že on v Žakovciach bude vždy len „dvojka“ – na prvom mieste by mala byť vždy najbližšia rodina.

Cesta do neba nevedie podľa neho len cez katolícku cirkev.

Rešpektuje aj to, že nie každý, koho IKK prichýli, je katolík. Mnohí nechápali jeho tvrdenie, že do Kráľovstva nebeského sa môže dostať aj neveriaci. V IKK má miesto aj neveriaci, aj „inoverec“.

„Boh nedovolí, aby sa niekto úprimný stratil. Predstavte si, že by ma Boh stvoril ako žida, alebo moslima a potom by ma za to trestal? Bol by nespravodlivý,“ uzatvára otec Marián Kuffa.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik