Skromnosť a nevzťahovačnosť, ak to tak možno nazvať, našich prokurátorských gigantov na čele s pani Kolíkovou a Danielom Lipšicom je všeobecne známa. Každý si ju však interpretuje inak, niektorí o detailoch nechcú ani počuť a priraďujú sa k tým, ktorí zastávajú spoločensky populárne postoje. Pretože často nie je populárne to, čo je pravdivé. A za pravdu len málokto horí. Dekan Eduard Burda sa však nebojí povedať, ako to všetko vlastne bolo. To je niečo, čo je dnes, bohužiaľ, vzácne.
Sú ľudia, ktorí keď sa dostanú k moci, zabudnú na všetko, čo povedali. Dôležité je pre nich získať ju do rúk a manipulovať s ňou, ako sa im práve hodí. Svoje konanie však nespochybňujú ani na minútu. Ich ochota veci ututlávať, prifarbovať, prefarbovať či priamo odstrániť z očí verejnosti však nesvedčí o ich kvalitách. Hovorí to skôr o spupnosti a diktátorských spôsoboch. Pre upevnenie svojej moci sú ochotní používať tie najdrastickejšie praktiky. Veria, že „ak to nejde podobrotky – pôjde to pozlotky,“ má stále váhu. Stoja takéto kreatúry za obdiv spoločnosti?
Pani „právnička“ Kolíková patrí medzi osoby, zaobchádzajúce s právom podľa svojej ľubovôle. Ohýba zákony podľa nálady, ústavné zákony sú pre ňu irelevantné, prinajhoršom si ich uspôsobí tak, aby všetko išlo hladko, aj za cenu obetí. Ak ju niekto za to kritizuje, ako to urobil otvorene práve doktor Burda, lietajú hromy blesky. Jej pravou rukou v podozrivom ohýbaní zákonov v praxi bola inštitúcia Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú ovládal Daniel Lipšic. Ten nad ňou stále má ochrannú ruku a proklamuje jej hodnoty, i keď sú veľmi ľahko spochybniteľné. Stačí, ak ho podporia médiá a „odborníci“ na právo, ktorých je medzi radami opozície mnoho.
Za pochybnou interpretáciou obhajovania trestných sadzieb, aké podporovala pani Kolíková, však stoja i účastníci protestov, ktorí, s prepáčením, nemajú o zákone ani poňatia. Hlavne, aby podporili bratislavskú kaviareň, plnú samozvaných spravodlivých.
Prípady vrážd, označme to otvorene a nie chúlostivo, vydieraní, vyhrážaní radšej prekročia, ak nie priamo preskočia. Veď koho by zaujímalo „úmrtie“ nejakého generála Lučanského, advokáta Krivočenka, psychické vydieranie a hrozby likvidácie sudkyne Santusovej... Naši zlatí Lipšicovi chlapci Čurillovci a spol. s výdatnou pomocou Márie Kolíkovej nemajú s niečím takým nič spoločné.
Argumentom proti Eduardovi Burdovi zo strany Daniela Lipšica bolo jeho spochybňovanie praktických znalostí v oblasti práva. Prečo mu teda padlo zadobre, keď ho práve Eduard Burda odporučil na post prokurátora ÚŠP? Ak nemá Lipšic svedomie a riadi sa pragmatickým pravidlom číslo jedna „účel svätí prostriedky,“ tak môžeme na ňom obdivovať aspoň vytrvalosť, silné ambície a racionálnosť. Na úkor skutočnej spravodlivosti.
Týmito ideálmi sa oháňa v posledných dňoch, pretože tvrdí, že je schopný sa obetovať a odísť zo svojho postu, ak zostane ÚŠP funkčná. Ak ale tvrdí, že je praktický právnik znalý pomerov v oblasti jurisdikcie, mal by vedieť, že duplikácia inštitúcií, a hlavne takých, ktoré nemajú čisté svedomie, nikomu nepomôže. Eduard Burda sa opiera o fakty a nezahmlieva. Z toho však pani Kolíková a Lipšic radosť nemajú. Preto sa rozhodli za pomoci opozície masírovať mozgy laickej verejnosti a vymyť z nich potenciálnu schopnosť veci rozlišovať a vidieť v pravom svetle.
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik