To, že opozícia nepozná rovnaký meter už dávno vieme. Obštrukcie z jej strany sú „opodstatnenými návrhmi“ obohacujúcimi slovenskú politiku na maximálnu možnú mieru. Ak má proti niečomu výhrady koalícia, je to prejav nafúkanosti, či až do neba volajúcej arogancie. Domov sa pôjde vtedy, keď sa to bude hodiť opozícii...

„Žiadam vás, aby ste nepredlžovali rokovania do neskorých večerných hodín, či nebodaj do polnoci! O nás poslancov vôbec nejde,“ pripomína blahosklonne poslankyňa Remišová.

„Vy tu držíte zamestnancov národnej rady, ktorí s vašou politikou arogancie a pomsty voči opozícii nič nemajú, ani za ňu nenesú zodpovednosť. Včera tu mnohí zamestnanci museli byť od rána do polnoci, len preto, že vy ste si zmysleli, že chcete silou-mocou a proti všetkým pravidlám presadiť návrhy, ktoré ožobračujú ľudí na Slovensku a reálne ohrozujú dvadsať miliárd eur z eurofondov.“

Remišová je zvedavá, či im vedenie parlamentu platí nočné nadčasy v súlade so zákonom. Zamestnanci podľa nej dostávajú hrubú mzdu vo výške tisíc eur. Zaujímavý „procedurálny návrh“ od niekoho, kto míňal desiatky tisíc eur na nákup nábytku na svoje ministerstvo a zopár tisíc eur na vešiaky.

Tisíc eur v hrubom?

Remišová a garnitúra, s ktorou spolupracovala v minulosti sa chvastali tým, ako stúpa hrubá mzda na Slovensku. Momentálna výška mzdy pracujúcich v parlamente o tom nehovorí vôbec nič. Veronika nemá síce veľmi dlhé vlasy, ale rozum áno. A pamäť ešte kratšiu. Asi chce stihnúť nejakú tú telenovelu, kde sa naučila vstrebať hysteriózne prejavy hlavných protagonistiek, aby si ich na druhý deň mohlo vychutnať celé parlamentné plénum do sýtosti. Alebo nechce, aby sa v strane OľaNO strápňoval iba profesor Jozef Pročko, tak mu z kolegiality podala pomocnú ruku.

Ako vždy, s krížikom po funuse.

Peter Pellegrini dal Veronike Remišovej jasne najavo, že sa nemusí unúvať s nosením procedurálneho návrhu, pretože sa o ňom rokovalo už predtým. No poslankyňa evidentne nezaregistrovala ani túto skutočnosť a mienila, rovnako ako pred pár dňami Jozef Pročko napochodovať k mierne otrávenému, ale stále pokojnému predsedovi parlamentu. Ten ju galantne odpálkoval a musela sa vrátiť do svojho kurína.

„Viete, pani poslankyňa... nie sme tu prvýkrát ani prvý rok...“ upovedomil Veroniku Remišovú Pellegrini. „Vy sama dobre viete, aký štýl rozpravy, fungovanie a využitie poslaneckej obštrukcie opozície ste zvolili... Sama dobre viete, že nie sme svedkami štandardnej diskusie, takej, ktorá má čo najviac natiahnuť čas a vzhľadom na potreby schváliť štátny rozpočet a všetky dôležité dokumenty, aby táto krajina nezostala v rozpočtovom provizóriu. My sme sa takto rozhodli. Zároveň mi je ľúto, že ste za posledných tri a pol roka nezdvihli v Národnej rade platy, aby títo ľudia lepšie zarábali... Môžem vás uistiť, že všetci títo zamestnanci po predĺžených rokovaniach budú štedro odmenení, tak ako si zaslúžia.“

Kolotoč trápností sa krútil ďalej, kým sa nevypol prúd v mikrofónoch (Pročka nezastaví ani to).

Poslanci za opozíciu ďalej pokračovali v „procedurálnych návrhoch“ podľa ich a len ich gusta... Preberal sa napríklad Zákonník práce, preplácanie nadčasov, gastráče a podobné záležitosti, dôležitejšie ako štátny rozpočet na budúci rok. Ešteže niektorí z nich nemali prostatitídu a nemuseli odpochodovať domov, pretože by slovenská politika prišla o nenahraditeľné procedurálne návrhy, plodné pripomienky a vetovania, hodné zrelých a skúsených politikov. Občania podporujúci kreatúry ako je Remišová alebo Pročko môžu byť na seba hrdí, pretože ich zakrúžkovaním sa starajú o ich dobro erudovanými prejavmi. Dostávajú za to plat blížiaci sa piatim tisícom eur. Preto, ak už nemajú čo povedať, zatlieskame im aspoň kvôli pobaveniu. Najväčší potlesk by si však zaslúžil asi predseda Národnej rady pre jeho trpezlivosť. I keď aj na jeho tvári je vidieť, že má chuť ich všetkých vyfliaskať a poslať priamo domov. To však neurobia dovtedy, dokedy budú mať príležitosť robiť naprieky tvorivej činnosti poslancov a budú sa môcť „vytiahnuť po svojom.“ Čo to znamená, netreba hovoriť. Na vulgárnu terminológiu sme zvyknutí práve od vyššie spomenutých poslancov najmä zo strany OĽaNO.

V jednom však s pánom Pellegrinim nemožno súhlasiť. Tvrdil, že poslanci môžu robiť divadlo, koľko chcú. Haniť umenie, akým skutočné divadlo je, je nemiestne. Opozičná "aktivita" sa nedá prirovnať ani k tomu najhoršiemu cirkusu.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik