Nižšie tresty sú pre spoločnosť výhodnejšie, presvedčiť o tom ľudí býva zložitejšie, myslí si Tomáš Strémy, profesor Právnickej fakulty UK v Bratislave. Hoci vo verejnosti viac rezonuje zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), viac by si to zaslúžili iné témy, ktoré novela Trestného zákona mení. Jednou z nich je podľa Strémyho aj výška trestov.

Strémy tiež vyčíslil, že na mnohých väzňov vo väzniciach štát, teda my všetci, dopláca obrovské peniaze, ktoré by sa dali ušetriť pri vyššom využívaní alternatívnych trestov. O úprave trestov hovorí aj Tibor Gašpar (Smer-SSD), s čím opozícia rozhodne nesúhlasí. Súhlasí však so zmenami týkajúcimi sa tzv. kajúcnikov.

Alternatívne tresty sú výhodnejšie

Strémy tvrdí, že Slovensko patrí medzi krajiny, kde je v justícii preferovaná skôr represia. Ročný pobyt jedného väzňa vo väzení nás stojí 19-tisíc eur. Ako príklad uvádza Strémy, že ak je páchateľ odsúdený na 10 rokov za dvestotisícový úplatok, preukázanú škodu štát späť nedostane, no daňoví poplatníci ďalších dvestotisíc zaplatia za jeho pobyt.

„Pri takomto jednom väzňovi prídeme celkovo o 400-tisíc eur,“uvádza Strémy v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou.

„Po výkone trestu už má takýto človek výrazne nižšiu motiváciu zaradiť sa do bežného života a o náhrade škody už nemôže byť ani reč,“vysvetlil profesor Strémy, ktorý je zástancom restoratívnej justície, teda alternatívnych trestov. Tie sú podľa neho výhodnejšie aj z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch sa od páchateľov podarí vymôcť náhrada spôsobenej finančnej škody. Navyše jeho väzba štát nezaťaží ďalšími výdavkami.

„Napríklad pri škodovej udalosti v doprave sa poškodený skôr uspokojí s náhradou škody 20-tisíc eur za zničené auto a podmienkou pre vinníka nehody než žiadnym odškodnením a päťročným väzením pre páchateľa,“vysvetlil slovenské pomery na príklade Strémy.

Nevyhnutná úprava trestov

„Máme ich drakonické a ideme ich upraviť na úroveň okolitých krajín, rovnako chceme, aby sudcovia viac tresty individualizovali,“ povedal podpredseda ústavnoprávneho výboru NR SR Tibor Gašpar (Smer-SSD) v relácii Karty na stôl. Opozícia je pritom proti väčšine zákonných úprav, ktoré novela prináša

S koalíciou sa zhodujú na potrebe úpravy postavenia spolupracujúcich obvinených, ľudovo nazývaných kajúcnikmi. Podmienky, za akých odhaľujú závažnú trestnú činnosť pritom vôbec nie sú transparentné a nie je taká ani odmena za ich spoluprácu. 

Zákon sa nepáči ani prezidentke

Rušenie ÚŠP sa javí Čaputovej ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry. "Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta. Pokiaľ ide o podanie na ÚS, vnímam to ako realistickú možnosť po veľmi dôkladnom zvážení všetkých argumentov," povedala hlava štátu.

„Náš právny poriadok predpokladá dôvody, ktoré treba, aby navrhovateľ uviedol, a na základe ktorých koná v skrátenom legislatívnom konaní," poznamenala Čaputová s tým, že nevidí dôvody pre skrátené legislatívne konanie. Nepresvedčili ju ani argumenty koalície.

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj finančne. Číslo účtu pre dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!