Veľmi často sa stretávame s názorom, že sankcie udelené zo strany Európskej únie proti Ruskej federácii sú neúčinné.

Národný kandidát na prezidenta SR, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin: Súhlasím. Sú neúčinné, lepšie povedané podstatne viac škodia tým, ktorí ich ukladajú. Ale čo je ešte horšie, ani USA, ani Európska únia, nikto si nesmie vôbec samostatne dovoliť udeľovať sankcie žiadnemu štátu bez predchádzajúceho rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Je to nezákonné konanie. Hovorí o tom priamo Charta OSN a hovoria o tom aj platné zmluvy o Európskej únii.

Iste, pre väčšinu ľudí stačí, ak povieme, že sankcie sú zlé. Ale fakt, že s ich ukladaním súhlasíme a pripájame sa k nim, je v skutočnosti z našej strany hrubým porušovaním medzinárodného práva voči všetkým štátom, ktorým sme spolu s Bruselom sankcie udelili. Nechcem byť zlým prorokom, ale raz sa nám to môže nevyplatiť a môže sa nám to vrátiť veľmi nepríjemne. Niekto buď poruší vo svojej odvete naše práva alebo jednoducho nás prestane vnímať ako spoľahlivého obchodného partnera. Tu neobstojí žiadne ospravedlnenie, že keď to robia všetci, tak aj my. Treba si uvedomiť, že iba my sami sme zodpovední za to, ako vykonávame našu zahraničnú politiku. Nie Európska únia, ale my sami sme za to zodpovední. O tom hovorím v nasledujúcom vysvetlení.

Zmluva o Európskej únii v čl. 22 okrem iného hovorí, že na základe zásad a cieľov uvedených v jej predchádzajúcom čl. 21 Európska rada, kde sú osobne zastúpení prezidenti alebo predsedovia vlád členských štátov, určuje strategické záujmy a ciele Únie. Rozhodnutia Európskej rady sa vzťahujú na spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a na ostatné oblasti vonkajšej činnosti Únie. Európska rada sa uznáša jednomyseľne. To znamená, že ktorýkoľvek štát, ak nesúhlasí, má právo veta a žiadne rozhodnutie nie je prijaté. Štát sa môže hlasovania aj zdržať, ale tým sa vzdáva svojho vplyvu na spolurozhodovanie v Únii.
Čl. 21 Zmluvy o EÚ, hneď v prvom bode okrem iného uvádza, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami Charty Organizácie Spojených národov. Platí, že členské štáty podporujú politiku Únie, ktorá je v súlade so zásadami Charty OSN.

Zodpovednosť každého členského štátu EÚ za svoju vlastnú zahraničnú politiku potvrdili oficiálne vyhlásenia č. 13 a č. 14 Konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu 13. 12. 2007. Bolo to ihneď potom, ako európske štáty odmietli v roku 2006 vytvoriť jednotný štát s jedinou ústavou, vlajkou a hymnou, ktorú Brusel chcel štátom už vtedy nanútiť v tzv. „Zmluve o ústave pre Európu“. Sú to veľmi významné vyhlásenia. Potvrdzujú štátnu suverenitu a výlučnú kompetenciu členských štátov EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a ďalších oblastiach a rovnako aj primárnu úlohu Bezpečnostnej rady OSN v udeľovaní sankcií.

V skrátenej forme pripomeniem niektoré ich formulácie. Vyhlásenie č. 13 hovorí, že ustanovenia Zmluvy o Európskej únii, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nemajú vplyv na zodpovednosť členských štátov v ich súčasnej podobe pri formulovaní a vykonávaní ich zahraničnej politiky, ani na ich národné zastúpenie v tretích štátoch a medzinárodných organizáciách. Európska únia a jej členské štáty zostanú pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti viazané ustanoveniami Charty Organizácie Spojených národov a najmä primárnou zodpovednosťou Bezpečnostnej rady OSN a jej členov.
Vyhlásenie č. 14 zdôrazňuje, že ustanoveniami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky nie je ovplyvnený existujúci právny základ, zodpovednosti ani právomoci členského štátu vo vzťahu k výkonu svojej zahraničnej politiky, jej národným diplomatickým službám, vzťahom s tretími štátmi a účasti v medzinárodných organizáciách. Ustanovenia, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, nedávajú Európskej komisii nové právomoci iniciovať rozhodnutia ani nerozširujú úlohu Európskeho parlamentu.

Dôvodom, prečo zmluvy o EÚ a citované vyhlásenia hovoria o potrebe dodržiavať ustanovenia Charty OSN je fakt že Charta OSN je právne záväzná pre všetky jej členské štáty, ktorých je 193. Prakticky pre celý svet. Jej čl. 103 priamo uvádza, že ak by došlo k stretu záväzkov členských štátov vyplývajúcich z Charty OSN s ich záväzkami podľa akejkoľvek inej medzinárodnej dohody, majú prednosť záväzky podľa Charty OSN. Tu neexistuje žiadna výnimka pre nikoho.

Čl. 39 Charty OSN uvádza, že Bezpečnostná rada určí, či ide o ohrozenie mieru, porušenie mieru alebo o útočný čin a odporučí, alebo  rozhodne,  aké  opatrenia  sa  majú  robiť,  aby  bol  zachovaný medzinárodný mier a bezpečnosť. O sankciách potom hovorí čl. 41 Charty OSN. Bezpečnostná rada OSN môže rozhodnúť, či pôjde o úplné alebo čiastočné prerušenie hospodárskych stykov, námorných, leteckých, poštových, alebo iných spojení, alebo o prerušenie diplomatických stykov.

Rozhodnutia BR OSN podľa čl. 48 vykonávajú všetci členovia OSN priamo aj vlastnými akciami v príslušných medzinárodných orgánoch, ktorých sú členmi. Súčasne Charta OSN v čl. 52 a 53 podporuje vznik oblastných organizácií na zaistenie bezpečnosti s tým, že ich činnosť musí byť v súlade so zásadami Charty OSN. Dokonca hovorí, že takéto oblastné organizácie alebo dohody, povedzme napríklad NATO alebo aj EÚ sa môžu pridať k sankciám, ktoré prijme Bezpečnostná rada OSN. Ale súčasne výslovne zakazuje akékoľvek takéto donucovacie opatrenia použiť bez predchádzajúceho splnomocnenia zo strany Bezpečnostnej rady OSN.

Vráťme sa k tomu, čo o sankciách hovoria platné zmluvy o EÚ, teda Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní EÚ. Obe spolu tvoria právny základ existencie EÚ a sú si navzájom rovné.

O sankciách priamo hovorí čl. 215 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ak rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii ustanovuje prerušenie alebo čiastočné alebo úplné obmedzenie hospodárskych a finančných vzťahov s jedným alebo viacerými tretími štátmi, Rada (nejde tu o Európsku radu, ale o Radu pre zahraničnú politiku) prijme kvalifikovanou väčšinou na základe spoločného návrhu vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie potrebné opatrenia. Ak tak ustanovuje rozhodnutie prijaté v súlade s kapitolou 2 hlavy V Zmluvy o Európskej únii, Rada môže prijať reštriktívne opatrenia voči fyzickým alebo právnickým osobám, skupinám alebo neštátnym subjektom. Všimneme si, že na začiatku viet je uvedená významná podmienka „ak“. Poďme si teda pripomenúť, čo hovoria ustanovenia k tejto podmienke.

Ide o osobitné ustanovenia o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, čl. 23 Zmluvy o EÚ. Ten jednoducho odkazuje na ustanovenie uvedené v tej istej zmluve, ale o čosi skôr. Hovorí, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne podľa tejto kapitoly sa spravuje zásadami, sleduje ciele a uskutočňuje sa v súlade so všeobecnými ustanoveniami uvedenými v kapitole 1. A tam sa opäť vraciame k už hore uvedenému čl. 21, ktorý hovorí, že činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami Charty OSN.

Aj pri takto zbytočne komplikovanom texte oboch zmlúv a odkazovaní si navzájom na svoje články a ustanovenia sa nedá nijako obísť právny záväzok ukladať akékoľvek sankcie výlučne až na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN.

Dovolím si povedať, že ak sa niekto nechce hlboko ponárať do právnych formulácií zmlúv, ktorými sme viazaní a pre istotu si ich prečítať ešte raz, alebo dvakrát, tak vždy existuje jednoduchšia cesta. Proste rešpektovať fakt, že svoju zahraničnú politiku si robíme my sami. Žiadni úradníci Bruselu nemôžu namiesto nás rozhodovať. Je to v našej suverénnej kompetencii. Bez nášho súhlasu, žiadne sankcie, ani odobratie práva veta, ani masová ilegálna migrácia ani navrhovaná zmena EÚ na federáciu, kde Slovensko podľa želania Bruselu nebude rozhodovať o ničom, proste nebudú.

Chceme Európsku úniu, ktorá dodržiava spoločné zmluvy a vytvára tak skutočný priestor pre vzájomne výhodnú spoluprácu. Je toho dosť, čo treba naprávať, ale pre takúto budúcnosť som ochotný pracovať. Ak mi v prezidentských voľbách občania vyslovia svoju dôveru, z pozície prezidenta budem svojimi rozhodnutiami dozerať, aby Slovenská republika vo svojej zahraničnej politike, či už v rámci Európskej únie alebo mimo nej, dôsledne rešpektovala svoje medzinárodné záväzky a neporušovala práva iných štátov. Je to otázka ďalšej existencie nášho samostatného a suverénneho štátu.

Štefan Harabin
kandidát na prezidenta
Slovenskej republiky 2024

Vážení naši čitatelia

Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.

Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik