Tému šikany na školách viac otvorila samovražda 15-ročného Romana. Ten v Parchovanoch skočil zo strechy školy, v čom ho dokonca povzbudzovali jeho rovesníci. Na koho sa obrátiť v prípade, že je vaše dieťa šikanované spolužiakmi? Ako tomu zabrániť? Obete samé mnohokrát nevedia, ako tento problém riešiť, komu sa zdôveriť. Vedieť by sme to mali my, dospelí v ich najbližšom okolí. A tu prichádza otázka – vieme...?
Na problém šikany po prípade v Parchovanoch upozornil aj generálny prokurátor, no školy si s tým už mnoho rokov nevedia poradiť a skúsenosti sú mnohokrát také, že problémom je obeť. Samotná šikana podľa zákona nie je trestným činom, sú ním už až následky. Detský ombudsman by zakázal mobily a príčinu šikany vidí v samote. Trestná zodpovednosť však existuje aj u pedagógov, či riaditeľa školy.
Prieskumy podľa Plusky hovoria, že na mesačnej báze rieši šikanu každá desiata škola na Slovensku. Obeťami sú častejšie dievčatá, ako chlapci a tento jav je najvážnejší na základných školách.
Na prípad v Parchovanoch nereagovalo len mnoho rodičov. Na našu všímavosť voči prejavom šikany apeloval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. Šikana na školách sa však väčšinou zamietla pod koberec.
„Neviem, kedy presne sa to celé začalo. Boli tam fyzické útoky a veľmi veľa psychických atakov. Navyše na messengeri zakladali skupinové chaty, kde sa dcére vyhrážali, písali jej veľmi škaredé, vulgárne veci. Urobili aj to, že stiahli jej fotku a pod jej menom ju zaregistrovali na rôzne sex-chat stránky,“ hovorila o šikane na jednej zo stredných škôl matka dcéry, ktorá si kvôli tomuto problému siahla na život.
„Škola zorganizovala prednášku pána doktora – gynekológa, ktorý 16-ročným deckám vysvetlil učivo zo siedmeho ročníka ZŠ, ako používať prezervatív. Neviem, ako sa toto týka školskej šikany, ale zo strany školy to týmto aj skončilo,“ hovorila matka o prístupe školy s tým, že vypočúvané boli deti, aj učitelia, samozrejme, že aj rodičia. Hoci má matka všetky skrínšoty komunikácií dieťa, ktoré to urobilo, na výsluchu povedalo niečo úplne iné a verili mu.
„Moja dcéra bola jediná, ktorá sa musela podrobiť psychiatrickému vyšetreniu či hovorí, alebo nehovorí pravdu. Mám doklad z celodenného vyšetrenia, že všetko jej konanie bolo jednoznačne zapríčinené dianím v škole, činmi spolužiakov. Dokument tvrdí, že škola sa k problému nepostavila adekvátne a že moja dcéra nemá tendenciu skresľovať informácie,“ doplnila nešťastná matka.
„Pokiaľ ide o šikanovanie v školách, tak samotná šikana nie je definovaná ako trestný čin v trestnom zákone. Avšak viaceré konania, ktoré môžeme vyčítať z medializovaných informácií, alebo z tých informácií, ktoré sa dostávajú aj vám od rodičov alebo nejakých postihnutých osôb, týmto spôsobom už naznačujú to, že by tam mohlo dôjsť k spáchaniu určitého trestného činu, ktorý trestný zákon pozná,”upozorňuje v relácii Teraz takto s Ankou Žitnou Lučaiovou prokurátorka Generálnej prokuratúry a špecialistka na domáce násilie Barbora Hubertová. Šikana však nemusí mať tragické následky, aké sme videli nedávno v Parchovanoch.
„Takýto následok sa ani nemusí stať. Už niekedy samotné konanie, ktoré smeruje k určitému následku, môže byť samo o sebe trestným činom. Napríklad vyhrážanie, vydieranie, prenasledovanie, ktoré trestný zákon pozná, rozoznáva ako trestné činy a vieme ich postihnúť v prípade, že sú orgánom činným v trestnom konaní oznámené, respektíve známe,”radí Hubertová.
Podľa Hubertovej rodičia nevedia, ako s informáciami od svojho dieťaťa naložiť.
„Na začiatok stačí málo. Obeti veriť. Nepovedať si, že niečo také sa nemohlo stať a pristupovať k tomu so skepsou. Práve naopak. Veriť a dôsledne prešetriť. Ak by som mala takéto podozrenie, určite by som tomu dieťaťu verila a nemávla nad tým rukou. Radšej byť obozretný a pôsobiť preventívne, aby nedajbože nedošlo k závažnému následku,”konštatuje Barbora Hubertová. Ak je tu hrozba následkov, prípadne pri poškodení majetku, radí kontaktovať OČTK.
Jozef Mikloško hovorí o alarmujúcom náraste duševných porúch u detí. Mobily by v školách zakázal, pretože podľa neho odvádzajú pozornosť od výchovno-vzdelávacieho procesu, ale aj znižujú kognitívne schopnosti, vedú k osamelosti a tiež majú zlý vplyv na zdravý duševný vývoj dieťaťa.
„Samovraždy mladistvých sú na druhom mieste v počte úmrtí hneď po autonehodách, čo je alarmujúce,“upozornil Mikloško s tým, že duševné zdravie u detí sa zhoršilo o 31 percent.
„Včasná intervencia by mala byť základom prevencie. Chceme robiť okrúhle stoly k téme duševného zdravia, mladí ľudia totiž vysielajú signály, že hľadajú pomoc. Aj chlapec z posledného prípadu vysielal signály,“ podotkol.
„Samota je spúšťačom 61 percent duševných chorôb. Aj keď deti fungujú na sociálnych sieťach, v podstate sú osamelé. Druhým faktorom je pocit zlyhania. To je vážny fenomén. Deti preťažujeme prehnanými požiadavkami, čo vedie k pocitom úzkosti, úzkosť vedie k agresivite a problém je na svete. Často je predispozícia šikanátorov práve v rodinnom prostredí. A, žiaľ, musím konštatovať, že týchto problémov bude skôr pribúdať ako odbúdať, ak nezačneme niečo robiť,“dodal detský ombudsman.
„Čím viac času trávia deti na internete, tým horší je ich duševný stav. Po vzore Francúzska preto prichádzame s iniciatívou zákazu mobilov v školách. Tam totiž po zákaze šikana v školách veľmi výrazne klesla,“ upozornil.
Podľa prokurátorky Hubertovej majú trestnú zodpovednosť ako agresori, tak aj riaditelia, či učitelia, hoci škola v Parchovanoch obvinila rodičov, že ju mali o zmenách v Romanovom správaní informovať.
„Pri vyhodnotení všetkých okolností konkrétneho prípadu existuje niekoľko trestných činov v súvislosti s výkonom právomocí osôb, ktoré pôsobia ako verejní činitelia. Boli prípady, keď mal pedagóg, tréner, vedúci krúžku zodpovednosť a došlo k usmrteniu dieťaťa. Vždy by to bolo na vyhodnotení konkrétneho prípadu. Aké boli okolnosti, vedomosti konkrétneho pedagóga, riaditeľa o tom, čo sa dieťaťu deje. Či vykonali príslušné opatrenia, ktoré mali. Áno, hypoteticky je to možné, ale závisí to od konkrétneho prípadu,” vysvetlila prokurátorka Barbora Hubertová.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!