Keď Zoroslav Kollár natočil prvý „video pozdrav“ pre Jána Budaja (Demokrati), avizoval, že v príbehu pôsobenia „lenivého ministra“ na ministerstve životného prostredia bude pokračovať. Medzitým sa dôveryhodnosť niektorých Kollárových informácií potvrdila. Okrem iného aj tá, ktorá hovorila o znefunkčnenom samopale, ktorý sa v kuchynke ministerstva našiel niekedy v auguste. Zoroslav Kollár prináša ďalšiu nádielku informácií. Ján Budaj sa za ňu tomuto takmer Mikulášovi určite nepoďakuje.
Kollár na úvod predstavuje „sivú eminenciu“ ministerstva, architekta Kaliského a jeho pozoruhodné vzťahy s rôznymi podnikateľmi. Na ministerstve všetko museli schváliť len niekoľkí ľudia, prípadne minister, čo logicky prinieslo kolaps, okrem iného aj v oblasti schvaľovania eurofondov. Ministerstvu sa kopili nie len nevybavené spisy, ale aj penále, či úroky z omeškania, na ktoré však štatutári organizácií patriacich pod MŽP nemali dosah, keďže disponovali len zodpovednosťou, nie právomocami. Kollár hovorí aj o prísnej selekcii, kto získa dotáciu a čo-to o spôsobe aj naznačuje.
Minister bol vraj lenivý
Kollár sa hneď v úvode videa poopravil, že pozdrav by mal smerovať pánovi Kaliskému, ktorý ministerstvo riadil reálne, kým Ján Budaj formálne.
„Pán Kaliský je známa bratislavská postavička. Architekt, ktorý mal v minulosti dobré vzťahy s primátorom Bratislavy Ďurkovským. V tomto období sa mu výborne darilo hlavne na bratislavskom magistráte,“približuje Kollár a na dokreslenie Kaliského osoby dopĺňa, že v minulosti podnikal s Petrom Čongrádym, Robertom Lališom a ďalšími zaujímavými persónami. V súčasnosti sa môže pochváliť dobrými vzťahmi s Jozefom Majským mladším.
Ako (ne)fungovalo ministerstvo
V prvom videu Kollár vysvetlil, ako to na MŽP fungovalo, čo tiež potvrdil nový minister. Na základe rozhodnutí z 25. marca 2020 a zo 4. mája 2020 sa podľa Kollára úplne zastavila akákoľvek činnosť nie len na ministerstve, ale aj v organizáciách, spadajúcich pod jeho pôsobnosť.
„Minister Budaj a jeho dvaja, neskôr traja spolupracovníci prevzali mikromenežment všetkých organizácií. Bez súhlasu ministra nemohli robiť žiadne personálne, ani organizačné zmeny, ani žiadne úhrady prevyšujúce tri, respektíve desaťtisíc eur,“vysvetľuje Kollár, ako to na ministerstve životnoho prostredia fungovalo. V dôsledku toho kolabovalo nie len riadenie ministerstva, ale aj zvyšných organizácií. Keďže všetko končilo u jedného človeka, ten nič nestíhal a tak meškali platby za všetko od úhrad energií, či platieb za nájomné.
Štatutári bez šance, zato so zodpovednosťou
A samozrejme zdržiavalo to aj schvaľovanie eurofondov, kde od vyhlásenia verejného obstarávania po realizáciu prichádzalo až k dvanásťmesačnému sklzu. Hoci mali organizácie svojich štatutárov, tí nemohli platiť faktúry, z čoho rástli úroky z omeškania a teda štatutárova trestnoprávna zodpovednosť za fungovanie podniku.
Načo dokončiť vlastné, keď sa dá prenajať...?
„Nie menej významný fakt je aj pozastavenie investícií do samotného rezortu na minimum,“ pripomína Kollár s tým, že to malo vplyv aj na pracovné podmienky zamestnancov. Hoci má Vodohospodársky podnik vlastnú, kvôli tomuto nedostavanú budovu v Banskej Bystrici, podnik sa musel presťahovať do prenajatých priestorov v Bratislave.
30-miliónov záväzkov
Podľa Zoroslava Kollára mal v dôsledku tohto vedenia rezort nevyplatené záväzky v hodnote 30 miliónov už na konci roka 2020. Nenovoriac o úrokoch.
„Všetky tieto záležitosti neriešil minister Budaj, ale pán Kaliský. Všetko sa kumulovalo u neho na stole, on spisy označoval zelenými alebo červenými lepkami podľa toho, ako sa rozhodol. Všetko robil s obrovským omeškaním, čo ho ale evidentne vôbec netrápilo,“ hovorí Kollár. Z Kaliského stola spisy šli domov k pánovi ministrovi, keďže ten sa v práci ukázal málokedy.
Prísna selekcia
Spisy podliehali prísnej selekcii, medzi ktorej kritériá rozhodne nepatrila hospodárnosť, či efektivita nakladania s prostriedkami štátu. Envirofond, hoci tak urobiť nemal, opakovane poskytol prostriedky aj Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ktorá dostala dvakrát po 5-miliónov eur. Hoci to ostalo v rezorte, zákon to nepovoľuje.
„Trestný zákon to kvalifikuje, ako porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku,“ dopĺňa Kollár.
Utajené ekonomické analýzy
Kaliský podľa Kollára sľúbil pozitívny výsledok každému, kto ho oslovil. Výsledky vedel ako prvý, podporeným ho oznámil a ďalší proces vďačnosti nie je ťažké domyslieť si.
Ďalší prípad, ktorý Kollár odporúča novému ministrovi na preverenie, sa týka utajenej ekonomickej analýzy vodohospodárskeho podniku. Keďže táto analýza nebola technická, ale ekonomická, nepodlieha utajeniu a mala by byť prístupná verejnosti. Niekto, komu takýto prístup vyhovoval obišiel podľa Kollára štandardný postup pri verejnom obstarávaní a zmluvu dostala vopred určená spoločnosť.
Čakali ste niečo pikantné?
„Chcel som iba vysvetliť, ako fungovali páni Budaj, Kaliský a pani Turbová a mnohí ďalší. Mám ďalšie informácie o konkrétnom správaní pána Kaliského, ale nebudem to zverejňovať,“ uzatvára Kollár, prečo tento diel nebol pikantný. Informácie, ktoré má, totiž patria do rúk OČTK.
Vážení naši čitatelia
Hlavný denník prežil jeden z najťažších rokov. Niekoľko rokov vám ponúkame iný pohľad na dianie doma, aj vo svete, ako takzvané "médiá hlavného prúdu". Ďakujeme vám, že sme pre vás prvou voľbou v čerpaní informácii.
Naďalej nám môžete pomôcť aj materiálne. Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní! Ďakujeme vám!