OECD publikovalo výsledky ostatných PISA testov. Začínajú naskakovať novinové titulky: Slovensko katastrofálne kleslo, je to národná tragédia. Nuž, výsledky sú zlé a na zlepšenie v budúcnosti to zatiaľ nevyzerá. Skonštatoval to vo svojom statuse na Facebooku niekdajší minister vnútra Juraj Draxler. Varuje pred zhoršujúcim sa trendom výsledkov žiakov, ktorí sa do tohto testovania zapojili. Podľa neho nie je potrebné úplne zatracovať socialistické vzdelávanie, zato však v školstve nemajú miesto ľudia, ktorí si namiesto rozvoja liečia vlastné neurózy.

Každé tri roky sa vybrané slovenské školy podieľajú na testovaní PISA, ktoré u deviatakov zisťuje vedomosti v troch oblastiach. Slovenské výsledky za minulý rok sú katastrofálne, čo konštatoval aj minister školstva. Jeden z jeho predchodcov Juraj Draxler sa snaží ponúknuť dôvody, prečo sa tak deje a čo by sa malo zmeniť pre zlepšenie situácie.

Čo je PISA

Projekt Programme for International Student Assessment – PISA cez Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OBSE) každé tri roky skúma zisťovanie úrovne v rámci čitateľskej a matematickej gramotnosti i prírodovednej vzdelanosti medzi žiakmi vo veku 15 rokov. Tieto údaje zachytávajú mieru, do akej si v rôznych krajinách sveta žiaci na konci povinnej školskej dochádzky osvojili patričné ​​schopnosti pre zapojenie do spoločnosti.

Národná tragédia

Na utorkovej tlačovej besede sa výsledkom z roku 2022 venoval aj minister školstva Tomáš Drucker, ktorý skonštatoval, že sú tragické. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami. Ešte väčší prepad zaznamenali v matematickej gramotnosti. Vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Ivana Pichaničová doplnila, že v matematickej gramotnosti zaznamenali žiaci ešte väčší prepad ako v čitateľskej, a to o 22 bodov.

„Prepad je asi najväčší zo všetkých testovaných krajín," uviedla. Slovensko sa celkovo v meraní ocitlo pod priemerom krajín OECD. Zhoršený celkový výsledok podľa nej vyplýva aj zo zvýšenia počtu žiakov v rizikovej skupine, ktorí nedosahujú ani základné očakávania pre dané oblasti.

A čo teraz...?

Juraj Draxler pripomína, že nestačí kolektívne v médiách skonštatovať tento neúspech, K situácii sa podľa neho treba postaviť triezvo. Kompetentným preto dáva pár tipov, čo s týmto stavom robiť.

Čísla nemusia byť spoľahlivé

„Uvedomíme si to aj vtedy, keď sa pozrieme na niektoré ďalšie krajiny. Napríklad Fínsko, tradičný premiant a otrepané klišé každého, kto chce vyzerať ako trendy reformátor, v týchto výsledkoch zrazu prudko kleslo. Zhoršili sa tak prudko ich školy? Je to možné, ale dosť pravdepodobné je aj to, že napriek všetkej snahe niečo nesedí so vzorkou, s administráciou testov (už len to, ako sa prezentujú, vie značne ovplyvniť, s akou silnou motiváciou ich žiaci vypĺňajú) alebo, menej pravdepodobne, s testami samotnými (napríklad ich prekladmi),“pripomína Draxler, pričom ale hovorí o nepopularite takýchto otázok – nedá sa na nich postaviť celkom „čiernobiele“ titulky. V prospech nie úplnej spoľahlivosti podľa neho hovoria aj rozdielne výsledky medzinárodných testov. Pripomína však, že síce možno nie sme takí zlí, ako hovoria tabuľky, ale kvalita prípravy testovania je vysoká a nie je pravdepodobné, že by odraz reality bol úplne nekvalitný.

Nevýkonné školstvo

„To, že slovenské školstvo rozhodne nie je nejako extra výkonné, sa dá tvrdiť na základe mnohých ďalších, nesystematických indikátorov - už len z toho, ako postupom času silno klesajú vedomosti študentov z matematiky, histórie atď. čo vieme z rôznych plošných prieskumov, fakultných štatistík a podobne,“ myslí si Draxler s tým, že štát by takýchto štatistík potreboval viac a mal by pri ich tvorbe spolupracovať so zahraničím, kam zo Slovenska odchádza množstvo študentov. Bolo by podľa neho zaujímavé poznať štatistiky porovnávajúce Slovákov v iných zahraničných vstupných testoch, pretože slovenskí vedci sa v zahraničí presadzujú ťažšie, ako vedci zo susedných krajín.

„Najmä ale v priamom styku vidíte na mnohých školách študentov, ktorí zjavne nemajú motiváciu v škole byť, mnohí vás šokujú tým, že nevedia niečo, čo vy ste kedysi považovali za výbavu každého mladého človeka,“podotýka Draxler.

Kedy príde zmena

V tomto bode je Draxler skeptický, pretože hoci na nejaký čas sa diskusia rozprúdi, nádej na lepšiu budúcnosť nevidí. Hovorí len o dvoch nekonštruktívnych názorových prúdoch.

„Na jednej strane sú tu tradicionalisti, urazení vývojom po roku 1989, hľadajúci nejaké istoty aspoň v abstrakciách. Tí hlásajú, že za socializmu sme mali vyspelé školstvo, ktoré nám závidel celý svet," objasňuje Draxler s tým, že socialistické školstvo síce netreba zatracovať, ale ani ospevovať. Pripomína, že prakticky nikto nebol negramotný, ani funkčne negramotný, aj v malom meste ste dostali vzdelanie porovnateľné s hlavným mestom, atď. Podľa neho však nerozvíjalo intelekt a analytické zručnosti a rozvoj hodnotvo bohatého sveta

„No a potom tu máme „reformátorov", kde to ale nie je nijako lepšie. Stále opakovať pár tých istých klišé ("treba viac aplikovať bádateľský príncip") a pár údajne spásonosných nápadov (blokové vyučovanie a pod.) totiž naozaj školstvu nijako nepomôže,“ píše Draxler o druhom prúde. Podľa neho školstvo potrebuje zmenu na každej úrovni. Či už vo vzdelávaní budúcich učiteľov, kariérnom systéme, nutná je aj zmena v platovom systéme a mnoho ďalších.

Školstvo nepotrebuje aktivistov

„Zmeny potrebujú znalosti, energiu a vytrvalosť a ak by tí najhlasnejší reformátori tomu zodpovedali, bolo by to skvelé. Reálne to je ale tak, že ľudia, ktorí znovu a znovu vystupujú v médiách ku školským témam takmer nemajú o problematike prehľad,“ poznamenáva politik s tým, že títo ľudia viac, ako reálne plány na zmeny vo vzdelávaní riešia vlastné neurózy.

Chýba politická vôľa

Smutným faktom podľa exministra je to, že školstvo na politickej úrovni zaujíma len málo ľudí napriek tomu, že bez kvalitných zmien ani Slovensko nemá dlhodobo šancu existovať suverénne.

„Suverénna krajina je taká, ktorá tvorí technické riešenia, prichádza s objavmi v oblasti prírodných vied, vytvára umenie, dokáže o sebe a svojej politike inteligentne diskutovať.  Taká krajina je rešpektovaná, takú krajinu si ako svoj pevný domov považujú vlastní občania. Bez zmien vo vzdelávaní ostaneme neurotickou spoločnosťou (k tým neurózam dlhodobo školstvo silno prispieva). Ostaneme primárne krajinou vyrábajúcou pre korporáty, krajinou logistických centier,“ obáva sa Draxler v statuse. Budúcnosť tak vidí v tom, že pekne vyzerajúce odporúčania zo zahraničia budú viac, ako inteligentná domáca diskusia.

Nepekná vízia

„Ostaneme krajinou, z ktorej budú kreatívni ľudia utekať, pretože ich bude ubíjať to, že slabo vyškolená spoločnosť reálnu kreativitu (v myslení, v umení, v technike) nemá rada, má rada klišé a drobné klobásové istoty. Toto všetko je veľmi vážna výzva do budúcnosti. A je to vážnejšie, ako len nejaké čísla v medzinárodnej porovnávacej tabuľke,“uzatvára Draxler.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!