Samovražda pätnásťročného Romana, šikanovaného spolužiakmi stále otriasa Slovenskom. Škola, ktorá sa chcela od všetkého dištancovať, ba dokonca obviniť zo smrti mladíka jeho vlastných rodičov narazila a padajú hlavy.
Nielen Parchovany, obec, kde sa stala táto tragická udalosť je otrasená samovraždou Romana Dominika, ktorý nezvládol brutálnu šikanu zo strany spolužiakov. Udalosť zasiahla hlboko všetkých občanov a objavili sa otázky. Najzávažnejšou však je, prečo k tejto situácii došlo? To nikto nevedel, čo sa na škole deje? Mal vlastne záujem niekto konať?
Koberec nebol príliš hrubý a metla dostatočne silná
Vedenie školy dúfalo, že kauza zapadne prachom a celá situácia sa uhrá do autu. Je to prejav nehoráznej opovážlivosti. No objavili sa ďalšie skutočnosti, ďalšie prípady, čo nenahralo do karát tým, ktorí mali najviac kompetencií zabrániť tejto tragédii.
Roman v tom nebol sám
Rodičia prestali mlčať a začali konať. Je v slovenskej náture, že nezvykneme obhajovať svoje práva. Ak už, tak len v prípade, keď dôjde k najhoršiemu. Stalo sa. Hoci je už na podlahe rozliate mlieko, tentoraz ho budú musieť utierať iní. Zodpovední. Aby nedošlo k ďalšej tragédií. Hoci neskoro, ale predsa sa ozvali hlasy obetí šikany na parchovanskej základnej škole.
Ucho džbánu sa odtrhlo
Ivan Račkovský, riaditeľ školy, zrejme tušil, že sa niečo deje, no mlčal. Tlak verejnosti na neho zasiahol však tak silno, že mu neodolal a oficiálne sa 30. novembra vzdal svojej funkcie. Čo bude robiť ďalej, nevieme. Možno ho premiestnia inam, možno sa uprace sám.
Romanov otec hovorí o zadosťučinení. Aspoň morálnom.
Otec tínedžera sa vyjadril v tom znení, že „...aj keď je to v ťažkom období a za takýchto okolností, táto správa, pokiaľ je potvrdená, že k dnešnému dňu opúšťa riaditeľ školu z funkcie vedenia, tak samozrejme ma teší. Ale dúfam, že už v živote nebude viesť nejakých pedagógov alebo deti, lebo jeho zlyhanie je enormné. Takže, my ako rodičia to vnímame, že sa v tejto veci začalo niečo diať a že nikomu nie je ľahostajný prístup riaditeľa, ktorý systematicky ututlával šikanu na škole. Či už zo strany spolužiakov alebo niektorých pedagógov, ktorí mali nevhodné prejavy voči žiakom základnej školy v Parchovanoch. Vnímame to v pozitívnom svetle, že naozaj naša spoločnosť nezatvára oči pred problémami. Len je škoda, že k tomu došlo až po tragickej nehode môjho syna...“ Roman Dominik st. tým určite apeloval v dobrej viere na zodpovednosť školských funkcionárov a určite aj na svedomie spolužiakov. Vždy sa však nájdu malé hyeny, sadisticky sa vyžívajúce v psychickom týraní spolužiakov, kompenzujúce si svoje komplexy sebavedomia tým najhorším možným spôsobom. Rodičov Romana už nič z tejto hroznej nočnej mory nezobudí. Ani falošné hádzanie si popola na hlavu zo strany vedenia parchovanskej ZŠ.
Vážení naši čitatelia!
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!