Člen Súdnej rady (SR) SR Peter Šamko je ďalší z radu tých, čo odporúčajú zrušenie Úradu špeciálnej prokratúry. Argumentuje tým, že je to schizofrenický model. Svoje názory pritom nemá problém prezentovať tam, kde je o ne záujem. V Rozhovoroch s Mimi Šramovou prezradil, že členstvo v Súdnej rade nebolo jeho ambíciou. Chcel dať priestor sudcom zo západoslovenského regiónu. Aj tí sa napokon zhodli na jeho kandidatúre.

Šamko si neprivlastňuje úlohu rozhodovať o tom, ktorý súd mal rozhodovať o rozhodnutí ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka postaviť policajtov, ktorí páchali trestnú činnosť, mimo službu. Z jeho pohľadu je dôležitý fakt, že žiadne z rozhodnutí nehovorí o tom, že by minister porušil zákon.

„Tam sa v tých dvoch prípadoch len podložila vykonateľnosť, ale nikto to nezrušil, nepovedal, že to bolo nezákonné. Bude na Krajskom súde, ako to rozhodne,“dopĺňa Šamko.

Šamko je jedným z tých, ktorí sa podpísali pod výzvu na odchod Jána Mazáka z postu predsedu SR SR. Výzva má 20 bodov, ktoré sú podľa Šamka z veľkej časti porušením zákona z jeho strany.

„Sú tam jeho zlyhania ako riadiaceho pracovníka, keď nedokázal v súlade so zákonom vyhlásiť výberové konanie na sudcov Najvyššieho správneho súdu, alebo voľby sudcov do Súdnej rady. Tých akoby manažérskych zlyhaní je tam dosť,“pripomína v Rozhovoroch s Mimi Šramovou sudca. Sú tam však aj niektoré Mazákove nevhodné verejné vyjadrenia, ktoré boli skôr politické. Slávne sú napríklad aj vyjadrenia, že prokurátor nie je pánom prípravného konania, čo podľa Šamka aj študent práva vie, že nie je pravda.

Táto výzva bola na programe Súdnej rady už od augusta, no keďže to stále bolo prekladané, teraz v novembri členovia SR SR dali návrh na Mazákovo odvolanie s tým, že sa pridali ďalší dvaja.

„Urobili sme to preto, aby teraz už muselo byť samostatné zasadnutie len o tomto bode, takže už nie je možné nejako ho procesne obštruovať,“ hovorí Šamko. Mazák podľa neho nepochopil, že on sa nemá vyjadrovať politicky. Dokonalú ukážku nezávislosti SR SR Mazák ukázal, keď sa postavil na stranu Márie Kolíkovej proti predsedovi Okresného súdu Bratislava III. Fittovi za nevydanie spisov.

Súdna rada však Mazákovi vyčíta aj polarizáciu súdneho stavu akousi ochranou „svojich“ sudcov, ktorí o to podľa Šamka ani nestáli a tých ďalších, no a podľa toho menežoval aj prijaté podania.

Šamko sa vyjadril aj k štatútu oznamovateľov pre čurillovcov. V ich veci sa vytvorilo paralelné konanie, v rámci ktorého získali tento štatút.

„V podstate je to za to, že oznamujú svoju obhajobu. A to mi pripadá, že je to rovnaké, ako prípad Makó-Beňa, kde všetci akceptovali, že sme my rozhodli dobre, že to malo byť v jednom konaní, kde je pán Pčolinský obvinený, tak tu si myslím, že tam, kde pán Čurilla a spol. sú obvinení, tak by sa mala preverovať tá ich obhajoba, že je to zmanipulované a vymyslené. Tu sa vytvorilo paralelné konanie a ešte sa z toho vytvorilo aj oznamovanie protispoločenskej činnosti,“objasňuje Šamko v Rozhovoroch s Mimi Šramovou. Prípad čurillovcov by sa vôbec nemal riešiť cez Úrad na ochranu oznamovateľov.

V „nemilosti“ niektorých vysoko postavených je aj Šamkov web Právne listy, kde dostávajú priestor rôzne právne názory. Nedovno s nimi mal problém aj špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, v tomto roku už chcel aj Predseda Najvyššieho súdu Hrubala disciplinárne postihnutie vyššej súdnej úradníčke za publikovanie v Právnych listoch. 

„Som toho názoru, že ak niekto nesúhlasí s článkom, môže napísať protičlánok, ja to s prehľadom zverejním,“ vyjadril sa sudca s tým, že u neho názorová selekcia nefunguje. Namiesto protičlánku prišiel návrh na etickú komisiu, z ktorej výstup môže byť aj disciplinárne postihnutie, čo je neadekvátne zastrašovanie nie len autora. A takéto konanie treba podľa neho odsúdiť. Zvlášť od pána Lipšica, ktorý sa podľa Šamka vždy prezentoval, ako zástanca slobody slova, pokiaľ nejde vyslovene o nejaké nenávistné prejavy.

Toto konanie však odzrkadľuje spoločnosť – mnoho ľudí podľa neho radšej podá trestné oznámenie, ako by mali vysvetliť svoj protinázor.

V súvislosti s Úradom špeciálnej prokuratúry sa ozývajú názory, že treba ÚŠP zrušiť.

„Ja by som to zrušil okamžite, ako by sa dalo. Podľa môjho názoru to vôbec nie je potrebné. ÚŠP je zo zákona vytvorený schizofrenický model, prokuratúra v prokuratúre. Máme síce generálneho a povedané, že všetko sa odvodzuje od neho, ale z toho vytŕča ten vrch špeciálnej prokuratúry, ako keby bol špeciálny prokurátor druhý generálny prokurátor,“ myslí si Šamko a vidí tam absolútne nežiadúce súperenie. V podobnom duchu sa vyjadril aj tvorca Ústavy SR Ján Cuper.

„Bude treba jednak vymeniť Legislatívnu radu vlády a dať tam ľudí, ktorí nebudú schopní vytvárať také právne predpisy, ako je zákon o ochrane udavačov a ešte ich aj korumpovať,“ upozorňuje Cuper s tým, že zákony na ochranu kajúcnikov a tzv. „whistleblowerov“ (oznamovateľov trestnej činnosti) Lipšic do parlamentu predložil už okolo roku 2000. Cuper by pre zlepšenie situácie zrušil všetky špeciálne a špecializované orgány, ktoré by patrili pod štandardné súdnictvo. V podobnom duchu sa v Rozhovoroch s Mimi Šramovou vyjadril aj sudca Šamko.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!