Boris Kollár, bývalý predseda NR SR a predseda strany Sme rodina, sa vedel vždy obklopiť zaujímavými ľuďmi. Spoliehal sa na nich možno aj preto, že jeho vzdelanostná úroveň nie je hodná označenia vysoká. Jedným z takých ľudí bola i jeho pravá ruka, člen vlády Štefan Holý. Holý bol jedným zo šedých eminencií, osôb nesnažiacich vystrkovať príliš hlavu, no disponujúci mocou, nad ktorou by sa niektorým určite zatočila hlava. Za nie dlhú dobu, čo fungoval na pozícii podpredsedu vlády, sa venoval pozoruhodne dôkladne obstarávaniam, ktoré boli urobené v súvislosti so zriadením Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky
Šikovný Borisov chlapec obstarával nebytové priestory pre osem regionálnych pracovísk, IT systém a v princípe čokoľvek, čo sa za štátne peniaze obstarať dalo. Štefan Holý si za túto prácu chcel zriadiť honosné sídlo. Úrad vlády si na tento účel zabezpečil priestory v budove Park One na Kollárovom námestí v Bratislave. Holý mal v týchto priestoroch k dispozícii kanceláriu v rozmere 200 metrov štvorcových, čo nie je na takéto účely práve štandardné. K tomu si zaobstaral sekretárku s podozrivo „nízkym“ platom 6. 200 €. Určite ovládala viac, ako iba administratívne práce.
Keby polícia dôsledne preverila podmienky nájmu, niektoré osoby by zažili krušné noci. Jednou z nich by bol aj Július Jakab, bývalý vedúci Úradu vlády. Či sa tak stane, ukáže až budúcnosť. Čo je už teraz zvláštne, je skutočnosť, že stavebné práce súvisiace s týmito priestormi začali skôr, ako bola uzavretá nájomná zmluva. V tej dobe však všetko bolo zabezpečené a požehnané papalášmi.
I ministerstvo práce a sociálnych vecí skrývalo skutočnosti, nad ktorými sa zastaví rozum. Minister Krajniak, poverený vedením tohto rezortu sa tiež nevyhol netradičným praktikám. Krajniak je typickým príkladom hada, ktorý pri prípadnom neúspechu zvlečie kožu a zakotví v iných vodách. Dôležité je, aby našiel bezpečný prístav pre svoje nekalé konanie. To sa stalo i po týchto voľbách. Neúspech hnutia Sme rodina ho neodradil vo svojej neúnavnej práci. Tentoraz začal pracovať pod ochranou kresťanských konzervatívnych žurnalistov. Tých reprezentuje portál Štandard. To, že jeho predchádzajúci chlebodarca Boris Kollár neholdoval asketickému kresťanskému spôsobu života ho vôbec netrápi.
Minister práce a sociálnych vecí počas svojho pôsobenia v tejto funkcii udeľoval štatút registrovaného sociálneho podniku aj firmám, nespĺňajúcim potrebné požiadavky na takúto činnosť. Porušovanie zákona nebolo pre tieto inštitúcie ničím výnimočným. Bežnou praktikou bolo aj obchádzanie podmienok na získanie integračných príspevkov cez zamestnávanie dohodárov. Tu uvádzali iba desať odpracovaných hodín, pričom ich bolo v skutočnosti až dvestoštyridsať. Tým sa dopúšťali trestného činu neodvedenia poistného, no i subvenčného podvodu. Automaticky tak dochádzalo k deformácii trhu, pretože daným inštitúciám nemohli iné subjekty konkurovať.
Firmy, spolupracujúce s ministrom práce boli viac než úspešné. Ich medziročné zisky stúpli z niekoľkých desiatok tisíc až na desiatky miliónov. Štát im navyše podal ruku a pridal miliónové bonusy navyše. V nasledujúcom období to nebolo až také „hrozné.“ Zisky firiem, podporených Krajniakom stúpli „iba“ o viac, ako desať milión euro. Malou pozornosťou boli i nenávratné príspevky od štátu a konkurenčné výhody voči ostatným účastníkom trhu. Teória voľného trhu tu teda pokrivkávala.
Dobrí známi bývalého Štefana Krajniaka si však užívali i ďalších výhod. Konateľ spoločnosti AMG Security, s.r.o. Zvolen, pán Antalič, mal dostať pokutu za nedodržanie zmluvných podmienok. Dobré vzťahy s Hedvigou Machayovou mu zaistili akúsi formu imunity. Dôvodom je to, že pani Machayová má zasa dobré vzťahy s pánom Krajniakom. Doteraz však snahy o rozlúsknutie tejto kauzy v prospech spravodlivosti nedostali šancu na úspech.
V denníku Pravda môžeme nájsť informáciu o tom, že 19. februára 2020 zaútočil Tobias Rathjen zaútočil v holandskom meste Hanau na dva bary a zavraždil deväť ľudí. Čo je na tom zaujímavé? Ďalšou obeťou bola jeho matka. Potom spáchal samovraždu. Rathjen, ako uviedol nemecký týždenník Der Spiegel absolvoval profesionálny bojový výcvik v bratislavskej firme Tactical Combat Academy.
Konateľ firmy Tactical Combat Academy je pán Trojčiak. Tento však informáciu o bojovom výcviku Rathjena rezolútne poprel. Kde je problém? Tactical Combat Academy sa zaregistrovala v obchodnom registri v roku 2014. Dnes je premenovaná na Dukát, s.r.o. Takmer ihneď po incidente v Holandsku vznikla ďalšia firma. S rovnakým menom. V zmluve sa objavili iba drobné zmeny. Majiteľ a spolumajiteľ sú však totožné osoby. Rovnaký je i konateľ a predmet činnosti.
Spoločnosť Tactical Combat Academy bola založená tromi osobami. Pánom Pčolinským, Lipšicom a bývalým ministrom práce a sociálnych vecí, Krajniakom. Na túto skupinu ľudí sa síce nedá nájsť priame prepojenie... alebo predsa? V zmluve s firmou Vojenský technický a skúšobný ústav ZÁHORIE je osobou, ktorá túto zmluvu vybavovala je Martin Pčolinský, brat Vladimíra Pčolinského. Táto firma permanentne využívala priazeň Pčolinského, Lipšica a Krajniaka. Zrejme to bolo legálne. Zrejme nie.
Každý, kto chce získať zbrojný pas na území Slovenska musí mať potvrdenú bezúhonnosť, zdravotnú spôsobilosť a musí tiež absolvovať psychologické vyšetrenie. TCA, s.r.o. sa však takýchto nariadení držať nemusela. Môže tu dôjsť k „nedopatreniam“, keď tieto kurzy, najmä strelecké, môžu absolvovať i osoby bez slovenského občianstva, čo je vo všeobecnosti nezvykom. Tak sa stalo, že zbrojný pas získal aj Tobias Rathjen. O jeho zdravotnej spôsobilosti svedčia aj činy, ktoré spáchal v Holandsku.
Nie je vôbec nepravdepodobné, že nedbalosťou spoločnosti ovládanej Pčolinský, Lipšicom a Krajniakom prišiel k zbrojnému pasu psychopat z Nemecka.
Ak sa chcete stať Jamesom Bondom z civilu, čo by nemalo byť vôbec dovolené zákonom, stačí absolvovať kurz s názvom Spravodajské minimum. Je dostupný úplne každému. Ibaže to minimum také minimálne nie je. Na tomto kurze sa naučíte veci, ktoré vedia iba skutoční profesionáli, pôsobiaci napr. v SIS. Kto im dal na to povolenie? Opäť pán Pčolinský v spolupráci s Michalom Aláčom. Ten bol v týchto kurzoch i inštruktorom. Ak sa chcete naučiť sledovať, brániť sa voči sledovaniu, stačí sa obrátiť na ich osoby. Toto bolo možné iba v prípade výkonu v štátnej službe. Risk je zisk. A tu možno hovoriť o naozaj vysokých ziskoch. Činnosť sprostredkovaná pri inštrukciách je utajovaná a mali by ju ovládať iba členovia SIS. Tým pádom je jasné, že tu ide o nelegálne podnikanie. Je iróniou že tu policajti a agenti SIS učia zákazníkov, ako bojovať proti policajtom a agentom. Profit je zasa prvoradý a bezpečnosť obyčajných ľudí nemiestna.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!