Deti môžu do istej miery experimentovať, ale to musí mať isté limity. Limity sa berú ako isté obmedzenie, niečo, čo je v rozpore s toleranciou a rešpektom. Ale hranice dávajú aj pocit bezpečia, vysvetľuje psychológ.
Detský psychológ Jan Kulhánek: Zvyšuje sa hlavne naliehavosť prípadov. Dievčatá trpia častejšie.
Nielen terapeuti a psychológovia, ale aj učitelia si všímajú, že v poslednom čase sa zvyšuje naliehavosť prípadov, ktoré súvisia so sebapoškodzovaním. Zvlášť nebezpečné sú myšlienky na samovraždu. Štúdia Národného ústavu duševného zdravia v Českej republike, ktorá vzbudila veľkú pozornosť, ukazuje, že až 40% deviatakov vykazuje známky stredne ťažkej až ťažkej depresie. Častejšie ide o dievčatá. Psychológ je toho názoru, že dievčatá majú počas dospievania väčšiu záťaž a musia sa vyrovnávať so zmenami, ktoré u nich nastávajú. V súčasnosti pribúdajú vyhrotené vzťahy medzi rodičmi a deťmi , viac rodín hlási krízu aj v súvislosti s tým, čo sa tu deje za posledné roky. Dievčatá pociťujú veľkú mieru neistoty a nespokojnosti so sebou. Neistota vyplýva často z toho, že majú negatívne reakcie od rodičov. Keď teenageri cítia, že sú akceptovaní a prijímaní, pridá im to na pokoji a sebaistote.
Veľkým problémom súčasnosti sú sociálne siete, pretože dospievajúci a hlavne dievčatá sa majú tendenciu porovnávať. Pridať sa môže i tlak zo strany školy. A hlavne- čím viac sme my, dospelí neistí, nervózni, bojíme sa a máme výhrady k tomu, ako sa dieťa oblieka, stravuje, tým viac ho zneisťujeme.
Psychológ vraví, že mladý človek nemusí začať so sebapoškodzovaním preto, že si chce ublížiť a trápi sa, ale preto, že experimentuje so svojím telom. Vidí, že to robí niekto z vrstovníkov, tak to chce skúsiť .
Najčastejšie ide o škriabanie, porezanie alebo popálenie. Cieľom je spôsobiť si bolesť. Deti, ktoré sú depresívne sa tým vlastne trestajú. Alebo ak majú pocit prázdnoty, chcú si vyvolať nejaký pocit, prípadne majú potrebu napodobňovať spolužiakov. Variantov je plno.
Nemusia , ak dieťa napríklad nosí dlhé rukávy , pretože najviac sa poškodzujú práve ruky alebo nohy. Ale sú aj takí, ktorí tým volajú o pomoc a dúfajú, že niekto na to časom príde a začne sa zaoberať ich situáciou.
Psychológ vraví, že existujú dva vrcholy v ľudskom živote , keď sa človek pokúša o samovraždu. Jeden je okolo 15 roku a druhý v seniorskom. V 15.tom je hodne pokusov, našťastie úspešnosť nie je veľká.
Najlepšie je s deťmi hovoriť od malička adekvátne k veku. V puberte je už neskoro začať. Ak nám dieťa dôveruje , zverí sa, ale nesmie mať pocit, že je na výsluchu. V depresii sa dieťa viac uzatvára , je viac protivné , lebo depresia nie je len smútok, ale i zlosť , napätie. To badať častejšie u chlapcov, dievčatá zase viac smútia. Problém je, ak dieťa stráca záujem o koníčky, má problémy so spánkom, s jedlom, zhorší si prospech v škole.
Keď niekto hovorí o samovražde, tak je hodne nahnevaný alebo smutný. U detí je čistá manipulácia skôr výnimočná, takže ju netreba podceňovať . Dieťa treba uistiť, že ho berieme vážne, že problém s ním chceme riešiť. Samozrejme, potrebné je vyhľadať čím skôr odbornú pomoc.
Svet sa dnes vyvíja rýchlejšie , ale stále je to o tom, ako deti vychovávajú rodičia. Za posledných 50 rokov sa mení fungovanie rodiny , sú rodiny moderné, autoritatívne alebo také, kde sa ani nevychováva. A aj dospelí majú pocity neistoty, nemajú čas na svoje deti, v tom je problém. Mladá generácia môže byť precitlivená práve z týchto dôvodov.
Moderné je dávať si dnes nálepky ako nebinárny , fluidný, transgender. Dlhodobo je zmapovaná adolescentná kríza , bežné pochybnosti dieťaťa sa v súčasnosti ešte viac vyhrotili. Jednou z foriem krízy je i kríza identity. Deti trpia neistotou, či v úlohe, do ktorej sa narodili, uspejú. V minulosti sa o tom nehovorilo a odrazu spoločnosť zmenila pohľad. Deti vlastne dostali taký vejár možností , ktorý hovorí že je normálne o sebe pochybovať, môžeš sa zaradiť k transgender, fluidným, nebinárnym a to je normálne. Zbaví ťa to úzkosti, a to je dobre. Lenže pozor! U adolescentov sú pochybnosti len prechodné a keď sa zaškatuľkujú do nejakej škatuľky, je problém dostať sa z nej von.
V USA sa vedú diskusie o tom, či sa môže dieťa preoperovať bez súhlasu rodičov. Toto psychológ jednoznačne odmieta. Na zásadné zmeny by v prípade potreby malo prísť až v dospelosti. Deti môžu do istej miery experimentovať , ale to musí mať isté limity. Bojíme sa limitovať , lebo to berieme ako obmedzenie, niečo, čo je v rozpore s toleranciou a rešpektom. Ale hranice dávajú aj pocit bezpečia, vysvetľuje.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik