Pripomíname si 34. výročie Nežnej revolúcie
17 | 11 | 2023 I Diana Zaťková

Násilný zásah poriadkových síl proti povolenej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe odštartoval udalosti, ktoré viedli k definitívnemu pádu komunistického režimu v Československej socialistickej republike (ČSSR). Označujú sa tiež ako Nežná revolúcia. Od jej začiatku v piatok 17. novembra uplynulo 34 rokov, píše portál noviny.sk.

"Nežná revolúcia bola významným medzníkom slovenských dejín. Priniesla pád normalizačného režimu a otvorila cestu k transformácii totalitného komunistického Československa na právny a demokratický štát. Umožnila vznik samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a jej neskoršiu integráciu do európskych politických štruktúr," skonštatoval historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 – 1990).

Už od roku 2001 je 17. november štátnym sviatkom a slovenská verejnosť si ho pripomína pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu. Zároveň je Medzinárodným dňom študentstva, čo odkazuje na tragické udalosti zo začiatku 2. svetovej vojny – konkrétne na pražskú demonštráciu 28. októbra 1939, ktorej účastníci si pripomenuli 21. výročie vzniku Československej republiky.

Počas demonštrácie bol zabitý pekár Václav Sedláček, študent Jan Opletal utrpel ťažké zranenia, ktorým podľahol 11. novembra. Jeho pohreb o štyri dni neskôr prerástol do protestu proti nemeckej okupácii. V noci na 17. novembra prebehlo masové zatýkanie študentov, deväť z nich bolo popravených, viac než 1 000 študentov odvliekli do koncentračných táborov. Nacisti tiež nariadili zatvoriť české vysoké školy na území Protektorátu Čechy a Morava.

V roku 1941 aj na podnet československej exilovej vlády vyhlásila Medzinárodná študentská rada v Londýne 17. november za Medzinárodný deň študentstva. Zhromaždenie na počesť Opletala a ďalších obetí nacistického teroru v roku 1989 sa konalo v období silnejúcich verejných vystúpení proti komunistickej totalite. Samotní organizátori uviedli v pozvánke: "Nechceme len pietne spomínať na vtedajšie tragické udalosti, ale chceme sa aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy, za ktoré ich účastníci obetovali svoje životy. Pretože aj dnes sú tieto ideály vážne ohrozené..."

Akcia sa začala popoludní v areáli Univerzity Karlovej na pražskom Albertove. Potom sa študenti vydali na pochod na Vyšehrad po schválenej trase, po ktorej v roku 1939 kráčali aj účastníci Opletalovho pohrebu. Potom sa však sprievod vydal neplánovane do centra Prahy. Tisícky účastníkov zamierili k Národnému divadlu a na Národnú triedu. Tu bezpečnostné zložky demonštrantom prehradili cestu, začali ich zatýkať a surovo biť. Počas zásahu bolo zranených takmer 600 ľudí. Keď sa správy o ňom rozšírili, študenti a herci vstúpili do štrajku. K rozhorčeniu prispela fáma, že bol počas policajnej akcie zabitý študent Martin Šmíd, keďže svedkovia videli ležať na zemi bezvládne telo. V skutočnosti išlo o príslušníka Štátnej bezpečnosti Ludvíka Zifčáka, ktorý podľa záverov vyšetrovacej komisie pri potýčke skolaboval.

Ku Dňu boja za slobodu a demokraciu sa koná viacero pietnych spomienok
Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu sa v piatok koná viacero pietnych spomienok. Výročie Nežnej revolúcie si pripomenú aj traja najvyšší ústavní činitelia. Prezidentka Zuzana Čaputová si odkaz sviatku pripomenie pri pamätníku Brána... Čítať ďalej
17 | 11 | 2023 | Diana Zaťková/TASR

V Bratislave vzniklo občianske hnutie Verejnosť proti násiliu, v Prahe Občanské fórum. Najvyšší komunistický predstaviteľ Miloš Jakeš 24. novembra odstúpil. V ten istý deň tiež Slovenská televízia odvysielala prvú televíznu diskusiu so zástupcami študentov aj protagonistami občianskych zhromaždení Milanom Kňažkom a Jánom Budajom. Silnejúce masové protesty vyústili do generálneho štrajku 27. novembra 1989. O dva dni Komunistická strana Československa zrušila svoj mocenský monopol – federálny parlament vypustil z ústavy články, ktoré definovali vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti.

Havel, Dubček, foto: TASR

Zároveň predstavitelia vznikajúcej opozície rokovali so zástupcami komunistickej moci. Po prvom neúspešnom pokuse vymenovať vládny kabinet s účasťou nestraníkov napokon 10. decembra prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom a odstúpil z funkcie.
Následne sa 28. decembra 1989 stal Alexander Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia a o deň neskôr poslanci zvolili za československého prezidenta Václava Havla.

ODPADNETE! Demokracia podľa Matoviča: MNOHÉ OKRESY VOLIA DEBILNE! (VIDEO)
Matovič opäť urazil celé Slovensko! Líder hnutia Slovensko si opäť nedával servítku pred ústa. V priestoroch parlamentu pre médiá vyjadril svoj názor o Slovákoch, ktorí nevolili podľa jeho gusta. Ako to spravil ukazuje aj zostrih videa z... Čítať ďalej
17 | 11 | 2023 | Diana Zaťková

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik