Jedny z najstarších talianskych novín, významný liberálny denník La Stampa, ma požiadal o rozhovor o povolebnej situácii na Slovensku. Vyvracal som v ňom niektoré mýty, ktoré o našej vlasti šíria ľudia zo slovenských médií a politických think-tankov. Pochválil sa tým na sociálnej sieti historik a politický analytik Eduard Chmelár.

Príspevok Eduarda Chmelára prinášame v plnom znení.

Presne tak, keď im informácie dodávajú indivíduá ako Šimečka, Mesežnikov či Vašečka, ľudia sa až čudujú, čo si o Slovensku svetová tlač navymýšľa. Mnohí o tom nevedia, ale práve takto sa to robí. Ľudia sa napríklad dopočujú, že vplyvné Fiancial Times uvádzajú, že Zuzana Čaputová je štátnička, ktorú nám závidí celý svet – len pri tom zabudli na taký malý detail, že ten článok písal istý spolupracovník zo Slovenska...

Podobne voľakedy Pavel Tigrid vyrábal z exilu články v svetovej tlači, ktoré urobili z Václava Havla „svetoznámeho dramatika“, hoci ho vtedy poznal len málokto a o jeho umení znalci dosť pochybovali...

Preto som rád, že napriek demagogickému titulku a výraznému skracovaniu mojich odpovedí priniesol taliansky denník to podstatné a jeho čitatelia tak majú možnosť zoznámiť sa aj s iným pohľadom na situáciu v Slovenskej republike, než je ten, s ktorým ho denno-denne kŕmia slovenské médiá hlavného prúdu. Rozhovor vám prinášam v plnom pôvodnom znení:

ROZHOVOR PRE DENNÍK LA STAMPA

● Ako je možné toto vzkriesenie Roberta Fica?

- Je to celkom jednoduché. Vlády v predchádzajúcom volebnom období zničili ekonomiku Slovenska tak dramaticky, že slovenskí voliči prestali byť citliví na korupciu a žiadali, aby sa vlády ujal ktokoľvek, kto vie riadiť štát. Nie je to však len o ekonomike. Európa trestuhodne prehliadala, že vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera výrazne oslabili právny štát. Sloboda prejavu bola oklieštená, niektoré kritické médiá boli zakázané, politicky nepohodlní ľudia boli prepustení z práce alebo sa im vyhrážali smrťou. Na Slovensku vládol strach, tieto praktiky ľuďom čoraz viac pripomínali obdobie takzvanej normalizácie za komunistického režimu, no Brusel sa tváril, že nič nevidí a naďalej podporoval vládu, ktorá poslušne zbrojila. A európskym elitám to stačilo.

● Je to náhoda, že po toľkých kauzách dali voliči Robertovi Ficovi šancu ešte raz alebo je za tým niečo viac?

- V žiadnom prípade to nie je náhoda. On si to celé poctivo odpracoval, presvedčil ľudí, že sa poučil a že im stále má čo ponúknuť. A ten výber bol taký žalostný, že ešte aj voliči maďarskej národnosti, ktorí tradične volia maďarskú etnickú stranu, po prvý raz volili v týchto voľbách radšej toho „nenávideného“ Fica, lebo bol je pre nich väčšou záruka stability. Robert Fico je výnimočne talentovaný politik a čoraz viac sa ukazuje, že aj na európske pomery. Pozrite sa, ako všade padajú ľavicové vlády, akú depresívnu krízu politických kádrov prežívame. On stále vie, ako osloviť voliča, ako si ho vážiť a rešpektovať. To je umenie, ktoré by sa od neho mohli mnohí učiť. Je to síce vzhľadom na jeho kauzy z minulosti veľmi krehká dôvera, ale táto situácia je unikátna a je len na ňom, či si túto politickú milosť zaslúži.

● Aké je jeho pozadie a úloha v predchádzajúcich škandáloch?

- Robert Fico je bezpochyby politicky zodpovedný za rast korupcie a odklon od sociálnodemokratických hodnôt v predchádzajúcom období, ale celkovo sa jeho negatívny vplyv preceňuje a zneužíva. Vysvetlím to na dvoch príkladoch. Celkový majetok oligarchov sa počas tzv. "antikorupčných vlád" Igora Matoviča a Eduarda Hegera viac ako zdvojnásobil. Predchádzajúca mocenská garnitúra uväznila niekoľkých politických nominantov strany Smer, väčšinu z nich však musela prepustiť na slobodu. Moc oligarchie však oslabená nijako nebola, skôr naopak. No a po druhé, bývalý premiér Matovič, prezidentka Čaputová a médiá hlavného prúdu obviňovali Roberta Fica zo zavraždenia novinára Jána Kuciaka. To je však hrubá manipulatívna lož. Je to podobná demagógia, akoby predchádzajúcu vládu obvinili zo zavraždenia dvoch gayov, lebo to bol Eduard Heger, kto bol vtedy pri moci. To je však absurdné.

● Bol proruský pohon pre tieto voľby taký dôležitý, alebo ho západní komentátori prehnali?

- Bolo to jednoznačne prehnané až hysterické. Bol to podobný hon na bosorky ako vymyslená aféra Russiagate v Spojených štátoch. Bohužiaľ, západní novinári počúvali len marginálnu časť politického spektra, ktorá strašila, že ak sa Smer vráti k moci, Slovensko vystúpi z EÚ a NATO a všetci mladí ľudia, umelci, vedci a intelektuáli emigrujú. Ako vidíte, nič také sa nestalo a tí, ktorí takéto nezmysly šírili, sa nedostali ani len do parlamentu. Robert Fico je pragmatický politik, ktorý sa správa lojálne k EÚ, ale doma počúva to, čo si myslia slovenskí voliči. Keby Brusel viac počúval obavy krajín, ktoré susedia s Ukrajinou, možno by bol bližšie k mierovému riešeniu.

● Aké boli hlavné heslá strany v týchto voľbách?

- Suverénna zahraničná politika, obnovenie demokracie a silný sociálny štát.

● Aký je ideový profil Smeru, aké sú hlavné rozdiely medzi Smerom a ostatnými sociálnodemokratickými stranami Európy?

- Smer nie je typickou ľavicovou stranou, ale takou nie je ani Hlas. V ekonomickej a sociálnej rovine má síce výrazné ľavicové prvky, ale v oblasti ľudských práv je skôr konzervatívny. Z politologického hľadiska je ľavica na Slovensku mŕtva, ale v Európe na tom nie je o nič lepšie. Pozastavenie členstva v Strane európskych socialistov považujem za nespravodlivé. Ja poznám PES veľmi dobre, viem, aké obrovské rozdiely sú medzi jednotlivými členskými stranami, takže si nemajú navzájom čo vyčítať. Je zvláštne, že PES nikdy nevylúčil stranu, ktorá presadzovala s pravicou neoliberálne ekonomické reformy, ktoré zničili sociálny štát. Ale šikanuje Smer za to, že sa spojil s nacionalistami, s ktorými sa na posilnení sociálneho štátu dá dohodnúť. Európska ľavica je v historickej kríze, ktorá ju môže zničiť, preto by sa mala navzájom viac počúvať, a nie falošne moralizovať.

● Aký je váš názor na voľby, ktoré budú na Slovensku o rok?

- Ak máte na mysli prezidentské voľby, všeobecne sa očakáva, že to bude v konečnom dôsledku súboj medzi bývalým ministrom zahraničných vecí Ivanom Korčokom a súčasným predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim. Keďže sú však obaja politicky veľmi podobní (Ivan Korčok je pravicový liberál a Peter Pellegrini ľavicový liberál), nebudem sa čudovať, keď do tohto súboja vstúpi nejaká výrazná konzervatívna osobnosť.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik