Advokát JUDr. Marián Maholányi z advokátskej kancelárie Weis & Partners sa pozrel na kauzu ministerstva vnútra a oznamovateľov protispoločenskej činnosti pod názvom "Právomoc súdov civilných a/alebo správnych súdov vo veciach služobných pomerov"

Spor vidí takto:

Nedávno bola medializovaná informácia, že v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cpr/2/2023 Mestský súd Bratislava IV vydal neodkladné opatrenie, ktorým v podstate prikázal žalovanému (Ministerstvo vnútra SR ), aby sa zdržal uplatňovania organizačného opatrenia a personálnych rozkazov, ktorými, zjednodušene povedané, žalobcu t.j. I. viceprezidenta PZ Prezídia Policajného zboru, preložil na inú funkciu a zrušil pôvodnú funkciu (ďalej aj ako „Neodkladné opatrenie súdu“).

Pri Neodkladnom opatrení súdu, Mestský súd Bratislava IV toto rozhodnutie vydal ( zákon ukladá lehotu, aby súd rozhodol o neodkladnom opatrení do 30 dní od doručenia návrhu súdu ) a to do 9 dní od doručenia návrhu žalobcu. Samotnú skutočnosť, že súd rozhodol o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v medziach tejto zákonnej 30-dňovej lehoty vnímam za pozitívnu, nakoľko súd nemusí a ani by nemal vždy „čakať“ na posledný deň.

Účelom tohto článku však nie je posudzovať vecnú ne/správnosť Neodkladného opatrenia súdu ako takého, ale poukázať na závažné systémové rozdiely v prístupe súdov v obdobných veciach týkajúcich sa služobných pomerov.

Nižšie poukážem na rozdiely, s ktorými sme sa v rámci výkonu advokácie stretli vo veciach služobných pomerov.

Vo veci vedenej pod sp. zn. B1-20C/10/2022 sme zastupovali žalobcu/profesionálneho vojaka, ktorý sa domáhal neodkladného opatrenia, ktorým by v podstate súd zakázal žalovanému ( Ministerstvo obrany SR ), aby od žalobcu vyžadoval podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. O tomto návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z 25.01.2022 rozhodol súd až dňa 25.10.2023. Čiže o rok a 10 mesiacov. Celkom zjavne sa v tomto našom prípade prekročila zákonná lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pritom z návrhu bolo zrejme, že v konkrétnom prípade hrozí závažna ujma na zdraví v horizonte niekoľkých týždňov.

V inej veci vedenej pod sp. zn. 15Cpr/2/2022, kde sme tiež zastupovali profesionálneho vojaka na strane žalobcu a podávali návrh na vydanie neodkladného opatrenia  a Ministerstvo obrany SR bolo na strane žalovaného, tak vec skončila až na Najvyššom súde SR ( nakoľko sme boli rovnako ako vo vyššie uvedenom medializovanom súdnom spore toho názoru, že neexistuje iný účinný a rýchly prostriedok ochrany práv žalobcuako neodkladné opatrenie ), kde tento dovolací súd uviedol, že „Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva /…/ podmienky na rozhodovanie o neodkladnom opatrení splnené boli (procesne) /…/ avšak úspešnosť návrhu žalobcu nebolo možné priznať a vydať neodkladné opatrenie, pretože základ tvoria nároky z verejného práva, ktorým procesnú ochranu zabezpečuje správne súdnictvo inštitútmi, ktoré upravuje, a nie civilné súdnictvo“[1].        

Inými slovami, Najvyšší súd SR v podstate uviedol, že vo veciach služobných pomerov, civilný súd ( t.j. napríklad aj Mestský súd Bratislava IV, ktorý vydal neodkladné opatrenie vo vyššie uvedenej medializovanej veci ) môže resp. aj musí rozhodovať o návrhoch na vydanie neodkladného opatrenia, avšak rozhodnúť o ňom v podstate môže iba tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne, nakoľko vec má verejnoprávnu povahu, a preto sa mal žalobca – osoba v služobnom pomere domáhať svojej ochrany prostredníctvom správneho súdneho konania.  Tu v podstate Najvyšší súd SR potvrdil jeho predchádzajúcu rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej  nemožno Neodkladným opatrením brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci[2].

Je otázne, aký má význam takéto právne chápanie veci pre potreby praktického života a či nie je tým v podstate upreté základné právo na prístup k súdu, keďže správne súdy nepoznajú inštitút neodkladného opatrenia. Správne súdy poznajú len inštitút „priznania odkladného účinku správnej žalobe“, ktorý je ale iným a podstatne menej „flexibilným“ inštitútom. Najvyšší správny súd k tomuto uviedol, že „Správny súdny poriadok neupravuje ani neodkladné opatrenie, ani podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené.“[3]

Ak ale má právo platiť pre každého rovnako, a teda ak máme uplatniť aj vo vyššie uvedenej medializovanej veci tento dlhodobo udržiavaný právny názor najvyšších súdnych autorít, tak potom existuje len jedno jediné procesné riešenie a to také, že civilný súd vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne, nakoľko nemá právomoc zasahovať svojou činnosťou do výkonu právomoci ostatných orgánov verejnej moci.

V tejto súvislosti je ale vhodné doplniť, že ( nebolo to síce výslovne uvedené v Neodkladnom opatrení ), zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako „Zákon“) bola do Slovenského právneho poriadku transponovaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 zo 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej aj ako „Smernica“). To znamená, že pre právne správny výklad Zákona je nevyhnutné prihliadať aj na obsah a účel Smernice resp. vykladať tento Zákon „eurokonformným“ spôsobom. Táto Smernica v čl. 19 prikazuje členským štátom prijať „všetky potrebné opatrenia“, ktorými sa zakážu tzv. „odvetné opatrenia“, pričom podľa ods. 108 preambuly Smernice má byť táto ochrana účinná.

Podľa čl. 21 ods. 6 Smernice musia mať oznamovatelia protispoločenskej činnosti podľa potreby prístup k nápravným opatreniam proti odvetným opatreniamvrátane predbežného opatrenia až do ukončenia súdneho konania, a to v súlade s vnútroštátnym právom.  

Za odvetné opatrenie (aj podľa Zákona) sa považuje napr. to, ak nahlasujúca osoba/oznamovateľ protispoločenskej činnosti bol „preradený na nižšiu pozíciu“  alebo bola jeho činnosť bola „pozastavená“.  

Z vyššie uvedených ustanovení Smernice ( ktorej lehota na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva už uplynula, a teda možno uvažovať o jej právnej záväznosti a teda o jej priamej vertikálnej účinnosti – tzn. že vo vzťahu k štátnym inštitúciám môžu dotknuté osoby namietať jej záväznosť ak priznáva viac práv  ) je nutné dospieť k tomu, že pokiaľ má oznamovateľ neustále priznaný status „oznamovateľa“ protispoločenskej činnosti podľa Zákona, tak má právo na účinnú ochranu pred odvetnými opatreniami a to v podmienkach Slovenskej republiky poskytuje len inštitút neodkladného opatrenia, ktorý patrí do pôsobnosti civilných (nie správnych) súdov.

Treba ale v závere uviesť, že aj podľa Európskeho práva, ako aj podľa Slovenského vnútroštátneho práva, platí princíp „zákazu zneužitia práva“ v zmysle ktorého „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu“ ( viď napr. čl. 5 Civilného sporového poriadku alebo čl. 54 Charty základných práv EÚ ). To znamená, že ak bol nejakej osobe priznaný status „oznamovateľa“ protispoločenskej činnosti, a tento status jej zjavne nemal byť priznaný, a bol teda Zákon zneužitý, tak náš právny poriadok takémuto oznamovateľovi protispoločenskej činnosti a priorineposkytuje právnu ochranu hoci mu aj bola formálne priznaná. Hodnotiť to, či bolo alebo nebolo napr. v tu uvedenej medializovanej veci zjavne zneužité právo už ale prináleží príslušným súdom, či orgánom činným v trestnom konaní.  

JUDr. Marián Maholányi, advokát       

Weis & Partners

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik