V osemdesiatych rokoch ZSSR podporoval západných „mierákov“, dnes mu slúžia „chcemmierovia“ (v češtine lepšie znejúce "chcimírové", pozn. red.), ktorí rečami o mieri spochybňujú podporu Ukrajine. K tomuto záveru došlo Centrum proti hybridným hrozbám (CHH) českého Ministerstva vnútra. Rakušanovo ministerstvo vnútra si týmto „strašiakom do kapusty“ pomýlilo temnú stranu „studenej“ či „hybridnej“ vojny a legitímny vnútropolitický boj, odkazuje analytik Štěpán Kotrba.
Text s týmto názvom sa objavil na webe ministerstva vnútra ako analýza vypracovaná Centrom proti hybridným hrozbám. Autori uznávajú, že mier a bezpečie je vytúženým cieľom demokratickej spoločnosti. „Tvárou v tvár hrozbe vojenskej agresie však pacifizmus môže fungovať priamo kontraproduktívne, pričom v takých momentoch je racionálne sa pýtať, v koho prospech volanie po mieri reálne pôsobí,“ varuje centrum, založené ministrom Chovancom.
Nasleduje výklad, že Rusko má so zneužívaním „mierového naratívu“ skúsenosti už z doby ZSSR. „V čase studenej vojny Sovietsky zväz financoval vo veľkom západné mierové hnutia a stál za vznikom World Peace Council, čo je údajne nezávislá medzinárodná organizácia, ktorá však bola už od svojho vzniku silne ovplyvnená vtedajšími komunistickými štátmi,“ vysvetľuje vnútro. Mierové hnutie bolo v prvej polovici osemdesiatych rokov jedným z významných politických faktorov západnej politiky.
Analytik Štěpán Kotrba odpovedá na otázku českých Parlamentných listov k argumentácii Centra proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra, ktoré opisuje úsilie o mier na Ukrajine ako službu ruskému propagandistickému naratívu a odkazuje už na prax niekdajšieho ZSSR.
Ako možno toto vnímanie mieru ako nástroja nepriateľa vysvetliť v situácii, keď sa čoraz častejšie hovorí o potrebe začatia rokovaní a hľadaní politického kompromisu? Čo podľa vás dva roky tohto výkladu, že mier je nástroj nepriateľa, urobilo so spoločnosťou a jej pohľadom na Ukrajinu a Rusko?
Ministerstvo vnútra má pravdu, že uprostred studenej vojny nielen ZSSR, ale všetky štáty socialistického bloku podporovali „boj za mier“, na Západe vo forme mierových „grassroots movements“, najmä v krajinách, v ktorých bola silná ľavica – v Británii, Taliansku, Francúzsku, Španielsku. Áno, Socialistická internacionála i komunistické hnutie sú organizácie politické a medzinárodné, zdieľajúce nielen idey, ale aj skúsenosti s ich presadzovaním, financovaním a organizáciou. Pomáhajú si.
Rovnako funguje aj európska a svetová pravica – taktiež financuje a zdieľa taktiky boja s ľavicou. Teroristická School of the Americas školiaca 60 tisíc guerillových bojovníkov a teroristov z 22 krajín Latinskej Ameriky, francúzsky Plan Bleu či talianska slobodomurárska lóža Propaganda Due alebo sieť Gladio, vybudovaná talianskou tajnou službou SIFAR so štábom NATO SHA historickým dôkazom.
Áno, v čase studenej vojny Sovietsky zväz (a ďalšie krajiny socialistického tábora) financovali niektoré západné študentské a mierové hnutia či niektorých ich aktivistov a stáli za vznikom World Peace Council. Rovnako ako stáli za vznikom Medzinárodného zväzu študentstva. Dokonca podporovali aj niektorých ľavicových politikov Veľkej Británie či protijadrový Greenham Common Women's Peace Camp, protestujúci proti skladovaniu riadených striel. V ZSSR existoval v tom čase Trust pre nastolenie dôvery medzi ZSSR a USA ...
Väčšina týchto západných antisystémových aktivít ale vznikala z autentického odporu k americkému rasizmu (hnutiu za práva černochov), odporu k imperialistickým vojnám - ku kórejskej alebo vietnamskej vojne (beat generation, hippies, psychedelické hnutie Timothy Learyho, Seneca Women's Encampment Justícia a ďalšie), z potreby rovnoprávnosti pohlavia (ideovo rôzne organizácie feministického hnutia).
Populárny v Európe bol kultúrny marxizmus a existencializmus, a to nielen na francúzskych univerzitách. Výučba „liberálnych vied“ vrátane marxizmu na západoeurópskych univerzitách tvorí prevažujúcu „revolučnú“ názorovú miliu dodnes. Tieto všetky aktivity podrývali a dodnes podrývajú imperialistický militarizmus uprostred dlhotrvajúceho súperenia medzi dvoma geopolitickými blokmi. Dodnes platia vtedajšie slávne heslá Make love, not war, Make love, not money, Let your minds be free, Give peace a chance, Peace & Love. Dodnes platí, že Moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého. Dodnes platí sila kvetov.
Nikto nemusel aktivistov platiť. A nikto ich za organizovanie demonštrácií ani neplatil, rovnako ako nikto neplatil festival Woodstock.
Áno, nejedna ľavicová politická organizácia dlhodobo vystupuje proti NATO, do ktorého sme boli vtlačení v roku 1999 ľavicovou vládou Miloša Zemana bez toho, aby sme sa mohli vyjadriť v referende. Dokonca aj vtedajší minister zahraničia a vtedajší podpredseda vlády Ján Kavan, ktorý sa v Bruseli pýtal pri slávnostnom vstupe, či sa dá z NATO aj vystúpiť, je dnes na čele mierovej iniciatívy.
Byť proti NATO alebo podpísať vyhlásenie „Mier a spravodlivosť“ ešte neznamená schvaľovať vojnu Ruska s Ukrajinou. To je škaredá manipulácia ministerstva vnútra. Rovnako ako kritika neonacistov, banderovských fašistov a extrémnych nacionalistov na Ukrajine, ktorí zapríčinili krvavý Majdan v Kyjeve či upálenie ľudí v Odese, neznamená automatickú afinitu k Putinovi. Byť antifašistom je povinnosť k odkazu dedov, ktorí bojovali proti fašizmu.
Videné optikou súčasnej vojny v Gaze, byť pre mier neznamená schvaľovať masaker, ktorý usporiadal Hamas. Znamená to vážiť si každý ľudský život, ako palestínsky, tak židovský. Ako ruský, tak ukrajinský.
Rovnako ako zakladateľ Lechi Avraham Stern, hovorím, že už nikdy nebudeme ako ovce. Ako ovce šli Židia do transportov. Tí, ktorí prežili, svoju pokoru ľutovali. Dnes sa Židia bránia a obrana protiútokom je legitímna.
Kto vypustí 5000 rakiet za deň na nič netušiacich civilistov a ak zmasakruje stovky tancujúcich detí, si nezaslúži mier ani zľutovanie a ešte jeho vnuci budú ľutovať. Hamas nemôže mať v Gaze politickú budúcnosť. Rovnako ako Vladimír Ze'ev Žabotinský si myslím, že iba silná a nemilosrdná židovská armáda zaistí židovský štát.
Rovnako si myslím, že hypotetická hrozba závislosti na ruskom plyne a chamtivé európske sľuby Ukrajine stáli pri koreňoch dnešnej vojny Kyjeva. Ten konflikt začal pri vyjednávaní s Tymošenkovou a jazykovými zákonmi, nie až zvrhnutím Janukovyča a nie až „špeciálnou operáciou“ ruskej armády.
Podľa môjho názoru Ukrajina nemá šancu – ani vojenskú, ani ekonomickú, ani politickú. Ani Európa nemá šancu zaobísť sa bez lacného ruského jadrového paliva, plynu a ropy, pretože všetky ostatné varianty budúcnosti európskeho priemyslu sú o stupienok drahšie a znemožnia Európe konkurovať na svetovom trhu.
Navyše – a v tom sa zhodujem s mierovými aktivistami – dodávky zbraní a streliva znamenajú iba predlžovanie zabíjania a viac mŕtvych. Na rozdiel od Jána Kavana, prof. RNDr. Václava Hořejšího, CSc. alebo PhDr. Mateja Stropnického mi to nevadí. Termín denacifikácie a demilitarizácie sa bez mŕtvych nezaobíde. Neobišiel sa na sklonku II. svetovej vojny, nezaobíde sa teraz. Ideológovia pluku Azov nemajú politickú budúcnosť rovnako ako Hamas.
Rusko má rádovo väčšie arzenály aj zbrojno-výrobné kapacity, rádovo odolnejšiu ekonomiku, rádovo väčšie personálne možnosti viesť vojnu k porážke ukrajinského režimu. Navyše existuje väčšina z 15 miliónov bojaschopných ukrajinských mužov, ktorí nebojujú a bojovať za banderovské ideály nechcú.
Výsledkom bude ekonomicky zdecimovaná, na desiatky rokov ožobračená Ukrajina, premenená na cintorín hrdzavejúcich západných tankov, bez prístavov a prístupu k moru, bez odbytu svojho obilia, bez fungujúceho priemyslu, ktorá bude tvoriť cordone sanitaire medzi Ruskom obráteným k Číne a Indii a schudobnenou a vyčerpanou Európou, kam budú prúdiť ekonomickí utečenci. O ukrajinské obilie bez ukrajinských prístavov a flotily lodí nikto nestojí, o záplavu ukrajinských gastarbeiterov tiež nie.
To nie je z mojej strany fandenie ruskému imperializmu, to je strednodobá triezva vojenská a geopolitická analýza. Podmienky ukončenia vojny a povojnového usporiadania nebude klásť Zelenský ani Leynová, ale Putin. To je cynická realita krokov, do ktorých sa európski politici nechali pred rokmi zlákať a ktoré mali vtedy podporu ako euroľavice, tak europravice.
Rakušanove ministerstvo vnútra si týmto „strašiakom do kapusty“ pomýlilo temnú stranu „studenej“ či „hybridnej“ vojny a legitímny vnútropolitický boj, ktorý aj v demokracii môže byť dosť ostrý a špinavý.
Túto vládu podporuje najmenej ľudí v histórii. Ona nepotrebuje nepriateľa, ani opozíciu. Vystačí si sama. Jednotlivé kroky vlády či kriminálne kauzy v nej zhromaždených politických strán sklamali už toľko bývalých voličov, že by som sa čudoval, keby v nasledujúcich voľbách niektoré strany prekročili päťpercentný prah pre vstup do parlamentu.
Server na internete, prevádzkujúci protivládne médium, dnes môže vlastniť ktokoľvek. Ekonomicky je to v silách jednotlivca alebo malej skupiny aktivistov, ktorí toto médium budú podporovať. Technologicky to dnes zvládne maturant. Takto občiansky existuje niekoľko ľavicových a antisystémových serverov. Putina nepotrebujú.
A my môžeme na záver skonštatovať iba jedno: Vďaka za výsledok predčasných parlamentných volieb na Slovensku! Vďaka za ukončenie prenasledovania tzv. "chcimírov", vďaka za triezvejší pohľad na vec novej slovenskej vlády, vďaka za to, že máme vládu, ktorá už slepo nezdieľa podobný naratív ako tá v Česku. Jednoducho, vďaka za každý nový deň, keď vláda svojich občanov s iným názorom nenazýva opicami, dezolátmi, stádom paviánov, či sviňami v ľudskom tele. Vďaka za každý nový deň bez minulej vlády. Opozíciu už nejako prežijeme.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik