Dušan Jarjabek (Smer-SSD) v NR SR pôsobí 21 rokov. Sám tvrdí, že za celý čas jeho pôsobenia nikdy nebolo v parlamente toľko agresie medzi poslancami, koalíciou a opozíciou. Prinieslo to podľa neho veľmi náročnú atmosféru, v ktorej bude schvaľovanie akýchkoľvek zákonov veľmi náročné.
Jarjabek v relácii Na palete konštatuje aj fakt, že v parlamente pomaly bude zaznávané všetko slovenské. Aj Smer podľa neho zmenil svoj názov práve preto, lebo hoci sme súčasťou EÚ, potrebujeme sa odlišovať. Programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti kultúry je podľa neho vypracované tak, aby vláda podporila národné a „erbové“ inštitúcie a rozvíjanie domácej kultúry. To sa však dá len keď bude mať ministerka podporu. Príklad toho, ako sa na Slovensku potierajú iné názory práve tými, ktorí pred rokmi bojovali za slobodu slova, je aj odvolávanie Ľuboša Blahu, ktorý neporušil žiadny zákon. Podľa Jarjabka je potrebné znovu vrátiť rozhlasu a televízii ich pôvodné poslanie a vyňať ich z politického vplyvu.
Jarjabkovi sa nepáči prístup PS, ktorí ako „slušnoľudia“ prišli do parlamentu všetkým vysvetliť, ako to slovenské je vlastne európske.
„Prejavuje sa to vo všetkých sférach. Keď človek chce niečo po Slovensky povedať, má pocit, že je šovinista, nacionalista, ak nie fašista. Takáto situácia tu nikdy od vzniku SR nebola a treba sa proti tomu vzbúriť, aby tu už nikdy ani nebola,“ hovorí vo videu Jarjabek a konštatuje, že byť v EÚ neznamená nemať národnosť. Tú práve v EÚ potrebujeme, aby sme sa vedeli kultúrne odlíšiť. A práve preto si Smer k svojmu názvu pridal to „slovenská“ sociálna demokracia.
Mladá generácia podľa neho slobodu a nezávislosť Slovenska dostala zadarmo, bez obrazne povedané, rozbíjania okien. Preto si podľa Jarjabka myslí, že si môže robiť, čo chce a preto tie okná začína rozbíjať ona. Slováci vo voľbách však podľa neho jasne dali na vedomie, aké sú ich očakávania a nepodľahli strane PS, ktorá má ďaleko od národných záujmov Slovenska.
„Možno si to málokto uvedomuje, ale to, čo sa tu stalo za posledného tri a pol roka, je jeden obrovský podvod vo všetkých rezortoch,“pripomína Jarjabek nekoordinovaný rozvrat finančných prostriedkov. Na súčasnej koalícii je, aby vyvodila zodpovednosť podľa hesla „padni komu padni“.
Hoci sa noví ministri ešte nestihli prezentovať žiadnou prácou, dokonca ani neboli menovaní, no tu už sa robili podpisové a rôzne iné akcie proti napríklad Martine Šimkovičovej, či dvojici Huliak-Taraba. Jarjabek ešte nepozná Programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry, no „náčrt“, ktorý videl, hodnotí, ako ambiciózny.
O súčasnej „bratislavskej kaviarni“ hovorí ako o zamindrákovaných prišelcoch, čo sa začali hrať na čosi, čo nie sú. Celé to podľa neho začína aj končí na ich vytváraní dojmu akejsi vlastnej akceptovateľnosti. Podľa neho na takomto type ľudí, ktorí okato dávajú najavo svoju výnimočnosť a výlučnosť svojich názorov, vznikol aj fašizmus.
Presne takú neakceptáciu iného názoru máme aktuálne aj v parlamente. Ukazuje sa to odvolávaním podpredsedu NR SR len kvôli zveseniu prezidentkinho portrétu a vyvesením druhej štátnej vlajky v kancelárii.
„Bolo to také provokatívne chuligánstvo práve voči tým, ktorí tam nosia rôzne iné zástavy,“konštatuje Jarjabek a pripomína Dostála s Ukrajinskou vlajkou s tým, že Blaha nespravil nič protizákonné a určite nebude odvolaný.
Na príklade Jána Budaja a Milana Kňažka, ktorí sa z tribúnov Nežnej revolúcie, ktorým ľudia veľmi dôverovali, stali smutnými postavami súčasnosti. Títo ľudia podľa Jarjabka stratili gloriolu. Cez ich zmenu prichádza k názoru, že rok 1989 neiniciovali tí, ktorí stáli na tribúnach.
„Oni boli nie autori námetu, ale veľmi dobrí organizátori, ktorým ak za niečo treba poďakovať tak za to, že tu nebolo jediné rozbité okno. Tento proces prebiehal po celej Európe, oni dostali za úlohu zorganizovať ho v Česko-Slovensku a to sa im aj podarilo,“dopĺňa Jarjabek.
V súvislosti so slobodou slova Jarjabek hovorí o strate duálneho systému. Jarjabkovi sa nepáči ani to, že človek pomaly nevie rozlíšiť ani verejnoprávne, od súkromných médií. Alternatívne médiá sú podľa neho alternatívne len preto, lebo mnohokrát nemajú prostriedky. Treba sa podľa neho zamyslieť aj nad tým, či skutočne potrebujeme v médiách nevkusnú zábavu, alebo rôznorodosť názorov.
Do PVV by sa malo dostať aj opätovné rozdelenie RTVS na rozhlas a televíziu. Tieto inštitúcie sa podľa Jarjabka nikdy nemali spojiť, šlo len o jej politické uchopenie cez radu RTVS a riaditeľa. Rozhlas vznikol, ako „spoločník v rodine“, kým televízia je od svojho vzniku nástroj politickej propagandy.
„Sú to dva mediálne fenomény, ktoré treba vrátiť k svojej samostatnosti, aby sa mohli samostatne rozvíjať,“dodáva Jarjabek s tým, že sa treba vrátiť k tomu, čo fungovalo.
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!