Slovenské médiá neustále citujú predstaviteľov Izraela, no naše stanoviská ignorujú. Ľudia v Palestíne žijú v apartheide, hovorí veľvyslankyňa Palestíny v SR v rozhovore s Arturom Bekmatovom pre Hlavný denník.
Safa Khaldi pôsobí na Slovensku ako veľvyslankyňa Palestíny len niečo vyše dvoch mesiacov. Začiatok jej mandátu ju zastihol v dobe, kedy násilie medzi Izraelom a Palestínou eskaluje do nevídaných rozmerov. Po útoku Hamásu sa Izrael začal mstiť celej Palestíne a jej ľudí drží v blokáde. Civilisti na palestínskych územiach nemajú kam utiecť, nemajú sa kam skryť a permanentne čelia ostreľovaniu z Izraela. Naše domáce médiá však v prevažnej miere informujú len o ostreľovaní Izraela Hamásom. Veľvyslankyňa si v uplynulých týždňoch na vlastnej koži odskúšala jednostrannosť médií hlavného prúdu. Pre Hlavný denník hovorí v rozhovore o tom, ako je život v Palestíne v posledných týždňoch a akú podobu by mohlo mať mierové ukončenie konfliktu s Izraelom.
Minulú sobotu ste vystúpili na zhromaždení v Bratislave. Čo bolo Vašim cieľom?
Mala som tú česť stať sa veľvyslankyňou Palestínskeho štátu v Slovenskej republike. Som presvedčená, že so Slovenskou republikou toho máme mnoho spoločného a zdieľame spoločné hodnoty. Mojou úlohou je rozvíjať bilaterálne vzťahy vo všetkých sférach života, najmä kultúrnej a ekonomickej. Budem v tomto úsilí pokračovať, akonáhle sa táto vojna a tragické udalosti v Palestíne skončia.
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu v ktorej sa práve nachádzame sme celý týždeň v neustálej pohotovosti. Vojna proti nášmu národu v Pásme Gazy sa každý deň, ba každú hodinu a každú minútu eskaluje. Tieto skutočnosti od nás vyžadujú, aby sme priamo oslovovali všetky príslušné strany na Slovensku, počínajúc slovenskou vládou, končiac slovenskou verejnosťou a informovali ich o tejto agresii a jej následkoch. V tomto smere sú kontakty s poslancami a politikmi, ako aj aktivistami, či občianskou spoločnosťou mimoriadne dôležité. V tomto budeme pokračovať aj s novou vládou. Dovoľte mi, aby som zablahoželala slovenskému ľudu ku úspešnému dokonaniu demokratického procesu a popriala mu prosperitu a stabilitu.
Cieľom môjho posolstva adresovaného slovenskej verejnosti je ukázať na udalosti, ktoré sa dejú na území Palestíny. Sú to skutočnosti na úrovni vojnových zločinov, ktoré páchajú izraelské okupačné jednotky, a to priamou neľudskou agresiou voči palestínskym civilistom, vrátane žien, detí a seniorov, ako aj zdravotníckemu personálu, sanitkám, nemocniciam, obytným budovám, školám, mešitám a kostolom. V dobe, keď som oslovovala účastníkov zhromaždenia za solidaritu s obeťami apartheidu dosiahol počet zabitých detí číslo 1000. Dnes počet zabitých prevyšuje 8300, z toho takmer 4000 mŕtvych detí. Je to vojnový zločin genocídy. To všetko bez efektívneho zásahu medzinárodného spoločenstva reprezentovaného OSN a jeho Bezpečnostnou radou, ktorí by mali zastaviť vojenskú agresiu proti palestínskemu ľudu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom a 4. konvenciou Ženevského dohovoru. Mojou úlohou je tlmočiť prosby obyvateľov Gazy a žiadať o ukončenie vojny, ako aj o urýchlené umožnenie vytvorenia humanitárnych koridorov.
Myslíte si, že slovenská verejnosť dostáva z médií a od svojej politickej reprezentácie korektné a dostatočné informácie o dianí na Blízkom východe?
Nemyslím si, že slovenská spoločnosť dostáva z miestnych médií dostačujúce a korektné informácie o vojne v Gaze. Žiaľ, dnes sú médiá zaujaté, a to napriek tomu, že sa na ne obraciame od začiatku krízy a pravidelne im posielame oficiálne vyhlásenia a informácie od orgánov Palestínskeho štátu, ako aj medzinárodných humanitárnych a ľudsko-právnych organizácií operujúcich v Palestíne, ako UNICEF a UNRWA. Žiaľ tieto informácie médiá nepoužívajú. Nezverejňujú to, čo im posielame, vrátane vyhlásení prezidenta Palestínskeho štátu, ako napr. jeho mediálny výstup po stretnutí s ministrom zahraničných vecí USA Blinkenom, aj keď neustále citujú vyhlásenia predstaviteľov Izraela.
Ako by ste priblížili každodenný život ľudí na palestínskych územiach? Čomu musia čeliť?
Táto otázka, aj keď na prvý pohľad vyzerá byť jednoduchá, je v skutočnosti najťažšia. Život, ktorým žije Palestínčan pod okupáciou od roku 1948 až dodnes sa nepodobá na bežný život iných ľudí. Je životom národa, ktorého život a životný štýl násilím kontroluje a riadi okupačný vojenský režim. Palestínčan, ktorý žije pod okupáciou musí napríklad získať povolenie od izraelskej okupačnej moci, aby sa mohol pohybovať z jedného miesta na druhé. V žiadosti musí uviesť dôvody svojho pohybu. Často sa stáva, že mu to nie je umožnené. To znamená, že život Palestínčana je podmienený náladami izraelského okupanta, ktorý rozhoduje, či môže ísť do práce, do školy, do nemocnice, či na výlet. Okupanti tiež rozhodujú o dodávkach elektriny a vody, ktoré musia Palestínčania zaplatiť Izraelčanom, napriek tomu, že je naša a Izraelčania ju vyčerpali zo zásob podzemnej vody nachádzajúcich sa v Palestíne. Palestínčanom dovolia použiť len zlomok toho, čo potrebujú na prežitie a poľnohospodárske potreby, pritom drvivú väčšinu vody kradnú Izraelskí osadníci do svojich bazénov v nelegálnych osadách.
Budovaním týchto osád si Izrael postupne prisvojuje palestínske územia, však?
Napriek tomu, že zmluvy, ktoré sme podpísali v roku 1993 s Izraelom o mieri, známe ako Dohody z Osla, rátajú s tým, že tieto územia by mali byť územia budúceho Palestínskeho štátu, Izrael pokračuje v ich nezákonnom osídľovaní, ktoré zaberá veľké množstvo našej pôdy. Tu zdôrazňujem, že tieto územia tvoria len 22% rozlohy historickej Palestíny. Palestínske vedenie reprezentované Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, má mierové ciele. Tieto ciele majú silnú podporu medzi ľudom, ktorý zdieľa záujem o riešenie tohto konfliktu mierovou cestou.
Osadnícka politika, ktorá vyžaduje prítomnosť veľkého množstva oddielov okupačnej armády na ochranu osád a osadníkov, ktorých zbrojí a zabezpečuje ich ochranu, keď útočia proti palestínskym civilistom, a to vo všetkých mestách, dedinách a táboroch na okupovanom Západnom brehu Jordánu a Východnom Jeruzaleme. Táto politika je chránená rasistickými zákonmi, ktoré boli prijaté v Izraelskom parlamente a dáva ilegálnemu osadníkovi právo osídľovať okupované územia. Neumožňuje bežnému palestínskemu občanovi žiť dôstojne na svojom území a zakazuje mu stavať na veľkej časti svojej vlasti, a to v rámci rasistickej apartheidnej politiky, ktorá diskriminuje občanov voči osadníkom. To o ešte nehovoríme o každodenných popravách, ktoré ostávajú nepotrestané. Len od siedmeho októbra tohto roku izraelská armáda a osadníci zavraždili na Západnom brehu Jordánu 120 Palestínčanov, z toho 23 detí.
Aká je situácia v Jeruzaleme?
Praktiky Izraela v Jeruzaleme sú samostatnou kapitolou, pretože demografické zmeny, ktoré robí Izrael v snahe vytvárať nové status quo so zámerom zmeniť charakter tohto posvätného mesta pre moslimov a kresťanov nemajú obdobu. Vpád židovských lídrov do mešity Al-Aqsa a každodenné útoky na kresťanské a moslimské svätostánky sú takmer na dennom poriadku. Palestínčania sú obeťami fyzických útokov aj počas ich návštevy svätých miest za účelom modlitby. Zhrniem to tak, že denný život Palestínčana sa v žiadnom prípade nepodobá na denný život obyvateľa hociktorej inej krajiny. Palestínčania sú na dennom poriadku, od rána do večera, terčom ponižovania a to povinnosťou niekoľkokrát denne stáť na vojenských kontrolných miestach, ktorých počet na Západnom brehu niekedy presahuje 800. Sú kontrolovaní kamerami, ktoré sú rozmiestnené v rôznych kútoch okupovaného Západného brehu, Východného Jeruzalema a Pásma Gazy.
Situácia v Pásme Gazy je viac dramatická, pretože viac ako 2 miliónov obyvateľov tejto oblasti žije v blokáde už viac ako 16 rokov. Na rozlohe cca 365 km2 žije takmer 2,2 milióna ľudí v najväčšej väznici pod holým nebom na svete. Okrem dôstojnosti je im odopieraný prístup k základným životným potrebám, ako sú potraviny, lieky, voda, alebo energie. Akoby toho nebolo dosť, sú aj terčami izraelských náletov. Za 16 rokov ide už o piatu inváziu a je to stý krát, čo izraelské letectvo uskutočnilo nálety. Do 7.10.2023 to spôsobilo smrť viac ako 12 500 ľudí.
Mnoho ľudí na Slovensku verí, že hnutie Hamás je vlastne reprezentantom Palestíny. Ako by ste vnútropolitickú situáciu v Palestíne vysvetlili bežnému slovenskému čitateľovi?
Je to zle pochopené. Na národnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni je Organizácia pre oslobodenie Palestíny jedinou legitímnou reprezentantkou palestínskeho ľudu. Všetky zmluvy s Izraelom boli podpísané s ňou ako reprezentantkou všetkých 14 miliónov Palestínčanov, z ktorých polovica žije v diaspore.
V médiách veľmi často počúvame izraelskú odpoveď na otázku o ich predstave o mieri. Tú Palestínsku odpoveď však v našich médiách nepočuť. Skúsite ju pre čitateľov nášho portálu sformulovať?
Náš postoj je oficiálne známy. 15.11.1988 Palestínska národná rada (Palestínsky parlament), ktorá zastupuje všetkých Palestínčanov prijala deklaráciu o nezávislosti a v nej sa prihlásila k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 242 ako základu pre riešenie konfliktu v oblasti, a tým sa prihlásila k riešeniu palestínskej otázky v súlade s rozhodnutiami medzinárodnej legitimity a princípom dvojštátneho riešenia. Inými slovami súhlasila s vytvorením nezávislého Palestínskeho štátu na území, ktoré okupoval Izrael v júni 1967 s hlavným mestom Východný Jeruzalem, čo je len 22 % z územia historickej Palestíny. V súlade s tým boli 13.9.1993 podpísané Dohody z Osla s nádejou, že mierové rokovania s Izraelom budú viesť k implementácii nezávislého Palestínskeho štátu.
Ako napríklad vnímate vyhlásenie generálneho tajomníka Ligy arabských štátov pána Ahmad Abúla Ghajta, ktorý na samite v Egypte vyhlásil, že svetové mocnosti by mali garantovať mierový plán na konci ktorého bude skutočne nezávislý palestínsky štát?
Generálny tajomník Ligy arabských štátov Ahmed Abu al-Gheit v jeho vyhlásení vychádza zo skutočnosti, že implementácia nezávislého Palestínskeho štátu je legitímnym právom palestínskeho ľudu a je prejavom politickej vôle medzinárodného spoločenstva a je v súlade s rezolúciami medzinárodnej legitimity, OSN a jej Bezpečnostnej rady. Vychádza tiež z toho, že dvojštátne riešenie je jediným reálnym riešením tohto konfliktu a má medzinárodnú podporu od USA, EU, Ruska, Číny, Organizácie moslimských štátov, Organizácie africkej jednoty a Ligy arabských štátov. Záruka mocností na implementáciu tohto mierového plánu, ktorého výsledkom bude nezávislý Palestínsky štát, je zárukou pre Izrael, ako aj pre Palestínu.
Vážení naši čitatelia!
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik