Obyvatelia Nemecka musia byť pripravení viesť vojnu v Európe, varoval minister obrany Boris Pistorius. Po desaťročiach zanedbávania, keď Nemecko z veľkej časti zadáva svoju obranu Spojeným štátom, minister obrany Boris Pistorius v súčasnosti dohliada na zásadnú prestavbu síl Bundeswehru, informuje Breitbart.
Európe môže hroziť vojna
Modernizácia armády však sama o sebe nebude stačiť na ochranu krajiny, povedal hlavný veliteľ a varoval, že celé obyvateľstvo krajiny sa musí opäť pripraviť na vojnu.
„Musíme si zvyknúť na myšlienku, že v Európe môže hroziť vojna. A to znamená: Musíme sa pripraviť na vojnu. Musíme byť defenzívni. A pripravte na to Bundeswehr a spoločnosť,“ uviedol Pistorius v komentároch, o ktorých informovala nemecká televízia NTV.
Šéf obrany odmietol tvrdenia, že proces zdokonaľovania nemeckej armády ide príliš pomaly a tvrdil, že „už to ide oveľa rýchlejšie“.
Povedal, že dve tretiny zo špeciálneho fondu pre armádu vo výške 100 miliárd eur, ktorý minulý rok oznámil kancelár Olaf Scholz po ruskej invázii na Ukrajinu, už boli vynaložené, ale poznamenal, že výroba a získavanie zbraní a iných vojenských prostriedkov potrebuje čas.
„Všetko, čo sa za 30 rokov pokazilo, je mi ľúto, že to musím povedať, čo sa pokazilo, sa nedá obnoviť za 19 mesiacov,“ priznal.
Nemecká armáda nie je schopná brániť národ
Pistorius už skôr priznal, že nemecká armáda nie je schopná brániť národ, ak to bude potrebné na boj proti krajine, akou je Rusko.
Priznanie šéfa obrany odzrkadľovalo dlhodobú kritiku Nemecka zo strany bývalého prezidenta Donalda J. Trumpa, ktorý často kritizoval Berlín za jeho pretrvávajúce zlyhania pri plnení požiadaviek NATO na obranné výdavky, a namiesto toho sa rozhodol rozdávať štedré sociálne dávky a sociálne služby skutočným miliónom migrantov vítaných v krajine.
Okrem toho, že Nemecko nedokázalo dostatočne financovať svoju armádu, čelilo aj vážnym problémom s náborom, pričom správa zistila, že minulý rok zostalo otvorených približne 27 000 pozícií zo 164 000 v Bundeswehri.
Rozpor medzi verejnosťou a vládou
To podnietilo výzvy niektorých politikov a vojenských organizácií, aby znovu zaviedli povinnú vojenskú službu po tom, čo ju v roku 2011 ukončila bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová. Prieskum však ukázal, že len 11 percent ľudí by zdvihlo zbrane, aby bojovali za Nemecko, ak bude povolané, zatiaľ čo štvrtina uviedla, že by sa pokúsila utiecť zo svojej vlasti.
Napriek zjavnej zdržanlivosti verejnosti voči vojne nemecká vláda v uplynulom roku štrngala šabľami proti Rusku zo všetkých krajín EÚ najvýraznejšie.
Rozpor medzi verejnosťou a vládou naplno ukázala ministerka zahraničných vecí Strany zelených Analena Baerbock, ktorá povedala, že štát by bol ochotný finančne podporovať Ukrajinu roky „bez ohľadu na to, čo si môj nemecký volič myslí“ (no matter what my German voter thinks).
Vážení naši čitatelia!
Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať.
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.
Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".
Spoločne budeme naďalej silní!
Ďakujeme vám!
Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik