Vyvážať demokraciu na bodákoch nie je dobrý nápad! Situáciu na Blízkom východe v kontexte vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy vysvetľuje v rozhovore pre české Parlamentní Listy politológ, profesor Oskar Krejčí. Pridáva názor o tom, ako sú nastavené aktuálne geopoliticky vzťahy medzi Východom a Západom. 

Rozhovor s Oskarom Krejčím prinášame v plnom znení.

Po útoku 7. októbra 2023 prezident Joe Biden s odkazom na utrpenie civilistov zdôraznil, že je potrebné zvýšiť tok humanitárnej pomoci. Zopakoval, že Izrael má právo brániť občanov pred terorizmom. Zvlášť odporné totiž je, že každý mŕtvy civilista je pre Hamas požehnaním. Tento zásadný postoj ale naráža na problém, ktorý sa dá sformulovať do otázky: Nezmenšuje sa úloha Spojených štátov amerických na Blízkom východe?

Aby nedošlo k nedorozumeniu: Ústup Spojených štátov z úlohy globálneho hegemóna je zrejmý a zákonitý. Ale je to zmena postupná so spätnými vlnami. Kdesi som čítal, že USA sú ako desaťbojár: Celkovo vedú, ale v mnohých disciplínach už prehrávajú. Zjednodušene povedané, deštruktívna sila USA sa nezmenšila, konštruktívne ale upadá. 

Afganistan je dobrý príklad: Obsadiť ho nebol pre americké ozbrojené sily veľký problém. Písal som kedysi posudok na prácu jedného slovenského vojaka, ktorý sa vrátil z Afganistanu, o plánoch USA a jeho spojencov na budovanie mieru. Práca popisovala americké projekty týkajúce sa novej afganskej infraštruktúry, výstavby školstva, zdravotníctva, kultúrnej osvety... Podľa môjho názoru celkové plány boli výborné, takmer dokonalé. Lenže, boli tu drobné nedostatky: Chýbali odborníci na výstavbu, nikdy sa nepodarilo dať dohromady dostatok peňazí a príliš veľa ľudí v Afganistane si okupačné vojská neprialo. Nakoniec sa museli Spojené štáty stiahnuť.

Teraz je to podobné. Iracký parlament môže odhlasovať, že americké základne na území Iraku majú byť zrušené, ale americkí vojaci neodídu, kým tak nerozhodne Washington. Neodídu, pretože svoje tamojšie základne pokladá Pentagon za dôležité a má dostatok sily ich ubrániť – čo je ešte výraznejšie v prípade americkej okupácie ropných polí v Sýrii. Dve lietadlové lode so svojim sprievodom, ktoré Pentagon vyslal na východ Stredomoria, tam nie sú kvôli Hamasu, ale kvôli arabským krajinám a Iránu. A stačí to, aby tieto krajiny odradili od silovej angažovanosti v spore medzi Palestínčanmi a Izraelom. 

Čo však nič nemení na fakte, že veľkosť hrubého domáceho produktu USA podľa parity kúpnej sily už nie je najväčšia na svete, že USA sú najzadlženejšou krajinou sveta, že existujú strategické jadrové sily, ktoré sa tým americkým vyrovnajú, že sa prehlbuje rázštep americkej spoločnosti.

Osobne sa domnievam, že veľký podiel na súčasnej kríze na Blízkom východe má Washington, konkrétne také jeho plány, ako ten, ktorý prezident Trump vyhlásil v januári 2020. Tento plán nebol len jednostranne proizraelský a sprevádzaný radou nadutých výrokov, ale vytláčal z mierových rokovaní Európsku úniu, Rusko a vlastne aj kľúčové arabské štáty. Podobne sa USA správali aj na Strednom východe, konkrétne v prípade Iránu. Suma sumárum, rola USA na Blízkom východe je nenahraditeľná, avšak nebýva vždy príliš konštruktívna. 

Vojna na Ukrajine zatiaľ postupuje stále podľa rovnakej schémy ako na začiatku: Čaká sa na zrútenie ukrajinských ozbrojených síl. Pretože prevaha Ruska je trvalá, nedá sa zmeniť žiadnymi dodávkami tankov či lietadiel zo Západu, ale ani snami o vnútornom kolapse Ruska, je to len otázka času, a teda aj množstva krvi. Bratovražedné boje bývajú tie najhoršie. Aj keď v porovnaní s tým, čo sa deje v Izraeli a v Gaze, prebieha na Ukrajine kontrolovaný, obmedzený ozbrojený konflikt. Konflikt „novátorský“, tak trochu 1. svetová vojna bez veľkých prelomových operácií, ale s dronmi a družicami, ktoré vidia do zákopov, snáď každý idúci tank aj tyl protivníka.    

V citovanej glose ste pripomenuli „os zla“. Do akej miery pretrvávajú hodnotiace stereotypy? Ako by sa dal v podstate aktuálne definovať postoj Ruska a Číny k Izraelu a Palestíne?

Keď sa pred dvadsiatimi rokmi začali ozývať hlasy, že prichádza nová studená vojna, pokladal som to za nevydarenú analógiu: To, čomu sa hovorilo „studená vojna“, nebol len geopolitický, ale aj ideologický konflikt. A ideologický tu nebol - vojaci hovorili o asymetrickej vojne, nepriateľ bol charakterizovaný predovšetkým ako neštátny aktér. 

Potom sa objavila idea „osi zla“ – nedemokratických štátov ako Severná Kórea, Irán, Irak a Líbya – a globálny svár začal naberať ideologický rozmer. Stále ale platilo, že radar v Brdoch proti akútnej hrozbe jadrového útoku na USA zo Severnej Kórey či Iránu mal ako „vedľajšie zamestnanie“ tiež strážiť Rusko. Ako rástla moc Číny a Rusku sa darila obnova, získali tieto štáty najprv charakteristiku autokratických, neskôr antidemokratických krajín, a to najmä Čína. Myslím, že toto označenie bolo pôvodne účelové – v najrôznejších amerických prehľadoch vychádzala Ukrajina ako demokratickejšia ako Rusko – avšak časom si západní politici na tieto hodnotiace prívesky nielen zvykli, začali im veriť.

Čína najprv u amerických štátnikov, potom u médií a následne u veľkej časti verejnosti na Západe získala podobu, ktorú už každý tak trochu pozná: Podobu štátu, ktorý sa správa ako sa správali západné koloniálne mocnosti hnané túžbou po koristi a s mesianistickými ambíciami najprv v podobe kresťanstva a dnes liberálnej demokracie. Aj keď sa objavil spoločný nepriateľ v podobe takzvaného Islamského štátu, Rusko a USA bojovali vedľa seba, nie spoločne. Všeobecne ale platí - to, čo sa odohráva okolo nás, nie je studená vojna, je to geopolitický konflikt spojený s premenou štruktúry globálneho usporiadania - odchod od hegemónie USA k multipolarite. Začatý odchod, ktorý pravdepodobne potrvá desať alebo viac rokov. Keď nebude veľká vojna.

Vážení naši čitatelia!

Už niekoľko rokov Vám prinášame informácie, ktoré "médiá hlavného" prúdu odmietajú zverejňovať. Robili tak ešte agresívnejšie pred voľbami a je malá nádej, že sa ich prístup k informovaniu v krátkom čase zmení. Preto sa domnievame, že naša úloha pri informovaní verejnosti je stále nezastupiteľná a chceme v nej pokračovať. 
Ďakujeme Vám za doterajšiu podporu, morálnu, aj finančnú. Budeme radi, keď nám budete pomáhať aj naďalej. Podporiť nás môžete svojim darom, ľubovoľným finančným príspevkom. Pre naše fungovanie má aj najmenšia podpora veľký význam.

Číslo účtu pre finančné dary je: IBAN SK91 0200 0000 0043 7373 6457
Do poznámky prosíme uviesť "dar".

Spoločne budeme naďalej silní!

Ďakujeme vám!

Ďakujeme, že nás čítate, že nás sledujete a ZDIEĽANÍM pomáhate alternatíve. Vážime si vašu podporu. Nájdete nás aj na sociálnej sieti Facebook a aj na Telegrame tu: https://t.me/hlavnydennik